Jediný domáci režisér na festivale v Cannes: György Kristóf začal nakrúcať dystopický tanečný triler Bunker

Tento projekt, jedinečný aj na svetovej scéne, má podľa tvorcov potenciál ukázať slovenské filmové umenie v úplne novom štýle. Dystopický tanečný triler Bunker totiž nebude vyrozprávaný klasickými filmovými prostriedkami, ale využije výhradne jazyk tanca, aby hovoril o dynamike moci, ktorá formovala politickú scénu v posledných dekádach.

„Toto dystopické sci-fi vychádza z našej traumy z politických zmien, ktoré nastali po páde komunizmu v roku 1989 v krajinách východnej Európy a bohužiaľ trvajú dodnes. Bude to reflexia zneužívania moci, korupcie aj sily zjednoteného hlasu ľudí. Má slúžiť ako zrkadlo pre lídrov a ich moc, ale aj nášho vzťahu k nim,” hovorí György Kristóf.

Hlboko pod povrchom, v podzemnom bunkri, žije veľká skupina ľudí. Mladí a starí, ženy a muži zdieľajú spoločný osud väznenia. Je to jediný spôsob života, aký kedy poznali. Skupinu majú pod dohľadom dozorcovia, ktorí sa až strašidelne podobajú jeden na druhého. Až do dňa, keď tento systém skolabuje. Raz v noci sa väzni odhodlajú utiecť do neznáma. S využitím sily mystického stvorenia sa Sedem stáva vodcom skupiny túžiacej po oslobodení. Ako však rastie jeho sila, narastá aj jeho ego, a zo strachu, že príde o svoju moc, sa z neho stáva krutý despota. 

Filmový príbeh vyrozprávaný tancom a pohybom je kreatívnou spoluprácou Györgya Kristófa s medzinárodne oceňovaným choreografom, rodákom zo Slovenska, ktorý už dve dekády pôsobí v Belgicku, s Antonom Lachkym. Postavy stvárnia tanečníci zo Slovenska, Francúzska, Maďarska, Nemecka, Rumunska, Ruska a Veľkej Británie.

„Som presvedčený, že je možné rozpovedať zrozumiteľný filmový príbeh bez slov, len prostredníctvom tanečného jazyka. A predsa existuje mnoho tanečných filmov, ktoré skôr pripomínajú abstraktné choreografie nakrútené na kameru, bez riadne vystavaných postáv, deja či filmového jazyka. Aj keď sme sa snažili, nedokázali sme nájsť žiadnu vhodnú referenciu pre náš projekt,“ vysvetľuje György Kristóf.
 
Pred nakrúcaním prebiehali intenzívne štvortýždňové skúšky, počas ktorých sa tvoril celý filmový príbeh a skúšali sa postavy. Autori a tanečníci boli v skúšobni každý deň desať hodín. 

„Bunker je špecifickým filmom, okrem fyzicky náročných tanečných skúšok sme spolu hľadali jazyk tanca aj filmovú reč, s ktorými možno príbeh vyrozprávať. Bola to nová skúsenosť pre každého z nášho medzinárodného tímu, pretože sme vstupovali na nové územie – museli sme zladiť odlišné svety filmu a tanca, ktoré sa pri tvorbe tohto filmu stretávajú, rovnako ako aj za pochodu upravovať samotný príbeh, aby bol v súlade s tanečníkmi aj našimi skúsenosťami,” opísal György Kristóf. „Bunker sa od iných filmov líši aj tým, že samotný príbeh a jeho vizuálna podoba sa nedajú dôkladne naplánovať vopred. Mnohé nápady vznikali či zanikali a mnohé sa transformovali priamo na mieste, v akomsi kreatívnom náboji, ktorý sme si na skúškach vytvorili. Bola to zaujímavá výzva a tešíme sa, že to všetko môžeme teraz pretvárať do filmovej podoby počas trojtýždňového nakrúcania,” dodal.

Hlavnú ženskú postavu stvárni Judith State, rumunská herečka a tanečníčka, ktorú fanúšikovia rumunskej kinematografie môžu poznať z oceňovaného filmu Christia Puiua Sieranevada. Po nakrúcaní filmu Bunker bude hrať vo filme ďalšieho známeho rumunského režiséra Cristiana Mungiua Tata muta muntii. 

Za obrazovým stvárnením unikátneho projektu stojí maďarský kameraman Gergely Pálos, medzi ktorého najvýraznejšie diela patrí práca na filmoch švédskeho režiséra Roya Anderssona – Holub sedel na konári a premýšľal o živote, ktorý získal Zlatého leva za najlepší film na filmovom festivale v Benátkach v roku 2014 a O nekonečnosti, ktorý získal Strieborného leva pre najlepšieho režiséra na festivale v Benátkach. 

Bunker vzniká v slovensko-maďarsko-českej koprodukcii. Do slovenských kín ho prinesie distribučná spoločnosť Filmtopia.

Výrobu filmu podporil Audiovizuálny fond a Fond na podporu kultúry národnostných menšín.