Presunúť na hlavný obsah

Rozhovor s Dominikou Cibulkovou: Ľudia si myslia, že ma poznajú. Z Instagramu to však nie je možné

Slovenské celebrity

V hľadáčiku médií je už od čias, keď začínala s tenisom - a dnes, napriek tomu, že s ním skončila, pokračuje mediálny ošiaľ okolo jej mena. Všade, kam príde, púta pozornosť bez toho, aby o to žiadala, možno ešte viac než v čase, keď sa radila medzi najúspešnejšie tenistky sveta. Aj tak by sa dalo v skratke opísať meno Dominiky Cibulkovej, ktoré však za sebou skrýva oveľa viac.

Ja by som takto na začiatok nadviazala na jeden z tvojich rozhovorov, kde sa ťa pýtali na tvoje súkromie a na to, či si naň citlivejšia po pôrode Jakubka. Ako to teraz vnímaš, keď už zverejňuješ aj jeho fotografie?

Pozná ho veľa ľudí. My, ak s niekým ideme, alebo sme len tak v potravinách, kde je v košíku, ženy ho spoznajú a hneď ho oslovujú Jakubko!

Nebojíš sa, že by ľudia, ktorí sú k tebe neprajní, mohli nejakým spôsobom útočiť aj naňho?

To si určite nemyslím. Neriadim sa tým, čo o mne píšu ľudia na internete, nechcem vyznievať arogantne, no nestoja mi za to.  Ja sama lajkujem, srdiečkujem, no nikdy v živote by mi nenapadlo napísať niekomu zlý komentár. Pozerám sa na to z tej druhej stránky, z ktorej by sa na to mali pozerať všetci. Čo vedie človeka k tomu napísať zlý komentár, ktorý uráža a jeho cieľom je ublížiť druhej osobe, tej, ktorú nepozná? Vidím v tom veľké nešťastie a veľmi smutný život ľudí. Ak by sa mne nepáčil outfit Jennifer Lopez, nenapíšem jej komentár, ako hrozne v tom vyzerá, ale zamyslím sa nad tým, prečo by mi vôbec napadlo napísať ten komentár.

V reálnom živote sa mi za toľko rokov, čo som známa, nestalo nič zlé. Nikto nikdy nedošiel so slovami - Dominika, si otrasná. Som presvedčená, že toto by si nikto ani nedovolil - a nemal by to prečo robiť. Nikomu som nič zlé neurobila, na slovenské pomery som kontroverznejšia, aj keď úprimne, neviem čím. Tá moja osoba je, aká je. 

Aká teda je?

Viem povedať svoj názor, stojím si za ním, nejdem sa umelo hrať na chutnú, aby ma mali ľudia radi - a aby to bol fejk. Nie som pokrytecká a nerobím veci naoko, nereagujem a nedávam energiu tam, kde to nie je potrebné. Asi niektorých ľudí vytáča už aj ten môj postoj. 

Mnoho ľudí si pri tom myslí, že tým, že na narážky a komentáre od iných nereaguješ, lebo si to neuvedomuješ, niektorí ťa označujú bez poznania za hlúpu.

Ja si pritom veľmi dobre uvedomujem to, že skôr reagovať na zlomyseľné komentáre by bolo hlúpe. Ak by som mala žiť svoj život podľa toho, čo si ľudia myslia, ako by to vyzeralo? Pozná má veľa ľudí a podľa jedného by som mala robiť tento a podľa druhého toto... takto sa nedá žiť. Viem, že je to pre iných ľudí asi neskutočné, nakoľko veľmi veľa ľudí žije a robí veci preto, aby ohúril tých druhých, cudzích a vonkajší svet, aby sa zapáčil. Mne je to ale po toľkých rokoch naozaj jedno, čo si o mne ľudia myslia, aký majú názor. Stále to ľuďom nejde do hlavy, keď sa ma pýtajú čo hovoríte na kritiku, čo hovoríte na hento. Ja im stále hovorím - je mi to úprimne jedno a nezaujíma ma to. 

Ak si pozorne všimnete, neprajní sú väčšinou ľudia, ktorí na sociálnej sieti nemajú nielen svoju fotku, ale ani meno. A presne takí sú aj v reálnom živote - neviditeľní.

Samozrejme to tak ale nebolo vždy. Roky pod mediálnym drobnohľadom a práca, ktorú som robila, si vyžadovala sto percent môjho sústredenia a mentálnej pohody. Naučila ma to - inak by som vo vrcholovom športovom svete neprežila - a ak by som sa s tým ozajstne vnútorne nevysporiadala, nikdy by som nebola taká dobrá.

Prečítajte si: V živote sú aj dôležitejšie situácie, než trápiť sa nad chlapom. Lucid otvorene o výchove svojej dcérky bez partnera

Si jedna z mála známych tvárí, ktorá si dokázala udržať svoju slávu aj po rokoch. Stačí, že si dáš na seba nový outfit a už vznikajú články - Dominika Cibulková má na sebe hento a toto...

Nikdy v živote som pritom na Instagram nenapísala, čo to stojí, nikdy som si nefotila účty z luxusných butikov. Je to taká slovenská nátura, ktorej nerozumiem. Rôzne redaktorky majú pasiu v tom vyťahovať a zisťovať si, koľko stála vec, ktorú som si kúpila. Nevšimla som si, že by sa to robilo aj vo svete v iných prípadoch športovcov. Nevidím články Portugalcov o tom, že má Ronaldo diamand za dva milióny eur - a stáva sa nepriateľom štátu. Ak by som ho mala ja, no zbohom. Nechápem tu zlú emóciu. 

To mi príde ako dosť veľké narušenie súkromia.

Je veľa ľudí, ktorí sa snažia takto si urobiť slávu. Ja to so zámerom zaujať nerobím, užívať si svoj život v štandarde, na ktorý som si zarobila, je predsa prirodzené. ''Senzáciu'' z toho robia médiá, ktoré mojim dovolenkám či outfitom dávajú cenovku, ktorú si museli googliť - a aj to často nesprávne. 

Pamätám si, keď som ako tínedžerka pozerala livestream z tvojej svadby. Vtedy ešte neboli sociálne médiá také silné, ako dnes, no už pred šiestimi rokmi tisícky divákov čakalo na to, kedy vyjdeš z kostola. Neprišlo ti to šialené? 

A nielen livestream, pri kostole bolo strašne veľa ľudí. Bolo to odo mňa očakávané, že vyjdem v ústrety médiám a ja som to v pohode splnila. Ale je to presne, ako hovoríš...

Idem z pôrodnice a novinári sú tam tri dni, fotia si ma, čo mám na sebe, ako vyzerám po pôrode. Vychádzam im opäť veľmi v ústrety a aj tak je tam tá spomínaná nevraživosť. Sú proste ženy, ktoré to nechcú vidieť, no je to všade. Ja s tým bojovať nemôžem a vlastne ani nechcem. Nebudem na to míňať energiu, koniec koncov akcia vyvoláva reakciu. Stotožnila som sa s tým - som asi osoba, ktorá dáva veľa emócií ľudom. Aj dobrých, aj zlých. To všetko záleží od vnútorného nastavenia človeka. Ak je so sebou daná osoba spokojná, je šťastná, doprajte. Ak má v sebe závisť a zášť, ľahko si pri pohľade na mňa povie - tá sa ukazuje, tá je hlúpa. 

Tie reakcie sú fakt rôzne. Chvíľu ta celé Slovensko milovalo, pretože si sa stala prvou Slovenkou, ktorá dosiahla majstrovské kolo Grandslamu, o pár mesiacov na to, keď ti zápasy nevychádzali, ťa ľudia obviňovali, že sa len fotíš a netrénuješ...

Haha, a pritom to je taká hovadina, že? Čo to s tým má čo spoločné, vytvorenie selfie trvá pár sekúnd. Keď sa pozrieš do minulosti, robila som si selfies aj dávno predtým, než som vyhrala v Singapure. Je to len barlička na to, keď chce človek hlúpo ublížiť. Ja sa však na tom len smejem.

A potom sa začali opäť raz riešiť tvoje outfity. 

A pritom som na to všetko tvrdo celý život makala, pracovala. Keď to mám rada, keď sa mi to páči, prečo to je zle? Ľudia vravia, že by som mala byť pokornejšia - no pritom ma v skutočnosti nepoznajú. Myslia si, že mám drahší outfit, luxusné auto a to automaticky znamená, že som povrchná. Ja by som to však napríklad brala z tejto stránky - baba má 32 rokov, zarobila si na to sama, vau, to je super.

 

Pri tebe sa však neriešia len outfity, ale aj to, koľko vážiš, ako v daných kúskoch vyzeráš - v dnešnej dobe, kedy je bodyshaming diskutovaný, je to inak nonsens, potom čo si práve urobila, čo si neurobila. Slabšiu povahu by to nepochybne položilo. Ako to ty vstrebávaš?

Inak presne toto, bodyshaming. Kde sú tí ľudia, čo hovoria o bodyshamingu, prečo sa mňa nezastanú, keď sa rozoberá, ako vyzerám, koľko vážim?

Neznášam vetu - to je môj názor. Nie všetky názory by mal človek automaticky vyjadrovať. Hlúpe komentáre, ktoré majú cieľ ublížiť, ja za názor ani nepovažujem. Som človek, ktorý prijíma kritiku, som na ňu z tenisu zvyknutá. Môj tréner Matej Lipták bol na mňa kritický a tvrdý, môj manžel Michal mi tiež povie láska, toto môže byť hento a takto, mamina mi niečo povie... ale to sú tí ľudia, ktorí majú právo ma kritizovať. Nesúdia ma na základe článkov a pomýleného vytvoreného obrazu, na základe toho, čo má môj syn na sebe oblečené... sú to ľudia, ktorí žijú so mnou, ktorí ma skutočne poznajú a vedia.

Ako zvládajú oni internetové komentáre mierené na tvoju osobu?

Michal je úžasný, veľmi veľa ma toho naučil a je mojou oporou. Obidvaja si žijeme obyčajným životom, strážime si súkromie. Rodičov to občas zatrápi, sú to predsa moji rodičia, no ja som im povedala, že tieto veci neriešim a vypúšťam. Ak si chce niekto cez meno spraviť popularitu, nestojí to za moje povšimnutie. 

Ono podľa mňa práve to, že nereaguješ - a to, že si ľuďom nikdy neukázala, že si na dne, mnohých vytáča. Ty sa na Instagrame stále usmievaš, pôsobíš šťastne a majú pocit, že teda nie si človek s citmi, len nejaká verejná figurína, ktorá sa nikdy ''neopustila''. 

A to ani nikdy neurobím. Pre mňa je to no-go zóna. Svoje pocity si ja absolútne strážim a ľudia by si mali uvedomiť, že jedna vec je to, čo vidíme, no tie naozajstné veci predsa nebudem zdieľať na Instagrame. 

Mnoho influenceriek teraz nemá problém natočiť sa, ako plačú...

Ja si držím médiá od tela. Je to moje súkromie. Nechcem prežívať svoj smútok a iné veci verejne. Myslím si, že tieto veci by mali ostať ''doma''. Nie som zastáncom toho, že budem vyplakávať, sťažovať sa, ľutovať sa - hoc taká nie som, každého také chvíľky prepadnú. Na to mám svojich najbližších. Uvedomujem si však, že ľudia vo mne chcú zlými komentármi vyvolať aj tieto negatívne emócie.

V knihe Tenis je môj život si však svoje súkromie pootvorila. Čakala si, že sa tejto témy médiá chytia?

V knihe som to dala von a nikto nič. Keď som z toho však videla výstupy, prekvapilo ma, že tam neriešili podstatu, to moje, to najdôležitejšie. To, čo som považovala za najzaujímavejšie, odhalila som kúsok seba, išla s kožou na trh, ostalo nezachytené. Opisovala som veci zo súkromia, pocity, o ktorých nerozprávam, moje zraniteľné miesta. Pri tenise som mala chvíle, kedy som si musela vypnúť sociálne siete. Bol to obrovský tlak a keď sa mikro veci nakopia, aj jedna maličkosť dokáže človeka rozhodiť. Všetci však opäť riešili povrchnosti - oslavy, mojich bývalých priateľov, či to, koľko miliónov som zarobila. 

A sme opäť pri tom, že si následne ľudia vytvárajú o tebe mylný obraz z článkov či zo sociálnych sietí. 

Samozrejme. Ľudia by mali chápať Instagram. To, že nejaká influencerka plače a vytvára si fanúšikov na základe toho, že s nimi takto komunikuje, je jedna vec - ja si nechcem pustiť ľudí tak blízko. Milujem módu, preto ju tam dávam. Dávam tam občas emócie, to, že aj ja viem byť nervózna, že aj ja sa viem baviť s priateľmi.

Som človek s citmi a áno, aj mňa sa veci dotýkajú. Prežívam to mimo internetu. Ak pomáham, nepotrebujem sa s tým chváliť a vycapovať si to na sociálne siete. Ľudia nemôžu z Instagramu vyčítať realitu. 

Takže Dominiku Navara Cibulkovú nikdy neuvidíme zlomenú?

Presne tak. Tí, ktorí si už o mne myslia, že som taká, aká sa im zdám, by sa tomu len potešili. V dnešnom svete sociálnych médií nájdete množstvo ľudí, ktorí sa na počkanie rozplačú pre pár lajkov a kvázi popularitu. Ja som však bola zvyknutá na to, že pre úspech sa treba makať, nie sa ľutovať. Na kurte som sa snažila byť stále silnou ženou a veľkou osobnosťou. Teraz to rozhodne meniť nebudem.

Mohlo by vás zaujímať: Rozhovor s tanečnicou Natáliou Glosíkovou: Z domova odišla ako 13-ročná, dnes to, čo sa naučila vo svete, učí na Slovensku