ORANŽOVÉ VÍNA prenikajú zo zážitkových reštaurácii do domácností. ENOLÓG odkrýva TAJOMSTVO ich farby aj chuti

Tajomstvo farby oranžového vína

Gruzínci, ktorí už pred šesťtisíc rokmi nechávali opojný nápoj z hrozna zrieť v zemi zakopanej hlinenej amfore, takzvanej kvevri, ho pre jeho zlatooranžovú až tehlovočervenú farbu nazvali jantárové víno. „Označenie ,oranžové víno´ je relatívne mladé. Dal mu ho anglický obchodník s vínom David Harvey v roku 2004,“ vysvetľuje enológ Miroslav Fondrk slovenskej služby Wine Door Club. Harvey to odôvodnil tým, že pre oranžové vína neexistoval názov, ktorý by vznikol podľa rovnakých kritérií ako názov ružového, bieleho, či červeného vína, čiže podľa jeho farby. Všetky prívlastky, ktorým sa označovalo, od žltého, cez zlaté, či jantárové, považoval za nevyhovujúce.

Tajomstvo jeho zafarbenia odhaľuje náš odborník: „V minulosti bolo bežné, že bobule hrozna sa neoddeľovali od strapín. Hovoríme tomu, že sa neodstrapinovali, respektíve nelisovali. Vďaka tomu vyzrieval celý rmut, čiže šťava so šupami aj semenami. Práve ležaním na šupkách, inak povedané maceráciou, prešla do vína výrazná farba a triesloviny zo šupiek , ktoré ho spoločne robia odlišným a špeciálnym.“

Oranžové víno verzus ružové víno

Macerovaním hrozna so šupkou od niekoľko hodín až po niekoľko dní a následnou fermentáciou v kvasných nádobách sa však  vyrába aj ružové víno. V čom sa od neho odlišuje výroba oranžového vína? „Macerácia so šupkami prebieha spravidla dlhšie, rádovo v týždňoch až mesiacoch, výnimočne aj rokoch. Na rozdiel od ružových vín v oranžových vínach často prebehne aj jablčno-mliečna fermentácia , ktorá zjemní výslednú kyslosť vína v kontraste s tanínmi zo šupiek. Výsledné víno sa väčšinou len jemne lisuje, nečíri (nekrášli) ani nefiltruje a plní sa do fliaš aj s jemným sedimentom,“ vysvetľuje odborník.

Aké tóny chutí majú oranžové vína

Podľa enológa Miroslava Fondrka chutia kvalitné oranžové vína výrazne ovocne, typicky odrodovo a cítiť v nich tóny vyzrievania na šupkách, respektíve jemných kaloch. „Špecificky odlišujúcim sa znakom v chuti sú práve už spomínané triesloviny (taníny) zo šupiek a plnšia chuť získaná vyzrievaním na jemných kaloch. Podľa nádob, v ktorých vína fermentujú a vyzrievajú, môžu byť doplnené o jemne biskvitové či maslové tóny, až po tóny pív IPA, čo sú silnejšie a intenzívne chmelené pivá.“  Najlepšími výrobcami oranžového vína sú podľa jeho slov Gruzínsko, Taliansko, Slovinsko, Chorvátsko. „No už ho nájdete aj u našich vinárov, rovnako ako u moravských a rakúskych susedov,“ dodáva.

K akým jedlám sú vhodné oranžové vína?

„Vďaka veľmi širokým možnostiam párovania s jedlom sú oranžové vína vyhľadávané najmä vo fine diningových reštauráciách (typ reštaurácií, ktoré sú zamerané nielen na kvalitu, ale aj zážitok – pozn.red.). Šéfkuchári s nimi radi experimentujú a používajú ich takmer ku každému jedlu, samozrejme, podľa toho o akú odrodu ide, aký typ nádoby sa použil pri ich výrobe a aká bola pri tom dĺžka kontaktu so šupkami, od čoho sa odvíja obsah trieslovín,“ dodáva someliér služby Wine Door Club, ktorá vám doručí trojicu vín podľa vašich preferencií v darčekovom boxe až domov. Aj s odporúčaním s akým jedlom víno servírovať, s informáciami o jeho pôvode, odrode či metóde výroby.

VIAC O VÍNNOM PREDPLATNOM
 

Advertoriál pripravený v spolupráci so službou Wine Door Club.