Zasnúbili sme sa po pol roku randenia: Rodiny nás odhovárali, dnes ako vydatá to vnímam ako to najlepšie, čo sme mohli urobiť

Jeho životná cesta sa zhodovala s tou mojou 

Miriam a Jakub spolu chodili na základnú školu. Po nej sa ich cesty na chvíľu rozišli. Po vysokej škole, keď sa obaja vrátili do rodného mesta, aby každý začal žiť svoj nový život aj pracovne, sa znova stretli: „Slovo dalo slovo a poznáte to, zrazu som nechápala, že som si ho nevšimla už na základnej škole. Ale samozrejme vtedy som sa sústredila na učenie, nie na randenie. Opačné pohlavie ma vtedy ešte až tak nezaujímalo. No dnes predo mnou stál skúsený, rozhľadený, sexi vyšportovaný dospelý muž s jasnou predstavou, kam sa chce v živote uberať a ku podivu sa dosť zhodovala s cestou, ktorou som sa vybrala ja,“ začína svoje rozprávanie Miriam, ktorá sa do Jakuba zamilovala prakticky okamžite. 

Mohlo by vás zaujímať: Deň pred svadbou som videla snúbenca s touto ženou: V deň sobáša som ho svojím konaním poriadne prekvapila

Spýtala som sa ho, či si je istý, boli sme v tom dvaja 

Chodili spolu asi pol roka, keď ju Jakub požiadal o ruku a ona celá šťastná prijala. Keď to išla oznámiť svojim rodičom, tí až takí nadšení z jej správy neboli. Vraj spolu chodia málo, nech si doprajú čas a nech sa lepšie spoznajú. Je predsa iné s niekým žiť, ako mať ružové okuliare a po svadbe a spoločnom bývaní zistiť, že to bol omyl. Nuž, Jakubovi rodičia neporadili synovi o nič viac ani menej ako Miriam tí jej: „Rovnako Jakuba odhovárali. Vraj som milá, poznajú ma od detstva, ale nech ešte počkáme, až si budeme celkom istí a niečo spolu aj prežijeme. Vtedy som sa Jakuba spýtala, či si je dosť istý. Vraj nemá najmenšie pochybnosti a život nechce prežiť už s nikým iným. Cítila som to rovnako, tak sme do toho išlo navzdory tichému nesúhlasu našich rodín,“ pokračuje Miriam, ktorá bude mať už doživotne na svadobnom videu rodičov nevesty aj ženícha, ktorí sa netvária práve šťastne. 

Čítajte tiež: Chcel ma a ja som chcela jeho: Malo to však háčik, obaja sme boli tesne pred svadbou s niekým iným

Od začiatku som vedela jedno... 

Prešlo desať rokov počas ktorých prišli ako to už v manželstve býva aj dobré, aj zlé situácie. Boli dni, keď mali k sebe skutočne blízko, ale aj dni, keď nevedeli ako so sebou prehovoriť. Dnes majú 35, dom, hypotéku a k tomu dve malé deti, je to vraj chaos a naháňačka, ale ako Miriam hovorí, stálo to za to a svoje manželstvo by nemenila. Prečo? „Pretože už, keď som si Jakuba brala, som vedela, že si neberiem muža len na dobré dni. Pretože okrem partnera bol od začiatku aj mojím najlepším priateľom, na ktorého som sa mohla vždy spoľahnúť. A rovnako to mal aj on so mnou, čo sme si povedali hneď na začiatku. Preto s odstupom času, napriek pochybnostiam našich rodičov, vziať si ho, mladá a po pol roku randenia, bolo najlepšie rozhodnutie, aké som mohla urobiť. Veď na čo čakať, keď viete? Aby sa niečo rýchlo pokazilo a my si to rozmyslíme? Kaziť sa to bude, ale v manželstve sme v tom boli skutočne dvaja a nemali sme potrebu z neho odchádzať len preto, že niečo nevychádzalo podľa našich predstáv.  O tom predsa nie je len manželstvo, ale aj život sám, čo myslíte?“ Pýta sa na záver svojho príbehu Miriam. 

Neprehliadnite: Mala to byť oslava zásnub: Z ničoho nič sa na nej objavil môj prízrak z minulosti a ja som ostala v šoku