Boli sme spolu roky a zasnúbení skoro rok, než som pochopila krutú pravdu: On si ma nikdy nevezme!

Nebola to úžasná žiadosť o ruku, ale bola 

Eliška tvorila pár s Edom už od vysokej školy. Dnes mali obaja po tridsiatke a jej už doslova liezlo na nervy, že zo všetkých strán, z oboch rodín počúva, kedy sa konečne vezmú, prečo žijú na divoko, kedy si už plánujú založiť rodinu, veď majú na to už vek, mladí večne nebudú: „No najviac som bola unavená z toho, že som to chcela aj ja, ale Edo sa k ničomu nemal. Až raz ma skutočne prekvapil. Nebolo to síce bohvieako úžasné vyslovenie sa a žiadosť o ruku, ale bolo to tam. Bola som šťastná a v hlave som ešte ten večer plánovala svadbu so všetkým, čo k tomu patrí,“ priznáva Eliška, ktorá však zdieľala toto nadšenie asi len sama, bez Eda, ako sa neskôr ukázalo. 

Mohlo by vás zaujímať: Mala to byť oslava zásnub: Z ničoho nič sa na nej objavil môj prízrak z minulosti a ja som ostala v šoku

O všetko ohľadom svadby som sa starala bez neho 

Keď ho Eliška krátko po zásnubách konfrontovala s tým, že kedy dátum svadby, kde, kto ich bude fotiť, aký kameraman a ďalšie detaily, na ktorých neveste naozaj záleží, ostala nemilo prekvapená. Edo vraj ostal akýsi nesvoj a začal sa vyhovárať: „Vraj si nemyslel, že na to pôjdem tak zhurta. Vraj máme ešte čas. Keď videl môj hnev a otázku v očiach, otočil, vraj len žartoval, nech sa pustím do toho. Tak som sa pustila a behom pol roka zariadila, objednala, obchodila a dohodla skoro všetko sama, len s pomocou mamy a sestry. Bola som spokojná, že mi všetko tak hladko vychádza a nemohla som sa dočkať môjho dňa D,“ pokračuje Eliška vo svojom príbehu, ktorý sa bohužiaľ svadbou  a obrúčkou na prste pre ňu nekončí. 

Čítajte tiež: Deň pred svadbou som videla snúbenca s touto ženou: V deň sobáša som ho svojím konaním poriadne prekvapila

V mysli sa už videl vo Fínsku, naša svadba nebola pre neho dôležitá 

Keď Eliška potrebovala už naozaj Eda, aby s ním podoťahovala nejaké záležitosti, prekvapil ju slovami, že dostal ponuku z práce, ktorá sa neodmieta. Dostal ponuku ísť na rok pracovať do Fínska pre ich zahraničnú pobočku. Vraj na toto celý život čakal. Problém bol v tom, že by sa museli presťahovať okamžite, do mesiaca a svadba, ktorá sa mala konať už o necelé tri mesiace, zrazu nebola taká dôležitá: „Bola som zúfalá, zálohy boli zaplatené, termín sa nedal len tak presunúť, mala som ho rezervovaný aj na svadobné šaty mesiace vopred. Musela by som kompletne všetko zrušiť a svadbu oddialiť. Ja som argumentovala, on sa tváril, že ma počúva a chápe, ale ja som na ňom videla, ako sa už v mysli balí a je vo Fínsku. V tej chvíli, ako mi sám povedal, že veď zobrať sa môžeme aj vo Fínsku alebo narýchlo pred odchodom do Fínska na nejakom úrade, došlo mi, že on si ma vlastne ani nechce vziať. Tá svadba, moje úsilie, nadšenie, nádej na spoločnú budúcnosť, všetko som mala zahodiť, lebo pracovná ponuka bola pre neho dôležitejšia než to, že mi zničí môj vysnívaný, naplánovaný svadobný deň. Trvala som na svojom. Nech si to v práci nejako zariadi, aby sme odišli až po svadbe. Vraj sa to nedá, potrebujú tam človeka hneď, inak to dá kolegovi. Vraj, ak budem trvať na svojom, nevidí iné východisko, len sa rozísť. A bolo to tam. Namiesto svadby, rozchod, aj to sa stáva, však?“ prekvapuje vývojom udalostí a nečakaným snúbencovým postojom Eliška. 

Neprehliadnite: Chcel ma a ja som chcela jeho: Malo to však háčik, obaja sme boli tesne pred svadbou s niekým iným

Edo nakoniec do Fínska odišiel a Eliška si musela priznať sama pred sebou, že to bolo jasné už celé roky. On si ju nikdy netúžil vziať za ženu, jemu bola nejaká svadba úplne ukradnutá. Svoje priority si určil, len škoda, že si to neujasnil v hlave skôr než ju zanechal v smútku, hanbe a so zlomeným srdcom po toľkých rokoch spoločného života.