Ako zvládnuť starostlivosť o jedno dieťa? Rozhovor so Slovenkou a mamou 5-tich detí vás inšpiruje

Vďaka za jasle, škôlky, opatrovateľky. Veď jedno dieťa je predsa len novou výzvou a náročnou povinnosťou. Je napriek tomu možné všetko zosúladiť a neprísť o zdravý rozum či tvrdo vydretú kariéru?

Čítajte aj: Stala som sa mamou po 40-tke: Kvôli jednej veci by som to nespravila znova

Vyspovedali sme pre vás mamu piatich detí – Edith, ktorá sa vďaka istým veciam zo stresu ešte nezbláznila.

V akom vekovom rozpätí sú tvoje deti? 

7 – 17 rokov

Máš presne do detailov naplánovaný deň? Ako to u vás doma vyzerá?

Je pre mňa dôležité naplánovať si určité oporné body a ešte dôležitejšie je pre mňa žiť v akejsi „ekonomickej kreativite“. To je niečo, ako nelipnúť na tom, čo si naplánuješ, ale prijať to, čo je nepredvídateľné a využiť to v prospech celej rodiny. Ako vyzerá môj deň? Premýšľam, vyprevádzam, varím, vykladám, odkladám, vozím a odvážam, objímam, utešujem, maľujem a modelujem, organizujem, opakujem násobilku, vybrané slová a rovnice, čítam a spievam, prikrývam, uspávam a delím sa.

Koľko času ti zostáva na seba samú? 

Viem, že čas pre seba je dôležitý pre život. Sú to chvíle, ktoré si ukradnem pre seba, keď nemusím mať každú minútu pod kontrolou. Nič neriešiť, nič neplánovať, užívať si samotu a byť len tak. Sama so sebou. Takéto chvíle si užívam pri rannej káve, keď všetci ešte spia, na lavičke na ihrisku vonku, keď si náš najmladší nájde kamarátov a stačí mu iba moja fyzická prítomnosť, alebo cez víkend na chalupe v prírode.

Čo musíš pri 5 deťoch najčastejšie riešiť?

Každý deň treba odvrátiť nejakú pohromu. Nie je to len rozliate mlieko či rozbitý tanier, alebo detské izby, ktoré vyzerajú ako po výbuchu, brušné virózy, ktoré si deti podávajú ako štafetový kolík a pri počte členov našej rodiny máte pocit, že sa to asi nikdy neskončí. Občas sú to pohromy, ktoré prichádzajú vo forme známok a poznámok. Tiež vážne ochorenia, ktoré nás učia pribrzdiť životné tempo a prehodnotiť, na čom v živote skutočne záleží. Niekedy sú pohromy, ktoré si vytváram sama vo svojej mysli. Tie sú najhoršie. Najskôr príde myšlienka, čo by sa mohlo stať, potom rozum objasní všetky detaily a moja predstavivosť katastrofu dotvára. Pri reálnych pohromách si spomeniem na slová piesne Boba Marleyho: „Some people feel the rain, others just get wet.“ V preklade: „Niektorí ľudia cítia dážď, tí druhí zmoknú.“ Učím sa tieto pohromy precítiť, nechať plynúť, poučiť sa a vyťažiť z nich to dobré.

Čo naopak už púšťaš z hlavy a nezaťažuješ sa tým? 

Zaťažujem sa veľa vecami odvtedy, ako deti začali chodiť do školy a boli sme nútení začať sa porovnávať. V našej kultúre existuje tabuľkový systém na všetko. Všetko musí byť merateľné a ak sa deti nevtesnajú do tabuliek, je dôvod na stres. Doma mám malú vzorku detí. Len päť. Jeden začal chodiť v jedenástich mesiacoch, iný v pätnástich. Jednému naskočilo R v dvoch rokoch, inému v šiestich. Jeden písal ilustrované rozprávky v piatich rokoch, ďalší písomný prejav nezvládol ani v prvom ročníku. Tieto rozdiely som neriešila dovtedy, kým naše deti nezačali hodnotiť cudzí ľudia. Bola by som rada, keby naša spoločnosť mala rešpektujúci prístup k individualite každého dieťaťa a matky by potom nemuseli umelo vyvíjať tlak na deti, a mohli by pustiť z hlavy problém, ako to dieťa porovnať s priemerom spoločnosti, aby nebolo divné.

Prečítajte si: 10 dôkazov, že rola “otca” zohráva v živote dôležitú úlohu: Nielen ženy, ale aj muži by ju pre toto mali brať vážne

Na čo kladieš najväčší dôraz pri výchove? 

V knižnici mám veľa múdrych kníh o výchove detí, ktoré som prečítala. Dospela som k tomu, že recept na správnu výchovu neexistuje. Každé z našich detí je originálna osobnosť a každé má iné potreby. Každé z detí dostalo do vienka iné povahové vlastnosti, zažíva rôzne vzťahy s kamarátmi, učiteľmi a ľuďmi, ktorí naňho vplývajú. Dôležité je riadiť sa prirodzenou rodičovskou intuíciou a nenechať prispôsobiť svoje výchovné metódy podľa modelov, ktoré sú nám podsúvané zvonka. Niekedy je potrebné dať deťom jasnú hranicu z,a ktorú už nesmú ísť, a niekedy zas uznať pocity dieťaťa a stáť pri ňom v dobrom i zlom. 

Si prísna matka alebo kamarátka? 

To by mali posúdiť naše deti. Najstaršie z detí mi vyčítajú, že v našej rodine máme pravidlá, ktoré deti v iných rodinách nepoznajú. 

Nerozmýšľala si niekedy nad opatrovateľkou? 

Keď som bola slobodná, robila som opatrovateľku v zahraničí trom chlapcom vo veku od 1 do 6 rokov. S najmladším som prežívala prvé slová, ktoré povedal, či prvé kroky, ktoré urobil. To by som si nechcela nechať ujsť pri vlastných deťoch.
Menila by si niekedy svoj život so životom slobodnej ženy? 
Mám rada svoj život so všetkým, čo prináša. Túžila som po rodine a dostala som ju. Ale viem, že aj život slobodnej ženy môže byť naplnený a šťastný.

Ako riešiš hádky medzi deťmi? 

Po skúsenostiach viem, že súrodenci, ktorí sa vedia hádať i pobiť do krvi, sa o pár minút vedia stať nerozlučnými spojencami, pomáhať si a zastať si jeden druhého. Radšej sa do toho nepletiem, i keď mi hádky trhajú srdce, viem, že deti potrebujú aj túto skúsenosť do života. 

Čím ťa najviac vytočili a čím naopak potešili? 

Tých malých radostí je veľa. Je to vtedy, keď som smutná a 6-ročný syn za všetky svoje skromné úspory ide kúpiť darček, ktorým ma chce potešiť, keď po návrate z prechádzky pre mňa vytiahne z vrecka hrsť požmolených fialiek, keď prídem z práce a deti pre svojho bračeka majú prichystanú narodeninovú párty s plnou izbou balónov, keď mi upletú veniec z kvetov, alebo vlastnoručne vyrobia kupóny s ponukou domácich prác, ktoré si môžem vyčerpať – len tak. Potom sú to objatia a slová „ľúbim ťa“ od našich detí.  Každodenné malé radosti. A čo ma naopak vytočilo? Prvé kontakty s cigaretami či alkoholom našich tínedžerov. 

Bojovala si niekedy s rivalitou súrodencov? Ak áno, akým spôsobom? 

S deťmi je ťažké bojovať. Som si vedomá toho, že starší súrodenci musia uvoľniť miesto mladšiemu. Musela som sa spoľahnúť na schopnosti a samostatnosť starších. Keď boli deti malé, nemali sme problém so žiarlivosťou. Vždy vládla u detí akási úcta a ochranársky postoj voči najmladším členom domácnosti. Inak to bolo v staršom veku, keď sa začali porovnávať. Niektorí z nich pozorne sledujú, komu sa venuje viac pozornosti, akú, kto a za čo dostane odmenu, darček či oblečenie. Je to vplyv prostredia a našej kultúry, v ktorej žijeme. Neriešim to. Snažím sa byť spravodlivá.

Inšpirujte sa: Najkrajšie detské mená: Inšpirujte sa naším netradičným výberom spolu s významom mien

Čím si uľahčuješ výchovu, a čo by si poradila ženám, pre ktoré je jedno dieťa náročnou výzvou? 

Na úlohu matky som sa pripravovala ešte skôr, ako som vedela, čo materstvo prináša. Snažím sa svoj život žiť najlepšie, ako viem. Pre niekoho je jedno dieťa náročnou výzvou, kým pre iného je veľká rodina poslaním. Byť matkou je v našej kultúre málo. Spoločnosť od nás chce, aby sme porodili, oddojčili deti, odovzdali ich štátu a zaradili sa medzi produktívnych občanov. Matka, ktorá má viac detí, je v mnohých prípadoch nežiaduca a považovaná za menej produktívnu. Preto je pochopiteľné, že pre mnohých je aj jedno dieťa náročná výzva. Či si niekto trúfne na jedno, alebo je ochotný prijať viac detí, je každého osobná vec. Je skvelé, že nemusíte rozdeľovať lásku, ktorú máte v srdci na niekoľko častí. S každým ďalším dieťaťom dostáva matka do srdca ešte viac lásky. Vaše hodnoty postupne prehodnotíte a nie je pre vás dôležité, či vaše dieťa bude mať obuté značkové topánky, alebo sa bude voziť v modernom ergonomickom kočiari. Pri štvrtom či piatom dieťati vám bude stačiť šatka, ktorou si dieťa priviažete k telu. Zrazu budú pre vás dôležité chvíle, ktoré so svojimi deťmi prežijete. To všetko vás naučia deti. Tešiť sa z každej prítomnej chvíle, byť vďačný za dar života. Nehovorím, že to je ľahké. Prídu aj ťažké chvíle, keď budete musieť prijať veci, ktoré nechcete. Vaše deti vám totálne zmenia váš hodnotový systém. Rozhodnutie byť mamou nie je len záležitosťou ženy – matky. Pre mňa je veľmi dôležitá opora môjho milujúceho manžela, ktorý nám dáva zázemie a podporu.

Viac sa o rodine, vzťahoch a iných zaujímavých témach dočítate v najnovšom čísle magazínu Feminity, ktorý je práve v predaji!