SPOVEĎ: „Utýral ma ako psa, ale silu som našla!“
Päťdesiatdvaročná Magdaléna netušila, ako vyzerá normálny život. Detstvo mala ukrutne ťažké a prvé manželstvo bolo boj o prežitie. Až potom nabrala silu, pozbierala sa a teraz žije so svojim druhým manželom. Kde tú silu našla?
Podvedená žena
„Vyrastala som v rodine, kde som lásku vôbec nepoznala. Otec veľa pil, zo mňa mal slúžku a bil ma. Mama mi len nadávala a nechcela sa so mnou rozprávať. Absolútne nikam som nemohla chodiť, nikoho okrem spolužiakov som nepoznala. Keď som v osemnástich odišla z domu, spoznala som svojho prvého muža. Namiesto toho, aby som začala konečne normálne žiť, som upadla do ešte väčšieho pekla,“ popisuje svoje detstvo.
Magdaléna otehotnela, no uvedomovala si, že toho muža pozná len krátko. Preto chcela dieťa vychovávať sama: „V tom ale zakročila opäť moja matka, ktorá ma donútila vydať sa, lebo predsa nemôžem vychovávať dieťa bez otca. Keď som porodila, začal sa pre mňa horor. Manžel strašne pil, prepil všetky naše peniaze a ja som nemala z čoho ani živiť naše dieťa. Začal ma aj biť. Modriny som mala stále, niekedy aj zlomeniny. A zuby som už nemala skoro žiadne.“
Okrem bitky však prežívala aj iné kruté veci: „Vodil si k nám domov milenky. Absolútne mu neprekážalo, že ja stojím v kuchyni a on okolo mňa prechádza s cudzou ženskou do našej spálne. A nebola to len jedna milenka, bolo ich viac. Vždy, keď som jednu z nich stretla v obchode, bolo mi zle.“
Magdaléna vedela, že takto sa žiť nedá. No nebolo ľahké vymyslieť spôsob, ako sa z tohto života vymaniť: „Len tak odísť sa nedalo, našiel by ma a možno by som to neprežila. Ono sa to veľmi ľahko povie, že zbaľ si veci a odíď, ale o mnoho ťažšie sa to robí. Ženy, ktoré boli niekedy týrané, ma určite pochopia. Manžela som sa na pár mesiacov ale zbavila aj bez toho, aby som odišla. Vykradol poštu a zavreli ho, tak som mala aspoň chvíľu pokojné obdobie. Keď sa z basy vrátil, peklo sa opäť začalo.“
„Kým bol v base, trochu som sa pozbierala a nabrala som silu. Tú silu mi dalo moje dieťa. Vedela som, že ho musím ochrániť, aby nežilo tak, ako som žila ja. Raz, keď sa opil tak, že s jednou so svojich mileniek zaspal v spálni, som zbalila synove veci a odišla som. Požiadala som o rozvod. Bolo to obdobie najväčšieho strachu, strašne som sa bála, či si ma niekde nepočká, či mi niečo nespraví alebo či nespraví niečo synovi.“
Teraz žije v úplne inom svete, ktorý sa s jej predchádzajúcim životom nedá ani porovnať: „To obdobie bolo hrozné, ale moja láska k synovi bola taká obrovská, že som to dokázala prekonať. Teraz som druhýkrát vydatá, žijem bežný život ako všetci okolo mňa, modrinu mám len vtedy, keď sa nešikovne niekde udriem a zlomené som od rozvodu nemala nič. Nikto ma nebije, nikto mi nenadáva a v mojej spálni spávam len ja a môj manžel. Pre mnohé ženy je to, čo som práve popísala, úplná samozrejmosť. Pre mňa to bol nesplniteľný sen, ktorý sa ale našťastie nakoniec splnil.“
