Denník missky z Art Film Festu 2012
V psychologických kruhoch sa traduje myšlienka, že najkrajšie chvíle v živote prežíva ľudská bytosť práve vtedy, keď spoznáva niečo nové. Minuloročný Art Film Fest bol pre mňa potvrdením tejto teórie, to ale zároveň vyvolávalo patričné obavy počas cesty na ten aktuálny. Čo ak sa čaro tohto podujatia vytratí? Čo ak to už nebude ono? Čo ak...čo ak? Po prvom dni prežitom na festivale s radosťou deklarujem, že moje znepokojenie bolo absolútne neopodstatnené.
Michaela Wzošová
Cesta do Trenčianskych Teplíc sa začína v skorých ranných hodinách, o desiatej, a prebieha takmer ideálne, nerátajúc jeden zmeškaný vlak, dva autobusy a všeobecný výsmech backpackerov na Trenčianskej stanici adresovaný môjmu kufru. „Áno, idem na festival. Áno, toto je skutočne kufor, má rúčku aj kolieska a ako si možno všimnúť, typický kufrovitý tvar. Nie, nebudem bývať v stanovom mestečku, idem pracovať,“ obhajujem svoju batožinu, ktorá ich narážky chvalabohu ustáva bez ujmy na psychickom zdraví.
Po hodinovom čakaní na kyvadlovú dopravu, ktorá prechádzajúc okolo zastávky ani len nespomaľuje, sa dohadujeme na spoločnom riešení problémovej situácie, objednávame si taxík a o necelých tridsať minút sme TU. Na jednom z najpríjemnejších miest sveta - v Trenčianskych Tepliciach.
Ťahajúc už prominentný kufor po dlaždičkách na námestí, s potešením zisťujem, že všetko je presne tak, ako má byť. Z kinosál znie tlmený zvuk filmov, v okolí na tráve ležia ľudia, hrajú aktivity, ochutnávajú kúpeľné oblátky, alebo len tak, bez akejkoľvek sprievodnej činnosti oddychujú. Malé deti pomedzi nich tancujú na hudbu pochádzajúcu z kaviarne. Z tej sa zároveň šíri aj vôňa cigary. Tak si známy slovenský herec v prítomnosti kolegov vychutnáva poobedňajšiu siestu. Študenti s ruksakmi, rodiny s deťmi, džentlmeni v klobúkoch, dámy v rukavičkách, osoby prichádzajúce zo všetkých kútov sveta. Všetci pôsobia šťastne, sú zhovorčiví, príjemní, usmiati.
A ja, pozorujúc toto predstavenie sa usmievam tiež. Konečne som po roku zase na mieste, kde mi k dokonalej sebarealizácii nechýba vôbec nič.
