Najvzácnejšie jablone pestuje ovocinár z ľudu

Ján Maizel vyučený maliar natierač z  Brodna pri Žiline, v mladosti posadnutý módou a šitím, vybudoval v uplynulých 25 rokoch najväčšiu súkromnú pomologickú zbierku. Len jabloní v nej sústredil 568 druhov. Je to slovenský unikát.

Tento nadšenec sa bez nárokov na štátne prostriedky postaral o zachovanie odrôd, ktoré by inak vymizli z našej pamäte. Maizel, nenápadný muž, vysoko uznávaný českými ovocinármi, sa bez veľkých slov postaral o zachovanie starých odrôd a rozšírenie noviniek. Pokúša sa, a nie neúspešne, šľachtiť nové odrody. Zoznámte sa s ovocinárom telom aj dušou.

Svojmu koníčku podriadil tento 53-ročný muž všetko. Zamestnal sa v súkromnej bezpečnostnej službe. "Dva dni pracujem a dva dni mám voľno, keď sa môžem venovať svojej záľube," hovorí skromný chlapík, ktorý tak ako všetci jeho predkovia skvele narába so štepárskym nožnom a nožnicami. Maizel je po otcovskej línii najmenej tretí zanietený ovocinár v rodine a príklad severoslovenskej tradície v pestovaní ovocia.

Nestor slovenského ovocinárstva profesor Ivan Hričovský spomína, ako na prelome 50. - 60. rokov 20. storočia prinášal z bojnického výskumného ústavu výhonky nových odrôd nadšencom do severoslovenských obcí, ktorí si ich vrúbľovali na plánky. Boli to zapálení ovocinári, pokračovatelia tradície otcov, ktorí poprinášali z potuliek za prácou po celej Európe dovtedy na severe Slovenska nepoznané odrody jabloní či vzácne orechy.

Starý otec Jána Maizla si našiel manželku – Slovenku z Dolnej  zeme až v srbskom Čepíne. Spolu so ženou si na Slovensko priniesol zo Srbska aj orechy "papierniaky", ktoré vo Vraní, dedine susediacej s Brodnom, nenazvali inak ako Maizlove orechy.

"Z orecha vyrástol v záhrade mohutný strom, plody padali až na cestu. Kto išiel okolo, zodvihol si ich, a tak sa rozšírilo pestovanie orechov v našej dedine," spomína Ján Maizel.

Sám nemal k ovocinárstvu dlho bližší vzťah. Ako mladík navrhoval módne odevy a pokúšal sa ich šiť. Otec medzitým v záhrade navrúbľoval aj sto ríbezlí. Keď sa však mladý Ján oženil v roku 1983, stará mama mu podarovala záhradu a v tej chvíli akoby sa v ňom prebudili ovocinárske gény predkov.

Povyše Brodna na stráni vo výške 380 metrov nad morom je jeden z troch sadov, kde sa skrýva ohromné Maizlovo bohatstvo. Na desaťárovom pozemku tu rastie okolo 500 stromov, napospol jabloní. Od zabudnutých krajových odrôd po najnovšie svetové novinky a samozrejme Maizlove krížence.

Už samotná zbierka starých krajových odrôd jabloní nemá na Slovensku pravdepodobne páru – nájde sa tu 60 odrôd, nielen slovenských, ale aj nemeckých ako Carolla, Ivette, anglická Bancroft, americký Spencer či česká Pohorka.

Z noviniek je majster ovocinár Ján Maizel pyšný na českú jabloň Lunu, rezistentnú odrodu z  Těchohubic. "Netreba ju chemicky ošetrovať proti chrastavitosti. V praxi profesionálnych sadov to znamená úsporu najmenej 15 ošetrení," vysvetľuje Ján Maizel.

Pestovanie jabĺk, ktoré si nevyžadujú či minimalizujú nároky na chemickú ochranu, prináša podľa Maizla tri nesporné výhody:  sú prospešné zdraviu spotrebiteľa, šetria čas ovocinára a do tretice aj peňaženku, lebo postreky sú čoraz drahšie.

Ak sa jablko samo dokáže vyrovnať s chrastavitosťou, je to veľká vec, pretože cez chrastu sa odparuje voda, na postihnutom mieste vznikajú toxíny a následne plesne, ktoré rozbiehajú hnilobu jablka. Maizlovo odporúčanie teda znie – pestujete rezistentné odrody jabloní.

Povedzme takú odrodu Heliodor, ktorá je krížencom odolného Topasu s obľúbeným, no citlivejším Goldenom delicious. Ak chce niekto chuťovú lahôdku, potom mu Ján Maizel navrhuje jeho srdcu najbližšiu odrodu Dulcit, ktorá je krížencom českého jablka Dukát s americkým Spencerom.

Pravda, nie je nič subjektívnejšie ako chuť pri ovocí či víne. Kto by však chcel ísť podľa Maizla, nech staví na Topas, Rubinolu, Stelu, Viktóriu, Santanu. Alebo na Karin, kríženca Stark Rimsonu s jahodovou vôňou a nasladlou žltou dužinou po Dukáte. Ján Maizel si môže vyberať ako málokto - z neuveriteľnej kombinácii 568 chutí, vôní a farieb.

Dobrá rada nad zlato
Kto túži po obohatení odrodového sortimentu jabloní, môže na to využiť starú jabloň. Ján Maizel do starej, 8 metrov vysokej jablone navrúbľoval niekoľko desiatok odrôd, ktoré kúpil od moravského ovocinára Karla Novosada.

V Maizlovom sade nie je zriedkavosťou nájsť strom s 10 - 12 odrodami. Ovocinár tak šetrí miesto a zásobuje rodinu napríklad pri letných jablkách v párdňovom odstupe vždy plodmi iného tvaru, sfarbenia a chuti.

Ak túžite po ovocí s rumovou chuťou, treba si kúpiť ázijskú hrušku. Ján Maizel ich pestuje 12 druhov. Odroda Hosui z Japonska čerstvo odtrhnutá zo stromu naozaj chutí, akoby sa práve vykúpala vo fľaške rumu.

Ak pestujete jablone rubínového typu, nikdy nerežte koncové kvetné puky. Plod na konci konárika donúti vetvičku, aby sa vyrovnala do vodorovnej polohy, na halúzke sa vytvorí kvetonosný obrast a na budúci rok dá strom krásnu úrodu. Nezabudnite samozrejme na prebierku plodov.

Záhrada Jána Maizla leží pri ústí Kysuckej brány vo výške 380 metrov nad morom. Napriek tomu tu pestuje úspešne stolové hrozno. Ide väčšinou o ruské či ukrajinské odrody, ako je Arkadija či Kodrianka. To, že hroznu sa darí, pripisuje Maizel aj podpníku - najlepší je Telekyho alebo SO 4.

Text a foto: Jozef Sedlák pre Pravdu