Advokátka Jana Martinková odpovedá: Ako sa deliť o majetok, ak sme žili spolu bez sobáša?

Skúsená advokátka Jana Martinková z advokátskej kancelárie Advocatus Martinková s.r.o. tentokrát odpovedá na otázky v oblasti deľby majetku partnerov, ktorí spolu žili bez sobáša. Prečítajte si, na čo si treba dať pozor.

Advokátka Jana Martinková z Advocatus Martinková s.r.o.

Advokátka Jana Martinková z Advocatus Martinková s.r.o.

Zdroj: Archív J.M. (Peter Frolo)



Dobrý deň, žila som s partnerom, súčasne otcom našej dcéry skoro 10 rokov v spoločnej domácnosti, no nevzali sme sa. Bývali sme v byte napísanom na partnerovho otca. Keď sa nám narodila dcérka, bola som tri roky doma a starala sa o rodinu a domácnosť. Po materskej som sa zamestnala, zarábam cca 700 eur. Spoločne sme nadobudli auto. Ja som naň prispela tým, že som predala svoje staršie auto. Partner však nové auto nechal napísať na svojho kamaráta. Ešte sme nadobudli aj nehnuteľnosť v hodnote viac ako 100 000 eur a to tak, že jej polovicu zaplatila moja mama a darovala mi ju. Môj partner počas našich spoločných rokov postupoval v zamestnaní a teraz zarába okolo 4-5000 Eur. Náš vzťah sa ale rozpadol a ja aj s dcérkou sme sa odsťahovali z bytu jeho otca. Odniesla som si len svoje osobné veci a veci pre malú.  Bývalý partner  platí na dcéru 100 Eur mesačne, i keď zarába 40x viac. Čo môžem od bývalého partnera žiadať?
 
Otázok týkajúcich sa problematiky výživného pre maloleté dieťa sme sa už venovali mnohokrát, takže uvediem len stručne. Nepíšete, že by výživné, ktoré Váš ex partner platí, bolo určené súdnym rozhodnutím, vychádzam teda z predpokladu, že túto sumu platí na základe Vašej doterajšej ústnej dohody, resp. Vašej doterajšej akceptácie uvedenej sumy. Ak sa domnievate, že dohoda s expartnerom o zvýšení výživného nie je možná, ostáva Vám len obrátiť sa na súd s návrhom na určenie výživného na maloleté dieťa, s odôvodnením, že výživné, ktoré otec platí, je vzhľadom na jeho majetkové, zárobkové pomery, možnosti a schopnosti povinného a taktiež potreby  a odôvodnené výdavky dieťaťa neprimerané a nedostatočné. Pri určovaní výšky výživného súd zohľadňuje i právo dieťaťa právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
 
Keďže ste nenadobúdali spoločný majetok ako manželia, mohli ste ho nadobúdať len do výlučného alebo podielového spoluvlastníctva. Pre posúdenie toho, či jednotlivé veci patria do podielového (spoločného) spoluvlastníctva alebo výlučného vlastníctva jedného z Vás je rozhodujúca dohoda o založení spoluvlastníckych vzťahov založená medzi vami, resp. dohoda o kúpe spoločnej veci.  Bez nej spoluvlastníctvo nevznikne. Táto dohoda nemusí byť písomná, ale samozrejme budete ju musieť vedieť preukázať inak (napr. výsluchmi účastníkov, svedkov, inými listinnými dôkazmi...).
 
Pokiaľ sa domnievate, že samotná skutočnosť, že ste prispeli na kúpu auta, ktoré navyše nechal Váš expartner zaevidovať na svojho kamaráta, z Vás robí spoluvlastníka, tak sa žiaľ mýlite. Už z okolností pri kúpe auta musí byť zrejmé, že vlastníctvo k nemu nadobúdalo viac subjektov (Vy a Váš expartner). Vaše spoluvlastnícke podiely mohli byť určené dohodou (napr. v takom pomere, v ako ste sa podieľali na vyplatení kúpnej ceny) alebo platí zákonná domnienka o rovnosti všetkých podielov. Ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy (kúpnej, darovacej a pod.), nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak (napr. až zaplatením kúpnej ceny ). Na kúpu auta sa nevyžaduje písomná forma zmluvy a evidencia osoby ako vlastníka v evidencii vozidiel má čisto evidenčný charakter. Z toho vyplýva, že auto môže patriť Vám obom bez ohľadu na to, na koho je evidované. Avšak, ak je tretia osoba uvedená ako vlastník na kúpnej zmluve i v evidencii vozidiel, bude sa Vám len veľmi ťažko preukazovať Vaše spoluvlastníctvo v prípade, že ho poprie Váš expartner a jeho kamarát a iní svedkovia nie sú. Ak sa Vám to nepodarí, sumu, ktorou ste prispela na kúpu auta máte právo požadovať od vlastníka späť, no toto právo sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe.

Uvádzate, že ste spoločne nadobudli i nehnuteľnosť. Predpokladám z Vami uvedeného, že v katastri nehnuteľností ste uvedení ako podieloví spoluvlastníci Vy a Váš expartner. V takom prípade ste oprávnená nehnuteľnosť užívať (príp. podieľať sa na úžitkoch, napr. nájomnom) v rozsahu výšky Vášho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, ale samozrejme ste v tomto rozsahu i povinná  podieľať sa i na nákladoch spojených s touto nehnuteľnosťou. Ak by ste nebola v katastri ako spoluvlastník uvedená, je Vaša situácia komplikovanejšia. Keďže tu vlastníctvo k nehnuteľnosti vzniklo na základe zmluvy (Váš expartner a Vaša mama sa stali vlastníkmi na základe kúpnej zmluvy, Vy na základe darovacej s Vašou mamou), je pre určenie vlastníctva, popr. spoluvlastníctva, rozhodujúci tento zápis, bez ohľadu na výšku vkladu do nehnuteľnosti. V takom prípade ten z Vás, ktorý nefiguruje v katastri nehnuteľností sa nestal jej vlastníkom/spoluvlastníkom a sumu, ktorou prispel na kúpu nehnuteľností má právo požadovať od vlastníka späť (ak sa nejednalo o dar), toto právo sa však premlčuje v trojročnej premlčacej dobe.
 
Keďže s bývalým partnerom už nežijete a pravdepodobne ani neplánujete obnovenie vzťahu, odporúčam podielové spoluvlastníctvo, ktoré máte s expartnerom k spoločným veciam (nehnuteľnosť, auto, zariadenie bytu....) zrušiť a vysporiadať. Môžete tak urobiť jednak dohodou všetkých spoluvlastníkov o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo podať návrh na súd.
 
Ak je medzi Vami možná dohoda, myslite na to, že musí obsahovať spôsob, akým sa spoluvlastníctvo ruší, ako ste sa medzi sebou vysporiadali, pričom musia byť zohľadnené všetky Vaše práva a povinnosti i vzájomné záväzky. Ak sa dohoda bude týkať aj nehnuteľnosti, musí byť dohoda bezpodmienečne písomná a zavkladovaná na kataster nehnuteľností, pri vyporiadaní hnuteľností, stačí potvrdenie o tom ako ste sa vyporiadali, teda napr. kto sa stáva výlučným vlastníkom konkrétnej veci a kto a v akej výške obdrží za ňu finančnú náhradu.
 
Pokiaľ sa nedohodnete, môžete sa domáhať zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdnou cestou. Pri rozhodovaní súd prihliada na veľkosť podielov, účelné využitie veci a zohľadňuje i to, ktorý zo spoluvlastníkov nehnuteľnosť udržiaval, opravoval, aké náklady na ňu vynaložil, či sa pričinil o jej zhodnotenie a či aj do budúcna je schopný zabezpečiť jej. Primárne sa rieši, či je možné vec reálne rozdeliť na samostatné veci (podľa výšky podielov), s tým, že každý zo spoluvlastníkov by sa stal výlučným vlastníkom jednej z týchto samostatných vecí. Až keď takéto rozdelenie nie je možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému a v prípade mnohých spoluvlastníkov aj viacerým spoluvlastníkom. Pri priznaní a určovaní výšky finančnej náhrady tomu účastníkovi, ktorému vec do vlastníctva neprisúdi, vychádza súd z hodnoty veci, akú má v čase keď sa vyporiadava, t.j. za akú cenu by sa konkrétna vec vzhľadom na jej vek, opotrebenie atď. dala predať, pričom pôvodná kúpna cena nie je rozhodujúca. A iba v prípade, že o vec žiadny zo spoluvlastníkov nemá záujem, nariadi súd jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Foto:
Archív J.M. (Peter Frolo)
Zdroj:
Jana Martinková

Súvisiace články

Najčítanejšie články

Staň sa fanúšikom

TV programTV program Telkáč

Rozprávky, filmy a seriály

Starostlivosť o seba