Advokátka Jana Martinková radí na tému: Odberateľ mi už dlhšie dlhuje značnú sumu
Advokátka Jana Martinková sa tentokrát venovala problému medzi dvomi podnikateľmi. Ako sa vysporiadať s tým, keď vám niekto dlhuje, aj chce zaplatiť, ale stále nemá z čoho?
Advokátka Jana Martinková z advokátskej kancelárie Advocatus Martinková s.r.o.
Dobrý deň,
Keďže spomínate odberateľa (aj jeho zamestnancov), budeme vychádzať z toho, že ste podnikatelia a teda sa na Váš záväzkový vzťah vzťahuje Obchodný zákonník. Ten upravuje uznanie záväzku napohľad odlišne od Občianskeho zákonníka, i keď podstatný rozdiel medzi týmito zabezpečovacími inštitútmi nie je.
Uznanie záväzku je každopádne jednostranným úkonom dlžníka (vášho odberateľa), ktorý adresuje svojmu veriteľovi (Vám ako dodávateľovi). Z tohto právneho úkonu musí vyplývať jednoznačný prejav vôle dlžníka uznať svoj záväzok voči veriteľovi. Na jeho platnosť sa vyžaduje jednak písomná forma a z hľadiska obsahu je nutné, aby bol záväzok, či pohľadávka vyjadrená určito, teda bez pochybností identifikovateľná, nezameniteľná s iným záväzkom (napr. uvedením právnej skutočnosti, na ktorej je založená, jej výškou, splatnosťou alebo odkazom na titul, či listinu, ktorým bola priznaná.) Vo Vašom prípade je najvhodnejšie presne špecifikovať i jeho výšku a splatnosť (s odkazom na vystavené faktúry), i keď je vo všeobecnosti možné, aby bol dlh uznaný aj bez uvedenia výšky, pokiaľ je dostatočne identifikovateľný inými vlastnosťami ako výškou. Ak má dlžník v čase uznania záväzku voči veriteľovi len jeden záväzok, bude postačujúce, ak uznanie bude obsahovať len údaje o veriteľovi, výške plnenia a označenie, o aký typ záväzku ide. Samozrejme obsahom uznania dlhu môže byť aj záväzok dlžníka zaplatiť úroky z omeškania. Uznaním dlžník potvrdzuje platnosť svojho záväzku voči Vám v čase jeho uznania a to aj v prípade, ak by bol už tento záväzok medzičasom premlčaný. Uznaním dlhu sa taktiež posilňuje procesná pozícia veriteľa v prípadnom súdnom spore, nakoľko dôkazné bremeno prechádza z veriteľa na dlžníka (ten musí preukazovať, že dlh nevznikol, príp. zanikol, ak uznanie záväzku namieta). Navyše, čo je významné, uznaním záväzku sa prerušuje plynutie premlčacej lehoty a začína plynúť nová štvorročná premlčacia lehota. Pri opätovnom uznaní záväzku je však jej prerušenie obmedzené maximálnou 10 ročnou hranicou, tzn. že premlčacia lehota musí uplynúť najneskôr po desiatich rokoch odo dňa, keď začala plynúť po prvý raz.
Za určitých okolností možno považovať za uznanie záväzku aj zaplatenie úrokov zo sumy, ktorá je predmetom záväzku alebo čiastočné plnenie záväzku ( napr. pri plnení v splátkach), pokiaľ z toho možno usudzovať, že čiastočným plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.