Advokátka Jana Martinková na tému: Otec mi daroval dom, teraz ho chce odo mňa naspäť kvôli mojej sestre

Dobrý deň,

Otec mi pred 8 rokmi daroval dom a pozemok, ktorý predtým patril mojim starým rodičom. Urobil to podľa mňa aj preto, lebo nechcel, aby ho zdedila moja sestra, ktorá žila roky v zahraničí a nikdy sa o otca nezaujímala. Naopak ja som mu mnohé roky bola vždy k dispozícii pomáhala som mu, nikdy odo mňa nepočul nie. Aj napriek tomu, že pil a raz mi v opitosti dokonca zlomil ruku. Lenže to sa teraz zmenilo. Sestra sa vrátila a štve otca proti mne a môjmu manželovi. Prestali sme sa preto stýkať nielen s ňou, ale i s otcom, lebo s ním už nie je rozumná reč, žiada o odo mňa veci, ktoré nie sú v mojich silách a potom ma uráža. No a teraz odo mňa chce, aby som mu ten dom so záhradou vrátila. Už je starý, nikto ho odtiaľ nevyhadzuje, môže v dome žiť ako doposiaľ, tak si myslím, že ho na to nahovorila sestra. Musím mu dom vrátiť alebo nie?
 
V zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka sa môže darca domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. To znamená, že zákon umožňuje zánik tohto právneho vzťahu, na základe  jednostranného úkonu darcu voči darovanému - výzvou na vrátenie daru, avšak jedine za predpokladu, že obdarovaný svojim konaním voči darcovi, či členom jeho rodiny hrubo porušil dobré mravy. Samozrejme v záujme právnej istoty účastníkov právo darcu na vrátenie daru podlieha premlčaniu, t.j. môže ho uplatniť do 3 rokovodo dňa, keď mohol darca toto právo uplatniť po prvý raz. Takže pokiaľ s vrátením daru nesúhlasíte, bude sa musieť Váš otec domáhať svojho práva súdnou cestou a ak ste sa niečoho dopustili pred troma rokmi a namietnete premlčanie, súd bude musieť jeho nárok zamietnuť ešte pred tým ako sa začne zaoberať vôbec jeho opodstatnenosťou.
Z Vášho stručného vyjadrenia však ťažko posúdiť, či ste sa voči otcovi, či jeho rodine zachovala v minulosti alebo v súčasnosti tak, že by to bolo možné subsumovať pod hrubé porušenie dobrých mravov. Takže sa nasledovne vyjadrím všeobecne.
 
Dobré mravy sú všeobecne spoločensky uznávané zásady konania v právnom styku ( ako napr. nezneužívanie výkonu práv, rešpektovanie rovnosti právnych subjektov v právnych vzťahoch).
Pod konaním proti dobrým mravom rozumieme také konanie, ktoré síce priamo zákonu neodporuje zákonu, ani ho neobchádza, ale sa medzi slušnými občanmi považuje za neprípustné. V kontexte s možnosťou požadovania vrátenia daru však nepostačuje prostá nevďačnosť, či akékoľvek konanie obdarovaného proti dobrým mravom, resp. akékoľvek jeho nevhodné správanie voči stanovenému okruhu subjektov, musí sa jednať o hrubé porušenie mravov. Teda porušenie dobrých mravov značnej intenzity, alebo ich sústavné porušovanie. Pritom pri posudzovaní, či došlo k ich porušeniu, nie je relevantný  subjektívny pocit a úsudok darcu, ale zhodnotenie správania obdarovaného podľa objektívnych kritérií. Hodnotí sa samozrejme nielen individuálne správanie obdarovaného, ale i správanie darcu, resp. jeho rodiny, do akej miery mohlo ovplyvňovať, resp. vyvolávať negatívne konanie zo strany obdarovaného. Vy dokonca uvádzate, že Vám v opitosti zlomil ruku. Pokiaľ sa teda darca sám choval nemorálne voči Vám, bolo by nespravodlivé očakávať od Vás ako obdarovaného, že budete všetko trpieť. Darovacia zmluva nemá viesť k doživotnému vazalstvu, preto zákon umožňuje vrátenie daru len v ojedinelých prípadoch ako napr. v prípade fyzického násilia alebo neposkytnutia potrebnej pomoci a pod. Neposkytnutie potrebnej pomoci však samozrejme neznamená, že musíte splniť každé želanie Vášho otca, resp. čokoľvek, čo on za pomoc považuje. V kontexte hrubého porušenia dobrých mravov by muselo ísť o neposkytnutie pomoci darcovi, ktorý je pri zabezpečovaní základných potrieb odkázaný na pomoc inej osoby, napr. invalidná osoba alebo osoba bez príjmu a majetku. To, že momentálne, aj dlhodobejšie otca nenavštevujete nie je dôvodom na vrátenie daru, pokiaľ nie je na Vašu pomoc životne odkázaný.

Taktiež si treba uvedomiť, že žiadny výkon práv a povinností (či už v darovacom právnom vzťahu alebo inom) nemožno chápať absolútne a neobmedzene, bez vzájomného rešpektovania výkonu práv a povinností medzi subjektmi práva a potrebnej miery tolerancie.