Presunúť na hlavný obsah

Žijeme v dobe, v ktorej každý môže byť všetkým? Slová psychológov nám vysvetlia, kam sa to môže uberať

Lifestyle

Žijeme v dobe, v ktorej online svet vytvára nové identity a umožňuje všetko. Avšak nikdy nezabudnime na to, že virtuálna komunikácia nerovná sa osobná.

Bez preháňania si dovolím tvrdiť, že doba, v ktorej žijeme, je pre mnohých po technickej stránke priam fascinujúca. Digitálny svet a virtuálna komunikácia si nás podmanili natoľko, že tráviť a presúvať náš pracovný, ale aj súkromný život doň, sa pre nás stáva čoraz prirodzenejším. Asi najprirodzenejšie je to pre generáciu Alfa, narodenú po roku 2010. Nikdy však nezabudnime na to, že virtuálna komunikácia nerovná sa osobná... 

Technologická či digitálna demencia verzus možnosť uplatniť sa v dnešnom svete

Nielen viacerí odborníci či pesimisti vyjadrujú svoje obavy nad javom nazývaným technologická či digitálna demencia. Pre tých, ktorí by si mysleli, že sa tento pojem týka ľudí, ktorí sú, ako sa ľudovo hovorí, technickí antitalenti, ste na omyle. V skutočnosti ide o ľudí, ktorí vplyvom častého používania digitálnych výdobytkov, ako sú internetové vyhľadávače, sociálne siete, smartfóny a ďalšie, prestávajú nad vecami premýšľať a stávajú sa len pasívnymi konzumentmi, nakoľko mnohé z týchto výdobytkov robia za nás pomaly, ale isto takmer všetko. No aj to je len jedna stránka mince. Čo by sme to boli za pokrytcov, keby sme na druhej strane neuznali, že s množstvom týchto nových technológií prichádza aj množstvo nových znalostí, vedomostí a schopností, ktorými tiež napredujeme a máme možnosti uplatniť sa v modernom svete. Ako vtipne poznamenal aj psychiater a psychoterapeut, MUDr. Ján Ballx: „Často sa to dá parafrázovať výrokom, že aj slepačia polievka môže byť jed, všetko čo nás má schopnosť podporiť, posilniť alebo uzdraviť, nás môže iste v nadmernej ‚dávke‛ aj zničiť.“ Takže polemizovať o tom, či vplyvom digitálnych prostriedkov hlúpneme alebo nie, nuž skúsiť to môžeme, ale pravdepodobne aj tak chytíme naspäť do ruky ten smartfón v momente, ako nám znova pípne. 

Mohlo by vás zaujímať: Falošná predstava o živote, ktorú má veľa z nás: Myslíme si, že všade je lepšie ako tam, kde sme

Príchod  nových technológií verzus obmedzenie ľudskej práce

Nie sú to len úvahy o tom, či vplyvom digitálnych výdobytkov hlúpneme alebo nie. V skutočnosti ľudí dnešnej doby trápi aj strach nad tým, či vplyvom nich nestratia svoju prácu. S vplyvom moderných technológií prichádzajú aj väčšie požiadavky na človeka ako kvalitnejšie abstraktné myslenie, lepšie komunikačné zručnosti, znalosť online sveta, potreba kriticky a logicky myslieť, orientovať sa na internete a ďalšie. Pravdou je, že na to už niekedy netreba ani tak ľudí ako kvalitné programy či aplikácie technických výdobytkov. Pravdou je aj to, že aj tieto nové programy musí vedieť niekto ovládať a používať. Takže obávať sa, že práve ony nás vyšachujú z hry a nahradia ľudskú prácu, je len téma na ďalšiu polemiku, pretože história je dôkazom toho, že zavedenie nových výdobytkov skôr ľuďom viac práce dá, než vezme, a rozhodne aj viac práce uľahčí. 

Digitálny svet, v ktorom môžeme byť kýmkoľvek a robiť čokoľvek

Pre nás, ľudí modernej doby, je prirodzené, že sme fascinovaní týmito digitálnymi prostriedkami natoľko, že si už bez nich nevieme predstaviť fungovať. Ich používanie nám nielen uľahčuje prácu, ale popritom sa dokážeme ešte aj zabaviť, dokonca si aj privyrobiť. Internet so všetkými jeho aplikáciami a inými výdobytkami nám prakticky umožňuje byť kýmkoľvek, ale aj robiť čokoľvek. Vďaka sociálnym sieťam nadväzujeme nové priateľstvá a meníme identitu, ako sa nám zapáči. Vďaka blogom, Instagramu či YouTube kanálom môžeme prezentovať vlastné myšlienky, šíriť svoj odkaz, predstaviť svoju prácu, dokonca zaujať natoľko, že nás to dokáže časom aj slušne uživiť bez toho, aby sme reálne chodili do práce. Napokon s týmto súhlasí aj Ján Ballx: „Online svet je svetom obrovskej slobody a produktívnych možností aj príležitostí.“ Do tohto sveta môžeme bez problémov preniknúť v akejkoľvek podobe a s akýmkoľvek cieľom, neprináša so sebou len možnosť presadiť sa, ale aj možnosť stratiť sám seba a iných. Prostriedkov, ktoré pri tom internet ponúka, je viac než dosť... 

Vytvárame si ilúziu plnohodnotných vzťahov a pritom strácame seba aj iných

Zamysleli ste sa niekedy na chvíľu nad tým, ako často sme svedkami toho, že ľudia, ktorých bežne stretávame v autobuse, na ulici, cestou do práce, do školy, držia v rukách smartfóny a iné najnovšie a najmodernejšie mobily, pričom si nevšímajú nikoho a nič okolo seba, len zaujato do nich hľadia? Prídeme k známym na návštevu a vidíme, ako majú deti na ušiach slúchadlá a prsty sa im po displeji pohybujú rýchlosťou blesku. Čo je však horšie, nepočúvajú nás, ani keď tie slúchadlá nemajú. Prečo? Pretože ich možno práve pohlcuje a fascinuje to, že vďaka nejakej novej aplikácii si dokážu vylepšiť fotografiu/profilovku na svojej sociálnej sieti a iné. Najhoršie však je, že ľudia si spolu zájdu na kávu a namiesto toho, aby sa rozprávali, automaticky vyťahujú svoje mobily a v nich sa snažia o druhom človeku dozvedieť to, na čo môžu dostať odpoveď osobne. Niekedy však ani nejde o to, že sa chcú niečo dozvedieť o niekom či niečom, ale robia tak len z dlhej chvíle. Virtuálna komunikácia nás pohltila natoľko, že pomaly, ale isto stiera rozdiely, ktoré si ani neuvedomujeme. Nevieme si bez nej predstaviť už ani jeden deň, nie celý život. Smutné však je aj to, že niektorí ľudia sa oveľa radšej dotýkajú tlačidiel svojho mobilu než osoby, ktorej niečo prostredníctvom modernej technológie adresujú. Vytvárame si tak ilúziu plnohodnotných vzťahov a pritom si neuvedomujeme, že pomaly už aj vlastnej rodine zverujeme informácie o sebe prostredníctvom sociálnych sietí. 

Čítajte tiež: Najdôležitejšia úloha a zároveň lekcia v živote: Prijať samého seba takého, aký si!

Fenomén sociálnych sietí: Virtuálna komunikácia nerovná sa osobná!

Čoraz častejšie premiestňovanie sa do online sveta nie je len odrazom toho, že si to vyžaduje povaha našej práce, ale aj odrazom toho, že ľudia sa v ňom cítia menej zraniteľní, menej na verejnosti, viac slobodní a nezávislí. Najviac im to umožňujú práve sociálne siete, ktoré  so sebou nesú aj stratu sociálnych obmedzení, stieranie spoločenských rozdielov, možnosť stať sa anonymným. Je to skutočne všetko až také pekné a pomáha to človeku alebo je to len ďalšia ilúzia, ktorú nám virtualita servíruje na dennom poriadku? 

Ako sa to hovorí? Internet je skvelý sluha, no zlý pán? Presne toto by sme mali mať na mysli predtým, než naň umiestnime niečo, čo by sme časom mohli ľutovať. Čo je však dôležitejšie, ak ideme v ňom komunikovať, mali by sme mať na zreteli, že virtuálna komunikácia nerovná sa tej osobnej, a pravidlá  jednej sú na míle vzdialené tej druhej. Aj Ján Ballx konštatuje, „že najhoršie je, keď prestaneme rozlišovať medzi virtuálnou a osobnou komunikáciou“. Ak nespoznáme rozdiel medzi nimi, naše vnímanie skutočnej reality sa môže do veľkej miery narušiť. Ľudia, ktorí sú napríklad zvyknutí komunikovať online niekoľko hodín denne, sú náchylnejší meniť svoju identitu, dokonca súbežne používať viacero identít... Ján Ballx tiež dodáva: „Myslím, že online svet nám kladie otázku ‚Kto som?‛ veľmi naliehavo. Mňa zaujíma, kam to až vedie v etickej skúsenosti, kde sa to nakoniec končí, obzvlášť vo voľbe čo je dobré a čo nie, tá zmena v človeku môže byť o tom, že stráca ilúziu identity a ponára sa do hlbokých pocitov neistoty. Je vystavený konfrontácii s utrpením, ktoré je nadľudské prijať.“ 

Generácia Alfa narodená v dobe, v ktorej dominovali slová ako appka či  Instagram

Vplyvom nových digitálnych technológií sa ľudia jednoznačne menia. Viaceré generácie, možno povedať, že aj niektoré staršie, sa tiež fenomému internet snažia prispôsobiť, no pritom si dokážu zachovať triezvy nadhľad. Poznali totiž dobu, keď sa s inými ľuďmi dokázali porozprávať bez toho, že by museli byť pripojení alebo prežívali strach z toho, kedy sa opäť internetové pripojenie obnoví. Popravde, to si pamätám aj ja, ktorá patrím do generácie narodenej po roku 1989. Čo však s generáciou, ktorá sa priamo do doby vzniku Instagramu narodila, či v ktorej bolo slovo appka najpoužívanejším slovom roka?  Čo s touto generáciou, ktorá už nič iné než ďalší technologický pokrok ani nebude poznať? Viaceré generačné štúdie bijú na poplach, že najprelomovejšou je a bude práve generácia narodená po roku 2010, nazývaná aj ako „generácia Alfa“, ktorá nesie spoločné črty, odrážajúce sa na ich kultúre, zvyklostiach, preferenciách, správaní a inom. Ide o deti, ktoré už dnes doslova vyrastajú s iPadmi  a smartfónmi v ruke a mnohé sú vo veku 4 rokov už technicky zdatnejšie než ich vlastní rodičia. Ide o virtuálnu generáciu, ktorá je novými technológiami až posadnutá a smartfón či tablet je ich najvernejší spoločník a najpoužívanejšia hračka. Čo možno podľa odborníkov od tejto generácie očakávať? Kam až bude siahať ich posadnutosť? Podľa Jána Ballxa „pred touto generáciou detí narodenej po roku 2010 je veľa výziev a ešte viac neistôt“

Neprehliadnite: Deti, narodené začiatkom nového roka budú mať jednu spoločnú vlastnosť: Aj takéto správanie od nich môžete očakávať

Komunikácia je schopnosť, ktorá sa dá naučiť

To, že internet absolútne zmenil model komunikácie, je neodškriepiteľný fakt. To, že čoraz viac zasahuje predovšetkým do života mladých ľudí a detí, ktorí sa do online sveta presúvajú čoraz častejšie a radšej, je ďalší. Myslieť si, že sa to dá ešte nejako zvrátiť, je omyl, pretože cesta naspäť je nemožná. Jediné, čo nám teda ostáva, je to, aby sme nezabudli vnímať rozdiel medzi virtuálnou a osobnou komunikáciou. Aby sme hľadali a našli samých seba viac v pohľade, rozhovore či dotyku iného človeka.  Aby sme túto krásu osobnej komunikácie naučili vnímať aj naše deti patriace do generácie Alfa, pretože ako povedal známy motivačný tréner Brian Tracy: „Komunikácia je schopnosť, ktorá sa dá naučiť. Je to ako jazda na bicykli alebo písanie. Ak na nej zapracujete, môžete rázne zmeniť každý aspekt  života."

Viac zaujímavých lifestylových článkov nájdete v zimnom čísle magazínu Feminity, ktorý je práve v predaji v stánkoch!

 

Diskusia k článku

comments powered by Disqus