Nikdy som sa nezaujímala o zadaných mužov: No táto situácia mi potvrdila, že aj ja som schopná stať sa tou druhou

Michaela vždy samu seba pokladala za lojálnu osobu. K sebe, k rodine, priateľom, či dokonca neznámym ľuďom. Vždy sa snažila konať tak, aby nikomu vedome neublížila a nemusela byť sama zo seba sklamaná. A to nielen v práci, ale aj v súkromnom živote. Nikdy o mužov nemala núdzu, no možno bola vyberavá a možno ju nikto nezaujal natoľko, aby bola ochotná venovať danému človeku čas.

Inšpirujte sa: Vedela som, že môj snúbenec je promiskuitný: Vždy som si myslela, že v takom vzťahu nedokážem žiť, ale...

„Bola som nezávislá zrelá žena, ktorá nepotrebovala muža na to, aby bola šťastná a spokojná a možno aj preto som ich tak neuveriteľne priťahovala. Horšie však bolo, že nielen nezadaných. Nielen takých, s ktorými by som potencionálne mohla niečo mať, veľakrát sa na mňa lepili aj typy, ktoré ma chceli len využiť alebo si spríjemniť rutinu, v ktorej žili. No práve vďaka mojej skvelej intuícii a schopnosti odhadnúť konanie niektorých z nich, som sa podobným mužom dokázala vyhnúť. Až kým neprišiel Max.“ ozrejmuje svoju situáciu Michaela, ktorú každý pokladal za ráznu a zásadovú ženu.

Mohlo by vás zaujímať: Do nášho vzťahu nikdy nevstúpi rutina: Vždy, keď mám pocit, že nám niečo chýba, manžel urobí toto

Nechcela som podľahnúť, no...

„Poznali sme sa už dlhšie, vedela som, že má dlhoročnú priateľku, v ich prípade sa dokonca hovorilo o zásnubách, a tak som si ho nejak veľmi nevšímala. On sa však jedného dňa začala v mojej kancelárii objavovať nejak príliš často. Pýtal si odomňa rady, chcel vedieť, čo si myslím o jeho nových zákazkách a moje názory ho zaujímali oveľa viac ako bolo v kamarátskom vzťahu zdravé. Všetko však prepuklo až vtedy, keď ma pozval na večeru. Vraj som mu pomohla vo veciach, s ktorými si nevedel rady a chce sa mi len slušne poďakovať.  Vravela som si, že to nemôžem odmietnuť aj napriek svojim zásadám. Sama seba som presviedčala, že ide len o pracovné stretnutie, no niekde vo vnútri som cítila, že sa s ním chcem stretnúť aj kvôli niečomu inému. Páčilo sa mi, ako sa na mňa pozerá, ako sa naozaj zaujíma o to, čo rozprávam a ako sa dokážeme baviť hodiny bez prestávky. Čo sa može stať, ak s ním strávim dve hodinky na večeri?“ spomína  Michaela na prúd výhovoriek, ktorými si obhajovala fakt, že mala chuť tráviť čas so zadaným mužom.

Nenechajte si ujsť: Až po rokoch som zistila, že vlastného muža vôbec nepoznám: Mal druhý život a ja som to ani netušila

Uvedomila som si, do čoho sa rútim

Nezostalo však pri jednej večeri, to ani zďaleka nie. Začali sa postupne stretávať stále viac a viac, a to, čo vzniklo celkom nevinne sa odrazu prehuplo do tajných poobedných káv, letmých dotykov, ktoré si obaja vedeli tak nejak zdôvodniť a dlhých správ, keď to práve bolo bezpečné.

„Najviac zo všetkého ma mrzí fakt, že by som v celej veci bola schopná pokračovať. Len kvôli tomu, že som chcela byť s ním, som si dokázala zdôvodniť každé svoje zlé rozhodnutie, každé prekročenie hranice únosnosti. Až do istého momentu. V jeden piatok sme sa na firemnej akcii pripili a spoločne sme odchádzali z podniku. Tvrdil, že ma vyprevadí a pôjde domov. No už hodinu stál pred mojím bytom, stále si vymýšľal debaty, ktoré by so mnou ešte mohol rozoberať a nevedel zo mňa odtrhnúť pohľad. V tom sa nahol a vášnivo ma pobozkal. Chcela so sa brániť, no nejak som nebola schopná. Moja morálka spoločne so zásadami ostala niekde za dverami a ja som ich v momente, keď ma chytil, už nevedela nájsť. Bozkávali sme sa vo dverách ako zmyslov zbavení, keď mu odrazu zapípal mobil. Prišla mu správa, strhol sa, zastal a po pár sekundách bez pohybu poň siahol do vrecka.“ spomína Michaela.

Prečítajte si aj: Zoznámila ma s ním priateľka a nakoniec mi ho prebrala: Aj toto mi pomohlo vyjsť z celej situácie ako víťaz

„Napriek tomu, že mi ústami dýchal na krk bol schopný vytiahnuť svoj telefón, pozrieť sa kto mu píše a po uvedomení si, že ide o jeho priateľku, sa odtiahol a začal odpisovať na správu. Vtedy som zostala stáť, zarazená a zhnusená. Možno ešte pred pár minútami bozkával mňa, no teraz píše žene, ktorú má doma. A ja, tá druhá, tu stojím a potláčam slzy. Nie nad ním, či nad celou situáciou, ale nad sebou. A nad tým, ako som mohla byť taká hlúpa. Vtedy akoby vo mne niečo po dlhom čase konečne zapadlo na miesto, otočila som sa na päte a zabuchla som dvere. Už nikdy som sa s ním nestretla. Načo aj? S niekým, pre koho som len náplasť na rutinu sa nedá budovať nič, čo by sa dalo nazvať niečím iným ako toxickým vzťahom, no nie?“ dodáva Michaela, ktorej táto situácia aspoň ukázala, že ani ona nedokáže vždy odolať. Možno však nabudúce bude o niečo múdrejšia.