Presunúť na hlavný obsah

Deň pred Vianocami sa mi pokazilo auto: Zachránil ma priateľ a to sme ešte netušili, aký to bude mať záver

Rodinné vzťahy

Robila som čašníčku a keďže bolo cez zimu stále veľa práce, robila som aj deň pred Vianocami. Mali sme veľa ľudí, zatvárali sme nad ránom.

Chcela som sa pred dlhou cestou poriadne vyspať, no čo čert nechcel, od únavy som si zabudla nastaviť budík. Vstala som na obed, zbalila som si veci a darčeky do auta a šla som na východ za zvyškom rodiny. Išla som naštartovať, no auto nevydalo ani hlások. Nič. Bola jedna hodina na obed a mne sa pokazilo auto. 

Na Vianoce bez rodiny

Bolo mi do plaču. Nevzdávala som sa a hľadala som voľné miesta vo vlaku. Mala som smolu, všetko bolo obsadené. Volala som aj do servisov, ale nikto mi už nedvíhal. Nikoho som nenašla, všetci už boli doma so svojimi rodinami, varili a piekli, len ja som ostala zaseknutá v hlavnom meste. Našťastie som nebola úplne sama. Mala som tu priateľa s rodinou. Avšak s jeho mamou sme si na prvýkrát nie úplne sadli. Mali sme menšiu nezhodu kvôli zdravej strave. Banalita, no staršie ročníky jednoducho niekedy nevedia prijať novinky s otvorenou náručou.

Mohlo by vás zaujímať: Na vianočný večierok som najskôr ani nechcela ísť: Ani vo sne by mi nenapadlo, že stretnem takéhoto muža

Zachránil ma priateľ

Zavolala som mu a povedala, čo sa stalo. Povedal, že vybaví, aby som mohla spolu s nimi stráviť Štedrý deň. O pár minút mi volal naspať s dobrou správou: „Mama sa síce zatvárila trošku kyslo, ale prišlo jej ťa ľúto, a tak ťa pozýva k nám, aby si strávila Vianoce u nás. Neboj sa, aj keď ste si na prvýkrát nesadli, nič nie je stratené. Kúp jej grilážky, tie miluje. Príď, kedy sa ti zachce, čakáme ťa,“ povedal Dominik do telefónu s nadšením v hlase.

Stal sa zázrak

Zbehla som rýchlo do obchodu, kúpila nejaké koláče, sušené ovocie a samozrejme grilážky. Vybrala som také od babičky, ktoré mali bohatú plnku a vyzerali skvelo. Išla som sa domov prezliecť a utekala za Domimikom. Všetci ma privítali na chodbe, len jeho mama ma pozdravila z kuchyne. Prišla som za ňou s malou dušičkou: „Ďakujem, že môžem u vás ostať, priniesla som vám niečo na vianočný stôl. Neodolala som grilážkam, vyzerajú naozaj výborne. Inak, pomôžem vám s niečim v kuchyni?“ opýtala som sa pokorne. Usmiala sa a dala mi nakrájať veci do zemiakového šalátu. Aj spolu s Dominikovou sestrou sme boli v kuchyni a rozprávali sme sa. Po asi hodinke bolo vidieť, že partnerovej mame sa už nechce držať ten namosúrený výraz, a tak bola odrazu taká, akú mi ju opisoval Dominik. Príjemná, komunikatívna a srdečná.

Mohlo by vás zaujímať: Veta, ktorú potrebuje počuť každá zaneprázdnená žena od partnera: Ak si myslíte, že je to ľúbim ťa, mýlite sa

Náhoda či osud?

Nakoniec sme prežili spolu krásny večer, rozprávali sme si rôzne vtipné príhody a dokonca začalo počas večere snežiť. Aj keď mi moja rodina chýbala, bola som rada, že nezhody s mojou možno budúcou svokrou pominuli, aj keď nás k tomu priviedla čistá náhoda, alebo to tak malo byť?

Diskusia k článku

comments powered by Disqus