Na vianočný večierok som najskôr ani nechcela ísť: Ani vo sne by mi nenapadlo, že stretnem takéhoto muža

Tieklo mi z nosa, začala som cítiť bolesť hrdla a doľahla na mňa celková slabosť. Nechcela som ísť, pretože som mala celý červený nos a bála som sa, aby sa mi to ešte nezhoršilo. Kolegyne na mňa naliehali, prehovárali ma, lebo vraj bezo mňa to nebude ono. Nakoniec ma zlomili na argument, že to vyležím za víkend v posteli. S vidinou teplého vareného vína som súhlasila.

Osudové varené víno

Večierok sa niesol v príjemnej atmosfére, všetci boli priateľskía s kolegyňami sme sa dobre bavili. Keď som si išla vziať k baru varené víno, narazila som na sympatického muža, z očí ktorého sršalo neuveriteľné dobro. Keď si všimol môj hrnček s dopitým vínom, usmial sa a ukázal na ten svoj. Pil takisto varené víno, a tak sa mi prihovoril. Zistila som však, že je na večierku na tajnáča. Prepašoval ho sem jeden z kolegov z druhého poschodia, pretože ráno cestovali spolu na rozlúčku so slobodou. Veselo poznamenal, že nie jeho. Z krátkeho rozhovoru som zistila, že sa volá Jakub a býva v malej dedinke asi 30 kilometrov od mesta, kde bývam.

Prečítajte si: Ako sa správa zamilovaný muž v znamení sebavedomého leva? Takého partnera by chcela každá žena

Náhody neexistujú

Takmer som odpadla, keď povedal jej názov. Išlo o rodnú obec mojej mamy, kde máme víkendový dom a pomerne často tam chodíme. Nakoniec sme zistili, že máme kopec spoločných známych, len tým, že on býva na druhom konci, sme na seba nikdy nenarazili. Zvyšok večera sme strávili spolu a aj keď som vyzerala hrozne, pozeral sa na mňa takým milým pohľadom, akoby hľadel na malé šteniatko.

Mohlo by vás zaujímať: Veta, ktorú potrebuje počuť každá zaneprázdnená žena od partnera: Ak si myslíte, že je to ľúbim ťa, mýlite sa

Našla som svoju polovičku

Večierok bol takmer na konci, ale nám sa nechcelo odísť. Vymenili sme si na seba čísla a odvtedy sme boli spolu v neustálom kontakte. Keďže chcel byť so mnou častejšie, kvôli mne sa presťahoval do nášho mesta. Dali sme sa dokopy a na víkendy sme chodili do jeho rodnej dedinky. Naše mamy sa poznali, takže zoznamovať sme ich ani nemuseli. Všetci sa z nás tešili a celá rodina sa dobre bavila na tom, ako sme sa spoznali. Ubiehali mesiace i roky a všetko sme spoločne hravo zvládli. Vedela som, že som našla svoju polovičku. A vedel to aj on. 

Zásnuby ako z filmu

Jeden jesenný víkend sme šli stráviť do nášho víkendového domu. Jakub mal deň voľna, preto prišiel do dediny o deň skôr. Keď som prišla v sobotu ráno, uvarili sme si čaj a potom mi mal ukázať, čo sa mu podarilo počas piatka zrekonštruovať u nich doma. Neviedol ma však k rodičom, ale ku starej stodole, ktorú sme mali na pozemku. Bolo tam uložené drevo. „Kam ma to vedieš? Nemali sme ísť k vaším?“ pýtala som sa prekvapene. Jakub s úsmevom na perách povedal: „Daj mi chvíľku a hneď to pochopíš.“ Otvoril závoru na drevených vrátach a tie sa s vŕzgotom rozleteli do strán. Zakryl mi oči. Vošli sme do vnútra a odrazu dal dole dlane. Stodola bola vyzdobená ihličím, kvetmi, svetielkami a všetko vyzeralo neskutočne nádherne. V tom si Jakub kľakol a spustil: „Miška, odkedy som ťa stretol, po 5 minútach som vedel, že si výnimočná. Čím viac som ťa spoznával, tým som si bol istejší, že takáto žena ako si ty, sa nedá stretnúť na každom rohu. Keby mi niekto povedal, že na tom osudnom večierku spoznám ženu môjho života, neveril by som mu. No, je to tak. Viem, že si to ty. Láska, vezmeš si ma?“ A už si viete asi predstaviť, čo nasledovalo. Slzy, smiech, plač, neskutočné emócie a to čarovné slovko áno...