Presunúť na hlavný obsah

Stretávala som sa s nádherným mužom: Kvôli tomuto podstatnému detailu som ho ďalej už nechcela vidieť

Partnerské vzťahy

Pracovala som ako zdravotná sestrička. Jedno obdobie k nám chodil o čosi častejšie Tibor. Bol to náš pacient a keďže mal nehodu na motorke, posielali sme ho na všelijaké vyšetrenia. Problém mu robilo koleno.

Pozval  ma na rande

Ľudí máme viac než dosť a vždy keď čakal pri mne, kým doktorka ukončí vyšetrenie predchádzajúceho pacienta, sme po sebe pokukovali. Prehodili sme zopár slov, ale väčšinou nás stále niečo prerušilo. V jeho prítomnosti som prepadala nesmelosti, pretože to bol skutočne nádherný muž. Mal husté vlasy, peknú tvár, pevné telo, vysokú postavu a super štýl obliekania. Keď už absolvoval všetky vyšetrenia, po nejakej dobe nám priniesol všetky potrebné dokumenty. Bol veľmi milý a pri odchode sa ma opýtal, či by som s ním zašla niekdy na čaj do mesta. Očervenela som. Pozbierala som všetku odvahu, nesmelo som súhlasila a už som mu písala moje číslo na žltý lepiaci papierik. Vo vnútri som sa veľmi tešila, no zároveň ma trošku desila predstava spoločného večera. Bála som sa, že ma hanblivosť premôže a nepoviem ani slovka.

Prečítajte si: Veta, ktorú potrebuje počuť každá zaneprázdnená žena od partnera: Ak si myslíte, že je to ľúbim ťa, mýlite sa

Prvé stretnutie dopadlo veľmi dobre

Napísal mi ešte v ten deň. Navrhol štvrtok. Súhlasila som, keďže to už je vlastne taký malý piatok a aj k nám do ordinácie chodí na ďalší deň pomenej ľudí. Pred stretnutím som bola nervózna, no keď sme sa stretli a privítal ma so širokým úsmevom, uľavilo sa mi. Atmosféra bola príjemná, uvoľnenejšia, ako keď sme sa rozprávali u nás v ambulancii. Preberali sme bežné veci, žiadne hĺbavé rozhovory o živote či pohľade na svet. Jednoducho príjemný pokec pri čaji uprostred chladného novembra. 

Prečítajte si: Ako sa správa zamilovaný muž v znamení sebavedomého leva? Takého partnera by chcela každá žena

Až neskôr mi došlo, aký v skutočnosti je

Stretnutie nás posmelilo a my sme sa začali stretávať častejšie. Čím viac som o ňom vedela, tým viac som bola sklamaná a smutná. O Tiborovi som zistila, že má až príliš ľahostajný prístup k životu. Má 34, jednu 5-ročnú dcérku, často strieda zamestnania a čo ma najviac zarazilo, bol strašne hlúpy. Jeho vinou prišiel o dosť veľkú sumu peňazí, volil extrémisticku politickú stranu, patrí medzi tých ľudí, ktorí veria, že lietadlá nás postrekujú chemikáliami a podobné hlúposti. Keďže mi to nesedelo k tej jeho milej tváričke, trvalo mi dlhšie, kým som si priznala, že je to naozaj tak. Nepovažujem sa, za člena Mensy, no zdravý sedliacky rozum mám a ten Tibor potreboval ako soľ. Postupom času som sa mu začala vyhýbať, aj keď on ma stále kontaktoval aj naďalej. Našťastie išiel sa znovu hľadať kamsi na Ibizu, potom do Londýna. Dokonca aj teraz ma mi raz za čas napíše a volá ma na čaj. Evidentne mu ešte stále nedošlo, že medzi nami to fungovať nebude.