To, čo sme budovali roky, sa zrútilo ako domček z karát. Pandémia nám úplne zničila vzťah

S Peťom sme sa spoznali ešte počas môjho štúdia na vysokej škole. Aj keď sa prvé mesiace od nášho zoznámenia nič nedialo a zdalo sa, že o mňa ako chlap nejaví záujem, ani nie po roku ho akoby osvietilo a začal vyhľadávať moju pozornosť. Získal si ju nakoniec natoľko, že som sa do neho zamilovala a začali sme spolu randiť. Ničím sme sa od priemerných párov nelíšili, obidvaja sme si užívali prítomnosť toho druhého, z času na čas sa ale aj poriadne pohádali a následne udobrili. Klasika, ktorá sa deje v každom vzťahu. 

Približne po dvoch rokoch sme si povedali, že je čas urobiť ďalší krok. Na svadbu sa ani jeden z nás ešte necítil, a tak padlo rozhodnutie na spoločné bývanie. O niekoľko týždňov na to však nastala prvá vlna koronavírusu a my sme sa spoločne ocitli zavretí medzi bielymi stenami. Úprimne, bála som sa, ako to zvládneme. Obidvaja sme však cez leto zhodnotili, že nám to spolu aj tak klape. „Úprimne, som veľmi prekvapený, čakal som, že sa požerieme od hnevu a nervov.. ale ja mám pocit, že ťa mám ešte radšej, ak sa to vôbec dá,'' prezradil mi len tak večer, keď sme ležali v posteli. Všetko bolo ideálne a my sme tak zahodili obavy z ďalšej vlny. Veď načo sa obávať niečoho, čo funguje?

Prečítajte si: Podviedla som svojho partnera. O to horšie bolo jeho zistenie s kým

Všetko bolo naopak

Keď sa v novembri začal zhoršovať stav, neriešili sme to. Vedeli sme, že sme už týždne bez akejkoľvek socializácie zvládli úplne bez problémov, a tak sme obavy či otázky nášho okolia, ktoré bolo pernamentne v strese, neriešili. Namiesto toho sme ich pravdupovediac aj zrejme zľahčovali - prečo tak stresujú? Veď byť s niekým, koho miluješ, nie je záťažou.. ani som netušila, ako sa mýlim a tento môj mierne odsudzovačný postoj sa mi vráti ako bumerang.

Už po Vianociach som cítila, že niečo nie je v poriadku. Peter sa správal inak, akoby sa mi vyhýbal. Neustále som doňho hustila a pýtala sa, čo sa stalo. Jeho odpoveď však znela zakaždým, že nič a ja som sa začala vytáčať do nepríčetna. Urazila som sa a on to vycítil. Začali sme sa hádať. Ja som nerozumela, ako je možné, že nedokáže hovoriť o tom, že ho karanténa frustruje, on nerozumel, prečo to od neho vyžadujem. Hádky boli u nás na každodennom poriadku až som si jedného dňa uvedomila, že k nemu vlastne už necítim to, čo kedysi. Zrejme to tak cítil aj on. Napriek tomu ma jeho slová zaboleli . „Myslím, že by sme mali ísť od seba. Nie na deň, dva. Proste už navždy,'' oznámil mi jedného dňa po približne týždni tichej domácnosti. Rozplakala som sa, ale vedela som, že má pravdu. Pandémia nás dostala do frustrujúcich momentov, ktoré sme spolu nevedeli prekonať a namiesto toho sme si ubližovali ďalšími možnými spôsobmi...

Neprehliadnite: Z ničoho nič sa môj muž dostal k peniazom a potom sa náhle zmenil: Takto to poznačilo dodnes naše manželstvo