Z ničoho nič sa môj muž dostal k peniazom a potom sa náhle zmenil: Takto to poznačilo dodnes naše manželstvo

Príbeh Janky nie je až tak ojedinelý, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Prežila a prežíva ho ešte stále mnoho žien. Muži, či chceme alebo nie, majú niekedy tendenciu inštitúciu manželstva po rokoch ignorovať a zariadiť si život inak. Ak by ste si však mysleli, že hovoríme o večnej téme a probléme, nevere, ste na omyle. S čím sa teda Janka musela popasovať? 

Mohlo by vás zaujímať: Táto jedna vec je pre dobre a dlho fungujúce manželstvo zásadná: Spĺňa ju váš vzťah?

Na začiatku to bolo ťažké, ale mali sme sa úprimne radi

„Keď som Juraja spoznala, bol študentom z chudobnejších pomerov, a ja som bola tá, ktorej rodičia si nepriali vidieť po dcérinom boku „niktoša“, ako ho neraz môj vlastný otec nazval. V našej rodine sa to len tak hemžilo právnikmi, lekármi, architektmi, ja sama som vyštudovala lekárku, avšak nie preto, že by som musela ísť v rodinnej tradícii, ale naozaj som chcela. Nie však o to tu ide... Hoci som sa musela rodičom vzoprieť a odmietli ma podporovať, Juraja som si nakoniec vzala. Naše začiatky boli skutočne ťažké, v jednej garsónke, práca, škola, no paradoxne to boli tie najkrajšie roky, aké sme spolu kedy prežili, pretože sme boli mladí, mali veľa síl, odhodlania, aj ružových okuliarov, ale najmä, som presvedčená, že sme sa mali úprimne radi,“ prezrádza na úvod okolnosti spred rokov Janka. 

Neskôr prestal manžel so mnou komunikovať

Všetko sa však zmenilo, keď sa podarilo Jurajovi presadiť a uzavrieť jeden veľmi výnosný obchod. Janke sa zase podarilo otvoriť si časom súkromnú prax a o desať rokov boli zrazu celkom niekde inde. Tvrdá drina, odriekanie sa vyplatilo. „Avšak, zatiaľ, čo ja som zostala stále tou istou ženou, Juraj sa zo dňa na deň viac a viac podobal na môjho otca. Samozrejme, že s obratom jeho a našej spoločnej situácie sa zmenil aj vzťah rodičov k nemu. Otec ho nielenže začal akceptovať a Juraj sa tak dočkal uznania, po ktorom viem, že bažil, ale sa z nich stali veľmi dôverní priatelia, ktorí sa svojim ženám prestali zverovať so všetkým,“ opisuje Janka zmenu svojho manžela. Podľa jej slov sa Juraj začal stretávať s ľuďmi, s ktorými sa ju neobťažoval ani zoznámiť. Keď sa spýtala, čo nové v práci, v živote, nemal záujem sa s ňou rozprávať. Dokonca začal ešte aj chodiť na dovolenky sám s odôvodnením, že sú to pracovné cesty, na ktorých by sa ona ako lekárka nudila. Bolo jej z toho smutno, a hoci sa snažila s ním komunikovať, zakaždým bola len odbitá. 

Čítajte tiež: S mužom spávame každý v inej izbe: Ako sa to odzrkadlí vo vzťahu z dlhodobého hľadiska?

Zrazu som pochopila, že manžel už viac nie je tým človekom, akým býval 

Hoci to Janku trápilo, časom pochopila, že inak to už ani nebude: „Zrazu som si plne uvedomila, že Juraj už viac nie je ten dychtivý mladík, s ktorým sme robili veci spontánne. Zrazu som bola len jeho manželka, už viac nie jeho milenka, priateľka, spoločníčka... Tak som sa rozhodla urobiť, čo bolo najlepšie pre mňa, nakopnúť svoj vlastný život. Odmietala som sa prizerať, ako si Juraj žije svojím životom, v ktorom som ja nemala žiadne slovo ani miesto. Začala som navštevovať galérie, divadlo, viac som sa venovala svojim koníčkom a vďaka tomu som sa aj ja ocitla v skupine ľudí, ktorí ma akceptovali, ktorí sa pýtali na môj názor, s ktorými som zdieľala svoj život namiesto manžela,“ končí svoj príbeh naša čitateľka, ktorej je dodnes z jej manželstva smutno, avšak už sa nemieni viac trápiť nevypovedanými otázkami. Tak sa z nej a jej manžela stali cudzinci pod jednej strechou, ktorým to časom začalo vyhovovať celkom. Žiadne otázky, žiadne zbytočné slová, žiadna žiarlivosť ani hádky. 

Neprehliadnite: Žili sme vo vlastnej bubline, ktorej sme sami uverili: Po 10 rokoch manželstva sa konečne cítim bez neho slobodná

Nie je to práve model manželstva, po ktorom mnohí túžia, no aj také veci sa v ňom niekedy pritrafia. Treba mať na pamäti, že ak niečo skutočne nefunguje, nasilu to nepôjde. „Niekedy je jednoduchšie a lepšie nechať veci plávať, prestať a trápiť...“ dodáva na záver Janka.