Krásna Slovenka, ktorá očarila Ameriku: Michaela otvorene o tom, ako sa jej podarilo preraziť v zahraničí
Napriek tomu, že má len 24 rokov, si stihla za oceánom vybudovať kariéru a meno, ktoré jej môže nejeden človek závidieť. Pokorne však priznáva, že je stále obyčajným dievčaťom, ktoré na svoje slovenské korene nezabúda.
Bývať v New Yorku, bez rodiny, už od pomerne mladého veku. To muselo stáť mnoho odvahy, najmä v čase, keď si bola ešte tínedžerkou.
Práveže keď som bola mladá, svet bol pre mňa gombička. Bolo mi jedno, ako to príde, či budem spať na gauči u kamarátov, vravela som si, že niečo vymyslím, keď budem na mieste. Dnes je to iné. Ako šéfka cítim zodpovednosť voči svojím zamestnancom. Mám malý tím, s ktorým komunikujem denno denne a naše vzťahy sú skôr na osobnej báze.
Aby sme to možno tým, ktorí ťa neregistrujú ozrejmili, momentálne máš vlastnú značku topánok, ktorá sa pomerne slušne rozbieha. Ako si sa k tomu dostala a prečo práve topánky?
Topánky preto, lebo som fanúšičkou žien. Dokážu zmeniť sebavedomie. Tým, že som bola stále v módnom svete, bola som v okolí ľudí, ktorí boli lepší ako ja - stále obklopená stylistami a dizajnérmi som si vybudovala vzťahy. Pýtala som sa ich taktiež na názory a na pomoc.
Prečítajte si o Michaele aj tu: Krásna Slovenka ako hviezda Manhattanu: Michaela žne v zahraničí jeden úspech za druhým
Prečo si sa ale vybrala aj touto cestou a nesústredila sa možno na kariéru modelky?
Vždy som chcela podnikať. Tvrdou realitou modelingu je, že má expiračnú dobu. Nedá sa tomu vyhnúť a nikdy nevieme, kedy to príde.
To všetko je podľa mňa veľkolepejšie o to, že sa ti meno darí budovať práve v Spojených štátoch. Ako si ale začínala?
Na Slovensku ma objavila modelingová agentúra, no moja prvá agentúra bola až v Turecku. Na tieto začiatky nezabudnem - a stále, keď sa obzriem späť, vidím, ako som pristála na letisku v Istanbule, kde ma čakal šofér s ceduľkou s mojím menom. Nerozumela som mu ani slovo, no pamätám si, aká pesnička v aute hrala. Bola som prvýkrát mimo Slovenska.
Nebolo pre rodičov ťažké pustiť ťa do neznáma?
Pamätám si, ako sme s maminou mali konverzáciu o tomto. Ona bola vždy typom rodiča, ktorý si so mnou sadol a rozobral každý problém či príležitosť. Zhodnotila pre a proti a povedala mi mínusy, ktoré ma čakajú, ak sa pre danú vec rozhodnem. Dala mi však jasne najavo, že to bude rešpektovať, no musím si uvedomiť, že ak sa niečo pokazí, nebudeme mi vedieť pomôcť tak rýchlo ako v prípade, ak by som bola doma.
Potom prišla Amerika?
Ešte predtým Miláno, Paríž a Ázia. Viem, že to znie, že som cestovala, no nemala som toľko peňazí a skôr som myslela na to, aby som mala niečo našetrené na prípadu jednosmernú letenku domov.
Napriek tomu si však namiesto domova poputovala do Spojených štátov.
Predtým, než som tam prišla, som nemala agentúru, ktorá by ma zobrala bez toho, aby ma videla osobne. Našetrila som si tak na letenku a vycestovala do Miami, kde som našla známeho svojho známeho, u ktorého som mohla pár dní prespať na gauči. Mala som 400 dolárov, z ktorých som mala naplánovaný život na tri týždne. Zobrala som si taxík, nakoľko som si myslela, že je to blízko, no cesta do Miami ma vyšla 150 dolárov. Tam som už klopala na agentúry, ktorých adresy som si predtým našla na internete. Jedna z nich ma vtedy zobrala, a tak som si cestu do Ameriky v podstate vykopala sama.
Z prespávania na gauči na život na Manhattane - to je skutočne veľký krok za päť rokov, obzvlášť v tak mladom veku.
Keď som začínala pracovať v Amerike, kde som spočiatku pracovala popri modelingu aj ako čašníčka, bývala som s ôsmimi dievčami. Bola som šťastná. Dnes si byt sama prenajímam. Páči sa mi, že Američania sú viacmenej takí, že ak máš sen, je to možné. Zároveň je to však najväčšia konkurencia na svete. Čo mi však modeling dal najviac je hrubá koža - už mi to tak príde a viem, že keď zaplatím nájom, mám odložené peniaze, všetko je v poriadku. Stále som taká istá, aká som bola.
Aká teda si?
Haha, keď sa na mňa niekto pýta, mám skôr tendenciu zmeniť to na nich. Ale snažím sa byť vtipná, snažím sa zostať skromná. Nepríde mi, že som úspešná, aj keď si takéto oslovenia samozrejme cením a vážim. Najdôležitejšie sú pre mňa vzťahy, tie sú kľúčom ku šťastiu. Snažím sa byť dibrou kamarátkou, dobrou dcérou a dobrou šéfkou.
Neprehliadnite: Michaela Kocianová si udržiava perfektnú figúru. Na tajomstvo, ktoré jej formuje dokonalé nohy, nedá dopustiť