Vždy som si myslel, že monogamia pre mňa nie je: Po tejto skúsenosti som napokon pochopil, že presne to chcem
Filip bol od prírody prelietavý a pozornosť žien si užíval. Vedel, ako si ich získať a ony samy sa mu v podstate hádzali do náručia. Byť s jednou dlhšie než mesiac, to nebolo nič pre neho. Monogamiu pokladal za nemožnú, avšak len do chvíle, keď mu bratovo manželstvo otvorilo oči.
Zaprisahal by som sa, že ja nikdy nespadnem do pasce monogamie
Náš známy Filip ženy rád dobýval. Čím viac ich v živote mal, tým bol spokojnejší a jeho túžba po dobrodružstve a vášni naplnená. Mal skvelú prácu, vďaka ktorej mohol aj veľa cestovať, a preto poznal a zažil na vlastnej koži vzťahy a sex so ženami z rôznych kútov sveta. Bol takto nastavený až do chvíle, než mu problémy v rodine otvorili oči: „Je zvláštne, ako sa človek mení, vyvíja vplyvom rôznych životných situácií. Zaprisahal by som sa, že ja nikdy nespadnem do pasce monogamie. Bol som zarytý odporca. Veď byť s jednou ženou do konca svojho života, nie je to priveľká obeta? Nie je to mrhanie života, keď sa mi ich ponúka celá kopa?“ Presne takto premýšľal Filip dlhé roky.
Mohlo byvás zaujímať: Pre tieto typy mužov jedna žena nebude nikdy dosť: Ak je váš partner jeden z nich, majte sa na pozore
Rozhodol som sa pomôcť bratovej rodine
Potom sa stalo niečo, čo začalo v tejto sfére vzťahov meniť jeho názor. Jeho brat Rišo mal veľmi škaredú autonehodu, po ktorej ostal pripútaný na invalidný vozík. Mal ženu a dve deti, a toto obdobie nebolo pre jeho rodinu skutočne ľahké. Vtedy sa aj sám rozhodol, že na čas prestane cestovať, ale pomôže bratovej rodine, ako sa bude dať: „Venoval som sa svojej neteri a synovcovi, zatiaľ čo Rebeka, moja švagriná, dostávala brata z najhoršieho a snažila sa o to, aby ich deti nevideli otcove opakované zrútenia,“ spomína si na toto obdobie Filip.
Pristihol som sa, že závidím invalidnému bratovu jeho ženu
Vtedy si akosi viac začal všímať práve Rebeku, bratovu ženu. Nie že by ju predtým vôbec neregistroval, ale nemohol uveriť s akým nasadením a láskou sa stará o muža, ktorý ju každý deň posielal kade ľahšie, vraj nech nestráca čas s kripľom: „Často som sa vtedy ocitol ako jej bútľavá vŕba po náročnom dni, keď sa Riša všemožne snažila dostať do stavu, aby chcel bojovať a cvičiť, a prestať sa ľutovať. Hľadel som na tú ženu, moju švagrinú, ktorá mi po večeroch na terase ich rodinného domu plakala v náručí a začal som k nej niečo cítiť. Priznávam, vyľakalo ma to. Postupne som si začal uvedomovať, že ani jedna z mojich známostí by pre mňa neurobila to, čo robí denno dene Rebeka pre Riša. Pristihol som sa, že závidím invalidnému bratovu jeho ženu. Hanbil som sa, že som po nej zatúžil, že som si zrazu vedel predstaviť, že presne s takouto ženou by som vedel ostať do konca svojho života,“ prezrádza Filip, ktorý bol zo zmeny svojho postoja k monogamii skutočne šokovaný. Nikdy by to nebol na seba povedal.
Čítajte tiež: Monogamia vraj ľuďom nie je prirodzená: Sú viac promiskuitní muži alebo ženy?
Nebola to Rebeka, ale tá životná situácia
Jeho švagrinej sa napokon podarilo jeho brata zodvihnúť z invalidného vozíka. Hoci prišli takmer o všetky úspory, ktoré minuli na rehabilitácie a rôzne nové metódy, stálo to za to. Ich život sa vrátil po dvoch rokoch ako tak do starých koľají: „Ja som však zatúžil po žene akou je práve Rebeka, ktorá by so mnou, viem vyznieva to odo mňa pateticky, ale ostala aj v dobrom aj v zlom. Napokon som si uvedomil, že to ani nebola sama Rebeka, ktorá vo mne vyvolala túžbu po zväzku len s jednou ženou, ale tá životná situácia, ktorú som mal možnosť prežívať s nimi, byť jej účastníkom. Otvorila mi oči. Presvedčila ma, že stojí za to hľadať tú povestnú spriaznenú dušu, s ktorou budem chcieť prežiť zvyšok svojho života, a ktorá tu bude pre mňa, keď to budem potrebovať, ako bola Rebeka pri Rišovi,“ uzatvára svoj príbeh Filip.
Neprehliadnite: Po desiatich rokoch som manželovi dovolila mať milenku: Náš vzťah to posunulo týmto smerom