Presunúť na hlavný obsah

Čo ste (možno) nevedeli o syroch?

Recepty

Už pred vyše tisíc rokmi ľudia zistili, že pridaním soli do nespotrebovaného mlieka vznikne celkom nový výrobok výbornej chuti. Od tej doby sa veľa zmenilo, výroba syrov prešla obdivuhodným progresom, o čom svedčí ich nespočetné množstvo druhov a konzistencií. Ak aj vy patríte k fanúšikom tejto pochúťky, máme pre vás niekoľko zaujímavých faktov.

 

Prečo je každý syr iný?
 
Jeho konečná chuť závisí predovšetkým od použitého mlieka. Kým väčšina syrov pochádza z kravského mlieka, ničím výnimočným nie sú ani špeciality z kozieho, ovčieho, ale i konského, sobieho či ťavieho. Vďaka syrom dodávame nášmu organizmu dôležitý fosfor, zinok, vápnik, draslík a sodík.
 
Ktoré krajiny sú „syrové veľmoci“?
 
Výroba syru je vlastná takmer každej krajine na svete. Niektoré z nich sú dokonca istým druhom preslávené či charakteristické. Poďme si na tie NAJ posvietiť trošku bližšie.
 
Francúzsko – tento štát je známy predovšetkým produkciou bielych mäkkých syrov typu Camembert alebo Brie. Z plesňových druhov je to preslávený Roquefot, ktorý získal svoju prvú ochrannú známku už v roku 1666.
 
Veľká Británia – predpokladá sa, že mimoriadne obľúbený anglický Cheddar cheese jedli ľudia už v období, keď Britániu okupovali Rimania. Okrem toho ide o najnapodobovanejší anglický syr.
 
Švajčiarsko – v dávnych dobách sa tu syr používal ako výmenný prostriedok za ryžu, korenie a víno. Určite dobre poznáte švajčiarsky syr Ementál či Raclette, ktorý má široké využitie najmä pri príprave teplých pokrmov.
 
Taliansko – milovníkom talianskej kuchyne určite netreba predstavovať chutný syr Parmezán, ktorého správny názov znie Parmigiano Reggiano. V krajine sa predáva výlučne vo veľkých a hrubých kusoch. Popularite sa teší i Mozzarella, Ricotta, Mascarpone či plesňový syr Gorgonzolla.
 
Holandsko – na záver sme si nechali krajinu, ktorej, čo sa produkcie syrov týka, patrí bezkonkurenčné prvenstvo. Viac než 75%  ročnej produkcie syrov ide totiž na export. Holandsko má vďaka geografickej polohe a množstvu pastvín, nachádzajúcich sa na odvodnenej pôde, ideálne podmienky na produkciu syra tej najlepšej kvality. Sústredí sa predovšetkým na dva polotvrdé druhy, Goudu a Eidamský syr, z ktorých následne vychádzajú všetky ostatné holandské druhy.
 
Ako ich správne skladovať?
 
Pri skladovaní je veľmi dôležitá teplota. Keďže ide o prírodný produkt, syry zrejú odo dňa výroby až do okamžiku spotreby. Optimálna teplota na ich uskladnenie je od 4-8 stupňov Celzia. Vyššia teplota urýchľuje dozrievanie, no nízka má zas na svedomí horkastú chuť. Medzi ďalšie dôležité pravidlo je chrániť syry pred vyschnutím. Napríklad syry typu Camembert, s bielou plesňou na povrchu, je lepšie po príchode z obchodu rozbaliť, položiť na tanier, zakryť miskou a ponechať v izbovej teplote. Syr si tak vytvorí vlastné vlhké prostredie, vedúce k ešte lahodnejšej chuti.
 
Ktorý syr je vhodný pri chudnutí?
 
Ak túžite zhodiť nejaké to kilečko, z  tvrdých syrov preferujte tie, ktorých energetická hodnota nepresahuje 1 100 kJ. Dobrým vodítkom je hľadať syry s 20-30 percentami tuku v sušine, kedy obsah sušiny je okolo 30 percent.
 
Čo to znamená?
 
Pokiaľ z výrobku odstránime všetku vodu, zostane len sušina. Čím viac sušiny syr obsahuje, tým väčšie množstvo tuku má. Z toho vyplýva, že čím je výrobok suchší, tým je i tučnejší a to isté platí naopak.  Ak máte možnosť vyberať medzi výrobkami s totožným obsahom sušiny a rozdielnym obsahom tukov, vyberajte opäť menej tučný. Hmotnosť tuku obsiahnutého v syre spočítate jednoducho tak, že vynásobíte číslo vyjadrujúce percento tuku v sušine číslom označujúcim množstvo sušiny a vydelíte 100. Uveďme si príklad:
 
- syr má 30% tvs (tuku v sušine)
- sušiny v syre je 50%  
- podiel tuku v syre je (30 x 50) : 100 = 15%

iný príklad:   
 
- tvs je 45% (obsahuje ho asi 80% syrov)
- podiel sušiny je 40%
- celkový podiel tuku v syre je (45 x 40) : 100 = 18% , čo je tiež prijateľné, no cez 20% pri diétach výživoví experti neodporúčajú.