Týmito troma vetami sa z môjho otca a manžela stali najlepší priatelia
Vzťahy v rodine sú dôležitou kapitolou v našom živote. Často sa však stáva, že nie sú ideálne..
Marek je výborný manžel. Je starostlivý, ohľaduplný, príkladne sa stará o deti. Chodili sme spolu sedem rokov, kým sme sa oficiálne stali zákonitými manželmi. Mohla by som povedať, že je dokonalý muž, avšak jeho vzťah s mojím otcom je na bode mrazu. Otec je tvrdý chlap. Zdravý, ale často skúšaný osudom.
Odporúčame: 10 dôvodov, pre ktoré je dnes vzácne mať po boku šťastnú ženu
Nie vždy to však bolo zlé. Keď som Mareka prvýkrát priviedla domov, otec ho príjemne privítal a správal sa priateľsky. Všetko sa zmenilo, keď ma požiadal o ruku. Ich vzťah akosi ochladol. Otec nevedel prísť Marekovi na meno, nepozýval nás na rodinné obedy, nerád s ním trávil čas osamote. Snažila som sa ich uzmieriť, pýtala som sa, čo sa deje. Ani jeden z nich mi na to nechcel odpovedať. Po narodení Dominiky som si myslela, že sa konečne všetko zmení. Naivne som sa mýlila. Po rokoch smútku som tento vzťah začala akceptovať. Netrvala som na tom, aby sa zmierili a nedúfala som, že sa to niekedy zmení.
V ten osudný deň som bola v práci, keď mi zrazu zazvonil telefón. Bol to Marek, vraj je otec v nemocnici. Vystrašená som ostala v šoku, úplne bez slov. Tomu, že Marek vedel túto informáciu skôr som v tej chvíli neprikladala dôležitosť.
Po príchode do nemocnice som uvidela Mareka s tvárou v dlaniach. Keď zdvihol hlavu, mal slzy v očiach. Srdce sa mi rozletelo na milión kúskov. „Neboj sa, je v poriadku. Dostal hypoglykemický záchvat. Jeho stav je stabilizovaný.“ „Otec má cukrovku?“ zakričala som prekvapená, no keď som sa dozvedela, že je nažive, spadol mi kameň zo srdca. V hlave som mala zmätok. Veľa otázok, na ktoré som si nevedela odpovedať. Marek, akoby mi čítal myšlienky, začal hovoriť.
Prečítajte si: 7 vlastností ženy, ktoré ju robia atraktívnejšou bez ohľadu na vzhľad
„Telefonovali mi z nemocnice, že tu leží. Keď sa prebral, povedal sestričkám, aby zavolali práve mne. Zľakol sa, že je na konci svojho života a nechcel odísť s vedomím, že ti ublížil. Priznal sa mi, prečo to celé roky robil.“ Srdce mi bilo ako splašené. Zhlboka som sa nadýchla a čakala na pokračovanie. „Povedal mi to. Hovoril o mne. Nevedel, že niekto ťa vie milovať tak veľmi, ako on. Vraj sa mýlil. Mám mu odpustiť.“ Hodila som sa Marekovi do náručia a slzy mi začali stekať po lícach. Láska dvoch najdôležitejších chlapov ma hriala priamo v srdci.
Ubehlo zopár týždňov, otec sa má výrazne lepšie. Doktori mu nasadili špeciálnu diétu, ktorú musí vzorne dodržiavať. S Marekom teraz trávia veľa času spoločnými aktivitami. Chodia spolu na ryby či bicyklovať. Konečne zažívam pocit kompletnej rodiny. Dopĺňa nás aj Ivanka, ktorú už tri mesiace nosím pod srdcom.