Po 15-tich rokoch manželstva sme si dali pauzu: To, čo sa stalo potom, ani jeden z nás nečakal

Hlavnou príčinou boli neustále hádky a konflikty, ktoré boli u nás doma na dennom poriadku. Hádali sme sa kvôli úplným hlúpostiam a mňa tak časom vytočila aj tá najmenšia vec. Problém bol v tom, že sme už časom nechceli ustupovať a všetko sa tým ešte viac stupňovalo.

Čítajte aj: Najideálnejší partner na vzťah sa narodil v tomto znamení: Máte ho po svojom boku aj vy?

Keď môj manžel Ondrej navrhol pauzu, myslela som si, že ide o hlúpy vtip. On mi to však celé vysvetlil tak, že potrebujeme čas od seba, keďže máme toho obaja veľa a hlavne sa mu zdalo, že už ho nemilujem tak, ako kedysi. Nemyslel romantickú lásku, ale celkovú. Vtedy som si uvedomila, že mi skutočne veľa vecí na ňom začalo rokmi prekážať, a tiež to, že som neustále nervózna. Možno aj preto som súhlasila s jeho návrhom, ale s tým, že vernosť nezmizne ani potom, ako sa odsťahuje. Jednoducho len nebudeme bývať na pár týždňov pod jednou strechou. Zo začiatku bolo skvelé, že som už nemusela stáť pri hrncoch hneď, ako som prišla z práce, nemusela som mu žehliť košele a prať dvakrát za deň. Po týždni sa však veci zmenili.

Toto nám otvorilo oči

Kým Ondrej býval v našom predchádzajúcom byte, ja som zostala na dome spolu s našou dcérou. Hoci má malá len 10 rokov, rýchlo si všimla, že Ondrej nie je doma a stále sa na neho pýtala. Povedala som, že má veľa práce, čo jej však po týždni už nestačilo. Chcela, aby po ňu chodil do školy tak, ako predtým. My sme sa však dohodli, že nás obe nebude minimálne mesiac navštevovať. Jej požiadavku som preto vždy zahovorila. Po pár dňoch sa ma v aute spýtala, či som prestala ľúbiť otca. Zarazili ma to a samozrejme ma zaujímalo, ako na také niečo prišla. Na čo povedala, že som na neho často a veľa kričala a tiež to, že keď sa dvaja ľúbia žijú spolu, ale keď sa prestanú, tak odídu. Uvedomila som si, že je múdrejšia, ako my dvaja. Na druhý deň som musela zostať dlhšie v práci a preto mala dcéru vyzdvihnúť moja sestra. Po príchode domov som si všimla kyticu mojich milovaných kvetov a dokonale prestretý stôl s večerou. Za stolom sedel Ondrej s našou dcérou. Vraj mu zavolala, aby ju prišiel vyzdvihnúť zo školy, a chcela by sa s nami porozprávať. Oboch nás posadila za stôl a povedala: "Aj ja sa na vás občas hnevám a nechcem vás vidieť a napriek tomu od vás z domu neodídem, preto to nerobte ani vy. Keď som smutná starká mi hovorí, že všetko bude zas dobré. Ja vás ľúbim, aj vy sa musíte."

Inšpirujte sa: 10 vecí, ktoré si nevážime a pritom sú na živote najdôležitejšie: Na tú poslednú by ste už radšej nikdy nemali zabudnúť

Nikdy by sme si nemysleli, že naša malá dcéra nás opäť spojí dokopy. Deti sú skvelé hlavne vďaka svojej úprimnosti a tiež tomu, ako vnímajú svet. Ondrej sa vrátil domov a snažíme sa, aby to fungovalo lepšie, ako predtým.