Celý život som závidela najlepšej priateľke jej život: Až dnes som pochopila, že som v skutočnosti po takom netúžila...

Milovala som svoj život, vybrala som si ho, ale...

Naša čitateľka Andrea (31) bola už odmlada veľmi zodpovednou, rodinne založenou ženou, ktorá bola zvyknutá starať sa o mladších súrodencov v rodine, kde toho nebolo nazvyš. Paradoxne jej najlepšou priateľkou po celé roky nielen na základnej, ale aj strednej a neskôr vysokej škole bol jej pravý opak, bláznivá Miriam, z dobre situovanej rodiny, nastavená si život len užívať. Zatiaľ, čo jednej skromnosť chýbala, druhá ju mala na rozdávanie, zatiaľ čo jednej zmysel unikal, druhá si myslela, že ho už dávno našla. “Milovala som svoj život. Vybrala som si byť matkou a manželkou na plný úväzok a napĺňalo ma to. Avšak niekde v kútike duše som začala žiarliť a porovnávať svoj život so životom Miriam. Jej odvahu, jej cestovanie, jej nové zážitky, dokonca aj početné vzťahy s mužmi, skúsenosti. Sledovať Miriamim život ako mozaiku pre ženu ako som ja, ktorá sa upísala jednému mužovi už od 16 rokov a materstvu v 22 rokoch, začalo byť akési náročné a spochybňovalo ma v mojom presvedčení,” prezrádza hneď na úvod Andrea. 

Mohlo by vás zaujímať: Neustále som vo vzťahu vyťahovala jeho ex a porovnávala sa s nimi: Môj partner nakoniec zareagoval takto

Vždy, keď sa objavila, menila som sa k horšiemu

Jedného dňa, keď sa našej čitateľke ozvala jej najlepšia priateľka s tým, že sa chystá opäť z cudziny na dovolenku domov na Slovensko, tešila sa, no obávala zároveň. “Totiž, zakaždým, keď sa objavila v mojom živote reálne, nielen prostredníctvom fotografií na sociálnej sieti či občasných telefonátov z rôznych kútov zeme, som bola stále viac vyvedená z miery, podráždená a po jej odchode som sa menila k horšiemu. Aj vo vzťahu k vlastnému manželovi a deťom, ktorí si to nezaslúžili. Trvalo mi dlho, kým som sa znova dala dokopy a bola tou ženou, ktorá je spokojná s tým, čo dosiahla,” pokračuje v objasňovaní ďalej. 

Potom som zistila, že som priateľke nemala čo závidieť  

Pri jej poslednej návšteve sa však stalo aj niečo iné, čo pomohlo definitívne vyriešiť Andrein problém so sebou samou. “Sedeli sme pri káve, preberali naše životy. Nikdy sa nesťažovala, už keď sme boli deti. Myslela som si, veď na čo aj. Mala milujúcich rodičov a peniaze na to, aby si plnila sny mávnutím čarovného prútika. No dnes v 31 rokoch sa mi priznala, že nevie čo so životom. Precestovala už takmer celý svet, mala kopec skúseností a zážitkov, vzťahov s rôznymi kultúrami, napriek tomu nenašla počas tých rokov nič, čo by ju napĺňalo. Dokonca vraj manželstvo jej rodičov bola obyčajná pretvárka, v skutočnosti žili oddelene a dnes sa už len obchádzajú. Že hoci jej zaplatili školu a všetko na čo si zmyslela, pocit, že k nim patrí, vždy postrádala, preto v dospelosti utekala do cudziny a snažila sa v mužoch hľadať to, čo jej chýbalo. No nakoniec prišla na to, že ak bude hľadať ten zmysel v mužoch alebo materiálnych veciach, tak ho určite nenájde. Preto sa vrátila domov, na Slovensko, a už neodíde, lebo sa chce pokúsiť nájsť samu sseba tam, kde ju pred rokmi stratila. Bola som z jej úprimnej spovede šokovaná, pretože som zistila, že som svoju najlepšiu priateľku v skutočnosti vôbec nepoznala,” hovorí ešte stále prekvapená Andrea. 

Čítajte tiež: S bratovou priateľkou sme boli ako sestry: Po tomto však už viem, že podobnú chybu už nikdy neurobím

Jej spoveď mi otvorila oči

Andrea si potom večer sadla k svojim deťom a manželovi k večeri, ktorú pripravil jej manžel, pretože predpokladal ako vždy, keď sa vrátila z posedenia od svojej priateľky Miriam, že bude mať zlú náladu a bude precitlivená. No Andrea sa na nich troch len zadívala, celý večer sa usmievala a krútila hlavou nad sebou samou, ako si mohla myslieť, že chce niečo iné než to, čo má. “Uvedomila som si jedno... Žijeme v dobe, kde nie je žiadny problém predstierať. Žijeme v dobe, kde sa ľudia prispôsobujú veciam, nie oni nám. Žijeme v dobe, kedy sa necháme kvôli závisti zviesť z cesty, ktorú sme si kedysi dobrovoľne vybrali a prečo? Lebo chceme všetko alebo nič. Pritom však zabúdame na to, čo máme priamo pod nosom. Na to, čo sme tak dlho budovali, prečo naozaj žijeme. V mojom prípade som v skutočnosti nikdy netúžila po iných mužoch, svoju lásku som našla už pred rokmi. Nikdy som netúžila ani po zážitkoch v osamelosti v cudzine, radšej po skromnej dovolenke v Chorvátsku s celou rodinou, tak ako sme chodievali. Pre mňa to vždy bola a bude rodina, ktorá dáva zmysel mojej existencii. O tom už nikdy nezapochybujem...,” uzatvára svoj príbeh naša čitateľka.

Neprehliadnite: Skutočný príbeh: Kvôli výčitkám svedomia z minulosti som si nedokázala udržať súčasný vzťah