Muža svojich snov som stretla úplnou náhodou: To, čo však nasledovalo, by nepriala ani najväčšiemu nepriateľovi

Potom, čo Eme stroskotal 8 ročný vzťah, bola dva roky sama. Nedokázala sa cez to dostať, nakoľko jej bývalý si takmer okamžite našiel náhradu a vzal si ju. V podstate tá žena za pár mesiacov dosiahla to, o čom Ema snívala veľmi dlhú dobu. Práve s tým sa nedokázala zmieriť. ”Moje sebavedomie bolo na nule. Pripadala som si neschopná, neatraktívna a neustále som o sebe po tom rozchode pochybovala.”V tom náročnom rozpoložení, ktoré prervávalo, však stretla Ivana. Muža, ktorý bol pre ňu stelesnením dokonalosti a absolútne vyhovoval všetkým jej požiadavkám na chlapa. Teda aspoň si to myslela. 

Neprehliadnite: Zatajil mi, že je ženatý a ja som sa s ním prestala stretávať: Osud to však zariadil inak a po 2 rokoch nastal zlom

Zo začiatku vyzeralo všetko priam idylicky

Ema sa s Ivanom zoznámila na firemnom večierku. Hoci u nich nepracoval, bol dobrý kamarátom Eminho šéfa. ”Dostal ma nielen výzorom, ale aj svojou galantnosťou. Bol veľmi pozorný, milý, šarmantný a neustále ma zahŕňal komplimentami. Práve v tom čase, som to naozaj potrebovala. Pri ňom som sa opäť cítila ako žena. Začali sme sa pravidelne stretávať a po mesiaci som sa k nemu nasťahovala. Nenechádzala som na ňom jedinú chybičku. Snažila som sa robiť všetko tak, aby bol so mnou spokojný. Bála som sa jediného, aby som o neho neprišla. 

Neprehliadnite: Po desiatich rokoch som manželovi dovolila mať milenku: Náš vzťah to posunulo týmto smerom

Ubehol rok a Eme sa život zmenil od základov. Prestala sa stretávať s kamarátkami, dala výpoveď v práci a neustále sa venovala domácnosti a a starostlivosti o Ivana. Aj keď ju na to priateľky, ktoré jej zostali upozorňovali, ona to nevidela. To, že je vlastne držaná úmyselne v zlatej klietke prehliadala. Až do istého momentu.

Moment, ktorý zmenil môj život

”Pamätám si na to, ako keby to bolo dnes. Zavolala mi bývalá spolužiačka z výšky a dohodli sme sa, že pôjdeme na večeru. Veľmi som sa tešila a nepovažovala som za podstatné, oznámiť to Ivanovi. Keď prišiel domov a zistil, že sa niekam chystám, chytil ho amok. Absolútny. Kričal, nadával a napokon to skončilo tak, že mi vzal kľúče, mobil a zamkol ma doma. Vrátil sa na druhý deň. Tváril sa, ako keby sa nič nestalo. V podstate som nevedela ako na danú situáciu reagovať. Chcela som o tom hovoriť, no on odmietal. O týždeň sa tento scenár zopakoval s tým, že prišiel domov až o dva dni. Bola som zúfalá, no pochopila som, že takto žiť nemôžem. Aj keď ma nikdy neudrel, vedela som, že by to mohlo zájsť naozaj ďaleko. Keď bol v práci, zbalila som si veci a odišla som na miesto, o ktorom netušil, že by ma tam mohol nájsť…"