Snúbenicu som podozrieval z nevery: Keď som však prišiel na to, čo robila, keď nebola so mnou, zostal som v šoku
Nikdy by som neveril, že žena, s ktorou 5 rokov žijem a chystáme sa na spoločnú budúcnosť, dokáže niečo takého. A ani to, ako to dokázala tak dlho tajiť.
Snúbenicu som podozrieval z nevery
”Pamätám si ako som Luciu spoznal. Bol som s kamošmi na pánskej jazde a ona sedela sama na drinku v kaviarni oproti. Vyzerala smutne a nahnevane na celý svet. A keďže sme už v tej fáze večera mali niečo za sebou, nabral som nejakú veľkú odvahu a prihovoril som sa jej. Čakal som odmietnutie, no ona ma pozvala prisadnúť si. Od toho momentu sme sa začali stretávať pravidelne,” hovorí Šimon.
Ich vzťah mal celkom pomalý priebeh. Najskôr sa veľa spoznávali, chodili na spoločné výlety a kým oficiálne oznámili, že spolu randia, trvalo to viac ako rok. ”Bol som presvedčený o tom, že ju dokonale poznám. Denno denne sme spolu v kontakte, mali sme spoločné záujmy, stretávali sme sa dokonca v práci, nakoľko sme robili v tej istej budove.”
Prečítajte si: Takto sa zmenil náš intímny život po 5 rokoch manželstva: Ak budete robiť túto jednu vec, z vašej spálne sa nevytratí vášeň
Toto by mi nenapadlo ani vo sne
”Na piate výročie som ju požiadal o ruku a ona súhlasila. Prežíval som najšťastnejšie obdobie života. Mal som pocit, že som stretol svoju osudovú ženu. Bola tak krehká a nádherná zároveň. Navyše v každom okamihu som mal pocit, že robí všetko preto, aby som bol ja šťastný. Veľa kamošov mi hovorilo, že mi ju závidí. Naozaj bola skvelá. Až do istého momentu, kedy sa začala správať celkom zvláštne.”
Mohlo by vás zaujímať: Jedno gesto, ktoré vám pomôže získať sympatie! Vďaka tomuto dokonale očaríte každého muža
Bolo to v čase pred Valentínom. Lucia trávila čoraz viac večerov sama, mimo domu a Šimonovi vždy hovorila zvláštne výhovorky. ”Priznám sa, že zo začiatku som to neriešil, no napokon sa vo mne hromadili pochybnosti. Bol som presvedčený o tom, že je za tým niekto tretí. Myslel som si, že ma podvádza a nemá odvahu sa so mnou rozísť. A tak som sa ju jeden večer rozhodol sledovať. Áno, vlastnú snúbenicu."
"Miesto, kam išla som vôbec nepoznal. Bola to stará schátraná budova na okraji mesta. Išlo o ústav. Napokon vyšlo na povrch, že Lucia chodí vypomáhať sestričkám s deťmi, ktorých sa pre handicap vzdali rodičia. Robila to v podste od skončenia strednej školy, vždy, keď mala trošku voľného času. Nechápal som, prečo mi to nepovedala a tajila to. Z čoho mala obavy? Vôbec som nevedel ako reagovať. Bol som v šoku. Z toho aká je ona obetavá a aký som ja. A zároveň som si vyčítal, že som bol ochotný zájsť tak ďaleko a sledovať ju.”
