Rozhovor s poledancerkou Dušanou Lukáčovou: Množstvo dievčat získava pri tyči sebavedomie
Populárny šport, ktorý oslovuje čoraz viac žien, nie je vyslovene o sexualite, ako si mnohí myslia. Viac vám o tom v rozhovore porozpráva 28-ročná Dušana, ktorá sa zaujímavému športu venuje už dlhé roky.
Dušana sa venuje krásnemu športu už 10 rokov
Pole dance zažíva na Slovensku čoraz väčší rozmach, čo ste si nepochybne všimli aj vy. Kedy ste si ho vy všimli prvýkrát a kedy ste s ním začali? Mali ste vtedy nejaký cieľ, kde to chcete dotiahnuť alebo ste to jednoducho chceli vedieť?
Áno, pole dance skutočne zažíva rozmach, pretože je to šport prístupný každému. Je veľmi farebný, má široký záber a preto je taký obľúbený. Ja som si ho všimla asi pred 10-11 rokmi, veľmi sa mi zapáčil a hneď som vedela, že to chcem robiť a že to chcem robiť dobre. Na svoju prvú hodinu som prišla pred šiestimi rokmi, no od prvej hodiny som v tom bola nezastaviteľná, hoci som išla úplne od nuly, tak ako množstvo dievčat teraz. Žiadna gymnastická, či baletná príprava - bez nej je to určite pomalšie, no netreba sa vzdávať.
Na mojich prvých hodinách som bola totálna nešika. Avšak stačí odhodlanie a ľudské telo dokáže zázraky. O tom sa presviedčam každý jedenkrát, čo som na tyči. Veľmi rýchlo som začala snívať aj o tom, že to budem učiť a že budem mať vlastné štúdio. No a okrem iného som si vytlačila nejaké pózy na papier a zavesila na chladničku. Vtedy som ani len netušila, že sa k nim čo i len priblížim. Dnes už veľa z nich ovládam, ale sú aj také, ktoré sa stále učím. Práve preto u mňa neexistuje, aby som na nejaký trik, ktorý sa mi páči, ale je náročný, povedala, že toto nikdy nedám. Vždy, ak sa mi niečo páči, si hovorím, toto sa naučím teraz, toto sa naučím neskôr, na toto mám ešte čas.
Prečítajte si aj: Karolína začala na Bali vyrábať plavky: Modely jej šije lokálna rodina a poctivo ich testuje najskôr na sebe
Čím si vás tento šport dostal? Čo považujete za jeho najväčšiu výhodu a čím sa odlišuje od ostatných športov, ktoré ste predtým robili?
Jeho najväčšia výhoda spočíva v tom, že ho môže robiť fakt každý. Aj čo sa týka pohlavia, veku, dokonca aj rôznych telesných obmedzení. Okrem toho, je to šport, ktorý človeka len tak neomrzí, pretože každou jednou hodinou vidí pokrok, zakaždým je čo objavovať. Ďalšou výhodou je, že každý v ňom objaví svoje vlastné ja. Niekto môže skákať z tyče na tyč, robiť saltá, iný robiť krásny plynulý pohyb na tyči, ďalšie dievča predvedie na tyči svoju flexibilitu, ďalšia svoju fantáziu, čo sa týka kostýmov a príbehov vyjadrených tancom, ďalšia môže rafinovane pri tyči ukázať kúsok svojho tela, pre mňa nemá tanec pri a na tyči žiadne obmedzenie. No a v neposlednom rade je jeho výhodou to, že sa každý môže rozhodnúť, či sa na tyči zabaví, odreaguje, či na nej bude získavať silu, chudnúť, alebo či bude robiť tento šport súťažne a profesionálne.
Možno to bude znieť ako zvláštna otázka, no nestretli ste sa s názormi, že pole dance je príliš odvážny, miestami možno sexistický?
Nie je to vôbec zvláštna otázka, s takýmito názormi sa stretávam a sú úplne prirodzené. Tyč ako nástroj k tancu pozná väčšina populácie zo striptízových klubov. Ak sa s tým spojí to, že nás poledancerky je vidieť na tyči v gaťkách a podprsenkách, je úplne prirodzené, že si s tým ľudia spájajú erotický biznis. Kto si to chce nechať vysvetliť, ten to pochopí. Na tyči sme odhalené preto, lebo sa na nej potrebujeme udržať. Nedržíme na nej len rukami, ale najčastejšie je to stehnami, kožou na bruchu, pod kolenami, píšťalou, lýtkom, či dokonca podpazuším. Väčšinou si stačí pozrieť pár videí pole danceriek alebo si to vyskúšať a každý hneď vie, čo je za tým. Hovorí sa, že pole dance vznikol v čínskych cirkusoch, alebo v Indii, kde sa robí akrobacia na hrubej tyči. Avšak nedá sa vyvrátiť ani to, že veľký vplyv na pole dance majú aj striptízové kluby. Takisto sa nedá poprieť sexuálne atraktívna stránka pole dance. Množstvo dievčat pri tyči získava sebavedomie.
Na mojich hodinách sa snažím práve o to, aby si dievčatá zvykli aj na svoju zvodnosť. Páčiť sa sama sebe je jedna z najdôležitejších vecí pre zdravie psychiky a práve pole dance to pomáha budovať. Aj svetové pole dancerky, ktoré striktne presadzujú športovú stránku pole dance, sa občas uvoľnia, nasadia si podpätky a dajú vyniknúť svojej ženskosti. Nie je nič lepšie, ako cítiť sa príťažlivo a ženy by mali pochopiť, že na to majú nárok. Kedysi som sa stretávala dokonca aj s názormi, že my poledancerky sme obyčajné exhibicionistky a chceme sa len ukazovať. Ľudia to mysleli hanlivo, ja na tom nič hanlivé nevidím. Dokonca je to veľmi dôležité, aby sa poledancerka chcela ukázať, ak na súťaži alebo vystúpení dá na sebe dievča poznať, že by sa radšej prepadlo pod zem, než by predviedlo to, na čom celý čas makalo, je odsúdené na neúspech.
Na Slovensku patríte k najlepším. Ako sa vám to podarilo? Koľko trvalo, kým ste sa dokázala udržať na rukách či urobiť šnúru?
Neviem, či by som sa takto počastovala, že patrím k najlepším na Slovensku. Ale pravdou je, že si idem za svojím. Je to proces, ktorý nikdy nekončí. Človek nikdy nemá dosť, vždy chce vedieť niečo nové. Aj v pole dance stále vznikajú nové triky. Je to ťažko takto povedať, kedy som dosiahla prvé výsledky, ide to z hodiny na hodinu. Človeka však vyradzujú rôzne zranenia, preťaženia. Šnúru som urobila asi po roku cvičenia, udržať na rukách sa dá už po pár hodinách pole dance. Stále však svoju flexibilitu a silu budujem.
Ako vlastne vyzerá váš tréning? Približne koľkokrát do týždňa trénujete?
Môj bežný tréning vyzerá tak, že sa naladím dobrou hudbou, ktorá musí ísť poriadne nahlas, rozcvičím sa a skúšam si nové triky, ktoré som našla väčšinou na Instagrame, prípadne si tvorím kombinácie. Bežne trénujem tri až šesťkrát do týždňa, patria k tomu vlastné tréningy, ale aj tie s dievčatami. Teraz je to však trochu inak.
Máte nejakú ambíciu, kde chcete tento šport posunúť? Myslím tým možno nejakú súťaž, ktorej sa chcete zúčastniť a podobne.
Mojou ambíciou je začať poriadne súťažiť. Doteraz som tomu nevenovala veľa času. Chcela by som ísť súťažiť aj do zahraničia a pripravovať na súťaže moje dievčatá. Mám množstvo nápadov na rôzne zostavy a bola by škoda zamknúť ich len do štúdia alebo do mobilu.
Mohlo by vás zaujímať: Slovenka Nikola pracuje v Organizácii Spojených národov. Ako sa k tejto práci dostala?
Keď sme pri tých dievčatách, nedávno sa vám podarilo otvoriť si vlastné štúdio v Bratislave. Ako prišla táto myšlienka a čo všetko tam možno nájsť?
Som veľmi šťastná, že mám vlastný priestor, je to pocit na nezaplatenie. Založiť si štúdio som chcela v podstate už veľmi dlho a konečne prišla tá príležitosť, tak som ju využila s veľkou podporou mojej rodiny. Moje štúdio You Can! Pole&Dance je nové, mám tam skvelé priateľské a húževnaté trénerky. Každá je osobnostne úplne iná a tým pádom u každej na hodine získate niečo nové. Je to útulné štúdio v ktorom si môžu ľudia dosýta zacvičiť a venujeme sa hlavne vzdušnej akrobacii, čiže pole dance a aerial hoop, čo je cvičenie na zavesených kruhoch. Tréningy však dopĺňame hodinami flexi jógy, kde dievčatá získavajú flexibilitu, a keď nám to situácia konečne dovolí, tak aj zdravým cvičením pilates.
Keď konečne skončí obdobie koronavírusu, v štúdiu chystám veľa noviniek, a už sa neviem dočkať. Názvom You Can! Pole&Dance som chcela odpovedať na všetky otázky, s ktorými baby prichádzajú na hodiny. Je to väčšinou: Môžem cvičiť, keď mám slabé ruky? Alebo: Môžem cvičiť, keď som nikdy nešportovala, keď som drevo, som trochu pri sebe? Tak tým názvom You Can! každému odpovedám.
Naozaj sa môže prihlásiť hocikto? Ako fungujú takéto hodiny?
Na pole dance, ako aj na ostatné cvičenia v mojom štúdiu, sa môže prihlásiť každý, kto chce. Už to možno vyznieva otrepane. Ale naozaj je to tak. Je to bez obmedzenia veku a pohlavia. Máme dokonca aj pole dance hodiny určené pre deti. Najdôležitejšie pre nás je spoznať naše žiačky a zistiť, čo je ich silnou stránkou a čo od hodín očakávajú. Hodiny majú okrem viditeľného pokroku prinášať hlavne radosť. Keďže máme útulné štúdio, našou veľkou výhodou je, že sa stíhame dievčatám na hodine venovať individuálne. Hodinu začíname rozcvičkou a zahriatím, pokračujeme opakovaním si starých vecí, potom sa učíme nové, na záver sa ponaťahujeme. No a medzitým vzduchom lietajú životné príbehy, dilemy, riešenia, vtipy a tak ďalej . :)
