Moja sestra si začala s mojím mužom: Roky som to mala pred očami a snažila som sa to nevidieť

“Moja sestra bola pre mňa spriaznenou dušou. Hoci v teenegerskom veku si veľmi nerozumeli, po rokoch si k sebe našli cestu a stali sa z nás najlepšie priateľky. Bola krstnou mamou mojich detí, denne sme sa navšetvovali, boli sme v neustálom kontakte. A v neposlednom rade sa stala mojou dôverníčkou," rozhovorí sa na úvod Agáta. 

Niekedy život dokáže skutočne prekvapiť - dokonca viac ako by sme chceli

"Potom ako sme dospleli, bol medzi nami naozaj pekný vzťah. Stella o mne a mojom mužovi Emilovi, vedela úplne všetko. Keď som mala akýkoľvek problém, či už vzťahový alebo pracovný, obracala som sa na ňu. Presne vedela ako ma povzbudiť, čo v danej chvíli povedať. No a keď sme s Emilom prežívali naozaj veľkú krízu bola tu pre mňa. Teda aspoň som si to myslela…” 

Prečítajte si aj: Manželka mi bola neverná s kolegom: Na celej veci ma však naštvalo niečo úplne iné

Emil veľa cestoval a na rodinu mal čoraz menej času. A Agáta to celkom intenzívne prežívala. ”Zdalo sa mi, že sa mi čoraz viac vzďaluje. Dokonca som začínala mať pocit, že v tom môže byť niekto tretí. S týmto som sa samozrejme zverila Stelle. Zostala v šoku, že niečo takéto riešim, no napokon našla pre mňa slová útechy."

"Presviečala ma o tom, že určite nikoho Emil nemá, že žije len pre rodinu a vôbec nie je ten typ. Povedala som, si že bude mať pravdu a snažila som sa pochybnosti o manželovi hodiť za hlavu. To čo sa však stalo počas nasledujúceho mesiaca ma totálne paralyzovalo.”

Keď vás zradia najbližší...

Emilovi jeden večer prišla smska. Teda chodili mu jedna za druhou. A keďže bol na nejakej večeri a mobil si zabudol doma, Agáta sa pozrela, kto mu píše. To čo uvidela, by si nepredstavovala ani v najhoršom sne. Emilovi písala Stella. ÁNO, jej sestra. Jej krv, krstná ich detí, najlepšia priateľka a dôverníčka. Ďakovala mu za minulú noc a tešila sa na ďalšiu s ním.

“Čítate dobre - moja sestra spávala s mojim mužom. Úplne bez hanby to obaja spolu ťahali takmer dva roky. A ja som to mala priamo pred očami, hoci som sa to zrejme snažila nevidieť. Nechápala som. Chcelo sa mi kričať, plakať, nevedela som, čo robiť. Okamžite som pobalila manželove veci, vyhádzala mu ich pred dom a keď sa v noci vrátil, všetko som mu vykričala. Najhoršie bolo, že vlastne na to nedokázal ani nič povedať. V priebehu dvoch mesiacov, nás rozviedli. Máme striedavú starostlivosť a s mojou sestrou som od momentu, kedy som to odhalila nehovorila. Dokonca sa ma ani nesnažila kontaktovať."

"Dnes však viem, že som to už vedela oveľa skôr, len som sa to snažila nevidieť. Všetko naznačovalo tomu, že majú k sebe mimoriadne blízko. Letmé pohľady, úsmevy, podpichovanie, nenápadné dotyky. Ak máte niečo z toho pred očami, verte, že to nebude len tak a zakročte. Ušetríte si minimálne psychiku  srdce rozlámané na tisíc kúskov.”