Zuzana bola na materskej, keď sa pustila do podnikania. Dnes má vlastný bezobalový obchodík
V uponáhľanej konzumnej dobe začína čoraz viac zaujímavých projektov, ktoré nás upozorňujú, že je potrebné viesť ekologickejší spôsob života. Jedným z projektov je aj bezobalový obchodík Špajza, ktorý založila šikovná Slovenka Zuzka.
Zuzana vedie bezobalový obchodík už dva roky
Váš bezobalový bchodík so symbolickým názvom Špajza funguje už celkom dlhú dobu. Pamätáte si na moment, keď ste sa ho rozhodli založiť? Prečo ste sa vlastne dali do podnikania?
V čase nápadu som bola na materskej dovolenke. Mala som vtedy čas a čítala som si inširujúce príbehy ľudí, ktorí sa rozhodli svoj život napĺnať zmysluplne a tak, aby to bolo ich poslaním. Tak som si aj ja začala klásť túto otázku, čo je mojím poslaním. No a raz som si spravila maškrtu – jablko posypané makom a orechami a vtedy to prišlo...myšlienka, že tieto jednoduché potraviny sú zdravé, jednoduché, chutné a ľudia by ich mali viac jesť. Niečo som vtedy napísala do internetového vyhliadavača a vyskočil mi bezobalový obchod v Prahe. To sa hneď prepojilo - predávať mak a orechy bez obalu - na váhu. .
Vlastniť bezobalový obchod vyzerá o čosi ťažšie, než taký ten typický, klasický a to najmä kvôli tovaru. Odkiaľ ho vlastne čerpáte?
Ťažšie je to najmä na tie váhy, veľkú časť tovaru máme v 25kg vreciach, takže si trochu zaposilujeme. :) Snažíme sa, aby náš tovar pochádzal najmä zo Slovenska, a tak predávame slovenský mak, konopné semienka, tekvicové jadierka, múky, cestoviny, čaj. Časy sa zmenili a poľnohospodári sa už nevenujú pestovaniu fazule, cíceru, či pohánke. Snažíme sa ich na to upozorňovať, a dokazujeme, že zo strany bezobalových obchodov by bol dopyt. Potom sa snažíme brať od našich susedov, napríklad z Čiech, Maďarska či Poľska. Červenú šošovicu berieme z Turecka a nie z Kanady. Tak isto aj mandle uprednostňujeme zo Španielska a nie z Ameriky, aby vzdialenosť a uhlíková stopa bola nižšia.
Prečítajte si: Zuzka a Peter žili v Holandsku, kúsok cudziny priviezli aj na Slovensko: Vyrábajú vlastnú kávu, aká tu ešte nebola
Ako ste spomenuli, doba sa výrazne zmenila a k dispozícii už nie je toľko ekologickejších možností, aj keď treba uznať, že sa to v posledných rokoch začína modifikovať. Ako by ste však presvedčili tých, ktorí v nakupujú v bežnom supermarkete, aby skúsili práve bezobalový obchod?
Skúsiť? Nuž, takéto nakupovanie by mu mohlo priniesť radosť, že robí niečo užitočné. Nekupuje odpad v podobe obalu, ale priamo iba to, čo skonzumuje. Výhodou je, že si môže kúpiť toľko, koľko potrebuje. Predchádzame tak plytvaniu. Niekto si môže kúpiť gramáž podľa receptu. Môže vyskúšať novú potravinu. Mamičky si môžu napríklad zobrať na skúšku malé množstvo pšena, aby zistili, či ich dieťatku bude pri prvých príkrmoch chutiť. Keď si zoberieme, že bežný človek vyprodukuje za rok 350-400 kilogramov odpadu, pochopíme, že každé znižovanie sa počíta. Pokrok je, aj keď odpadu začne tvoriť o tretinu, prípadne polovicu menej.
Základná myšlienka k tomu aby človek tvoril menej odpadu je „odmietni čo nepotrebuješ“ a tu potom zisťuje, čo skutočne k životu potrebuje. Menej vecí, menej starostí prinesie človeku stále viac.
Keď sme pri tom - ako sú podľa vás na tom s ekologickejším prístupom života Slováci?
Ja si vravím, že žijem tak trochu v „bubline“. Som obklopená ľuďmi, ktorí sa snažia znižovať odpad vo svojej domácnosti. Nosia si vlastné obaly, čapujú si drogériu. Najväčší problém vidím v pohodlnosti. Do nákupného košíka sa jednoducho všetko vloží a potom po spotrebovaní vyhodí do koša, z ktorého to putuje na skládku odpadov. Nevidíme denne tú skládku. Ako som spomenula, bežný Slovák vyprodukuje okolo 350-400kg odpadu za rok, čo je pri 4-člennej rodine vyše 1 tona. Už po malých zmenách v rodine sa výsledok okamžite prejaví. Veľký priestor pre zlepšenie je aj v triedení odpadu. Človek však musí vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a venovať tomu svoj čas. Pre mňa je to otázka mojej zodpovenosti a hodnoty, ktorú v živote pokladám za dôležitú.
Všimla som si, že sa tejto téme venujete aj z odbornejšej stránky...
Keď ma niekto osloví, tak na túto tému spravím prednášku. Bola som tak na zopár podujatiach, či školách.
Neprehliadnite: Dve kamarátky rozbehli medzi prvými cukráreň s koláčmi pre celiatikov. Ich dobroty si zamilovali aj ľudia bez intolerancií
No ale vráťme sa naspäť k vášmu podniku. Čo všetko v Špajzi ponúkate?
V obchode ponúkame strukoviny, obilniny, zrná, cestoviny, múky, orechy, semená, sušené ovocie, čaj, oleje, koreniny, čapovaná drogéria, šampóny a mydlá, ekosortiment. Čo sa týka ekosortimentu, taktiež radi podporujeme slovenských výrobcov, ktorí vyrábajú ručné, prírodné a kvalitné produkty.
Do bežného obchodu mi stačí prísť s taškou. Čo si mám však zobrať do bezobalového obchodu? Predpokladám, že nejaké nádoby...
Je to vždy na zákazníkovi, čo si ku nám zoberie. Dôležité je, aby bol prázdny obal čistý a hygienicky nezávadný. Niektorí ľudia chodia s dózami alebo sklenenými nádobami, ktoré si rovno vyložia do poličky v kuchyni či v špajzi. Niektorým však vyhovujú vrecká plastové, látkové alebo obaly od potravín, do ktorých si nakúpia a prípadne doma presypú do dóz.
Čo sa týka tých zákazníkov - ako vás vnímajú a akú vám dávajú spätnú väzbu?
Je to úplne iný rozmer nakupovania. S mnohými zákazníkmi sa poznáme. Prehodíme zopár slov. Nazýva sa to aj pomalé nakupovanie. Je dobré, keď sa človek v tejto uponáhľanej dobe na chvíľu spomalí. Tvoríme istú komunitu. No a vieme aj o tovare, ktorý predávame, povedať viac.
