Slovenka Jasmína stážovala pre Chanel, teraz pracuje pre Givenchy. Na Slovensku zatiaľ nenašla uplatnenie
Má 26 rokov a jej meno figuruje v dome jednej z najuznávanejších módnych značiek. Jasmína má na starosti výber tých najsilnejších a najreprezentatívnejších kúskov, ktoré sa dostanú do výkladov a predaja.
Jasmína pracuje pre Givenchy už tretí rok
Ste pomerne mladá žena, ktorá má na konte mnoho významných pracovných skúseností. Začnime však po poriadku - ako ste sa k tej móde vôbec dostali a kedy nastal ten zlomový okamih, ktorý vám ukázal, akým smerom sa máte uberať?
Aj keď to znie ako úplne klišé, k móde ma to ťahalo od malička. Už keď si moja mamina kupovala české vydanie Elle, často som si na tajnáša vystrihovala obrázky a robila rôzne koláže. Neskôr, keď sa moja časopisová obsesia rozvinula ešte viac, som často uvažovala o práci v módnom časopise, nakoľko ma k tej kreatívnej stránke módneho priemyslu príliš neťahalo.
Zlomovým okamihom v rámci rozhodovania sa čomu sa v živote budem venovať bolo, keď som objavila letný program pre stredoškolákov na Fashion Institue of Technology v New Yorku. Preštudovala som si rôzne možnosti, vybrala si dva kurzy a vďaka rodičom som tam mohla v lete aj s kamarátkou ísť. Tých päť týždňov v New Yorku sa niesli v duchu veľkej zábavy, ale zároveň som sa vďaka kurzom na spomínanom inštitúte naučila veľa nových vecí, spoznala zaujímavých ľudí a pomohlo mi to objaviť fashion merchandising, o ktorom som predtým nepočula.
New York vám zrejme učaroval, nakoľko ste sa tam rozhodli študovať. Znie to síce tak filmovo, no verím, že to bolo aj mimoriadne náročné...
V New Yorku som strávila takmer štyri roky a úprimne musím povedať, že to bolo plné ups and downs. Štúdium a život v New Yorku boli naozaj super a plné zážitkov, no zároveň to bolo chvíľami ťažké. Na jednej strane som sa vďaka škole, stážam a práci naučila veľmi veľa nových vecí, spoznala zaujímavých ľudí, naučila sa samostatnosti či zodpovednosti. Na druhej strane to bolo často celkom náročné - či už byť ďaleko od blízkych alebo zorganizovať si všetky aktivity s tým, že chcem dať do všetkého čo najviac. Finálne však musím skonštatovať, že tieto necelé štyri roky mi dali neskutočne veľa - či už osobnostne alebo profesionálne.
Prečítajte si: Mysli lokálne, konaj globálne: Tvrdí žena, ktorá na jednom mieste sústreďuje úsilie česko-slovenských módnych návrhárov
Takže ste tomu jednoducho museli niečo obetovať.
Znie to prekvapivo, no nemyslím si, že som musela niečo obetovať pre štúdium. Áno, je to makačka a človek nemá vždy čas na všetky tie voľnočasové aktivity a zábavky, no nenazvala by som to obetou. Skôr či neskôr sa človeku ťažká práca vráti.
Počas tohto štúdia sa vám podarilo získať stáž v Chanel, čo je aj ľuďom s nezáujmom o módny svet jasné, že je to jedno vau. Čo všetko sprevádzalo vašu cestu tam?
Po roku štúdia som sa ako medzinárodný študent mohla prihlásiť na moju prvú stáž. Začala som stážovať pre malú šperkársku firmu Dannijo a neskôr som pre nich pracovala na polovičný úväzok. Po roku a pol tam som si povedala, že by som počas života v New Yorku mala skúsiť aj stáž niekde inde, možno v niečom väčšom, medzinárodnejšom. Chanel bol vždy obrovský sen, a tak som im napísala. Odpovedali mi, že im píšem príliš skoro a hľadať stážistov na ďalší rok budú až neskôr.
O pár mesiacov sa mi ozvalo ich HR na LinkedIne, či by som mala záujem o stáž. Neverila som, že sa mi naozaj ozvali a že by to mohlo byť skutočnosťou. Následne som mala dva pohovory a finálne som dostala stáž na semester v oddelení buying & planning pre šperky a hodinky. To bolo presne odvetvie merchandisingu, ktoré som študovala. V tom období ma čoraz viac zaujímali šperky aj kvôli predchádzajúcej stáži.
V New Yorku, pokiaľ je stáž počas semestra, to znamená, že chodíte aj do školy a pomedzi to počas týždňa chodíte stážovať na polovičný úväzok. Vďaka stáži v Chanel som opäť spoznala rôznych zaujímavých ľudí, zažila rozdiel medzi korporátom a menšou firmou a hlavne som reálne videla, ako funguje kupovanie a plánovanie v praxi. Po prvom semestri si ma nechali ešte na druhý, môj záverečný semester. Mala som tam teda možnosť stráviť ešte viac času a naučiť sa ďalším veciam... a excelovým tabuľkám. :)
Po tom skončení štúdia ste sa vrátili na Slovensko, no príliš dlho ste tu neostali...
Do Francúzska som sa rozhodla ísť po roku strávenom na Slovensku od návratu z New Yorku. Uvedomila som si, že doma asi nenájdem uplatnenie. Dlho som uvažovala, kam ďalej a finálne mi Francúzsko prišlo ako najlepšia destinácia najmä kvôli Parížu, ktorý je ešte stále centrom módy v Európe. Faktom však je, že ak sa chcete zamestnať vo Francúzsku, väčšinou potrebujete titul Master, o ktorom som vždy uvažovala. Našla som si teda program na business škole na juhu Francúzska, ktorý sa zameriaval na luxury management. Keďže som už mala absolvované štyri roky štúdia na inštitúte, stačilo mi ísť na jednoročného magistra. Štúdium bolo podobné tomu v Spojených štátoch, hlavne tým, že sme mali veľa rôznych individuálnych či skupinových projektov, vďaka ktorým sme pochopili daný predmet, naučili sa spolupríci a boli sme cez to hodnotení.
Neprehliadnite: O jej prácu sa uchádza väčšina žien: Slovenka Mirka sa stala letuškou pre Emirates, čo všetko sa skrýva za pozlátkom?
A potom prišlo to ďalšie vau - spojenie s Givenchy.
Na to, aby som získala titul Master, som musela napísať záverečnú prácu a zároveň absolvovať záverečnú stáž. Musím povedať, že po tom, ako sa mi v New Yorku podarilo pomerne ľahko nájsť stáže, to bolo tentokrát o čosi náročnejšie. Aj keď bolo ponúk pomerne veľa, všade chceli francúzsky jazyk. Síce som absolvovala bilingválne gymnázium, no moja francúzština bola na tom po piatich rokoch od maturity dosť úboho. Celý program som navyše taktiež mala len v angličtine.
Hľadala som, hlásila som sa a absolvovala rôzne pohovory. Finálne sme sa našli v Givenchy. Stáž to bola zásadne iná v porovnaní s tými v Amerike, nakoľko som tam nechodila popri štúdiu, ale ako do práce na plný úväzok. Vďaka tomu sa človek stane skôr súčasťou tímu a vidí každodenné procesy. Stáž to bola síce naozaj náročná, keďže v našom tíme som bola jednou stážistkou, no zároveň to bola obrovská výzva, veľmi ma to bavilo a mala som super manažérov.
Dnes ste už súčasťou spomínaného pracovného tímu, nakoľko pre nich pracujete. Čo však považujete vy za svoj najväčší úspech?
Po pár mesiacoch ma moja vtedajšia manažérka začala tlačiť a „predávať“, aby mi ponúkli prácu aj po stáži. Nakoniec mi v januári vytvorili nový post. Aj keď dúfam, že svoj najväčší pracovný úspech ešte len zažijem, za tri roky v Givenchy som mala viacero dobrých momentov či projektov, na ktoré som pyšná. Vždy však budem považovať za úspech to, že mi vytvorili nový post a ponúkli párcu po stáži. Vraveli mi, že je to hlavne vďaka mojej ťažkej práci a zároveň pokore, ktorú nezvyknú badať u iných stážistov. Toto je ale asi taká spoločná charakteristika Slovákov v zahraničí.
Keď sme pri tých Slovákoch, spomínali ste, že ste nevedeli nájsť uplatnenie. Myslíte si, že by to dnes bolo inak?
Dnes si ešte stále myslím, že by som na Slovensku nenašla uplatnenie v rámci merchandisingu/ buyingu. Verím však - a vidím, že módna scéna na Slovensku sa pomaly rozrastá. Taktiež si myslím, že aj ja sa mám ešte čo naučiť či v zahraničí, či v Givenchy, či v inom módnom dome. Možno s týmito ešte neobjavenými znalosťami sa budem neskôr na Slovensku vedieť uplatniť
Z toho usudzujem, že poctivo sledujete aj to, čo je nové na slovenskej módnej scéne. Čo vás baví najviac?
Samozrejme sledujem. V poslednej dobe ma bavia hlavne menšie slovenské značky či dizajnérky. Veľmi sa mi páči štýl Johanky z Ushyte, ľanové kúsky od Ninji Retzer, Buffer, Kristína Ptačin, samozrejme aj Nehera. Verím, že postupne si budem môcť niečo objednať u každého jedného z nich. Naďalej ma tiež bavia šperky - na Slovensku je mnoho zaujímavých šperkárskych značiek ako Moikoo či Bepart. Finálne ma baví koncept obchodu/ showroomu Virvar, ktorý podporuje lokálnu scénu.
