Mysli lokálne, konaj globálne: Tvrdí žena, ktorá na jednom mieste sústreďuje úsilie česko-slovenských módnych návrhárov

„Vždy treba začínať odspodu, prejsť všetky stupne procesu, snažiť sa šiť veľa najmä pre ‚obyčajných‛ zákazníkov tak, aby sa vaša móda dostala do ulíc, aby žila. Najviac aj tak uspejú ozajstní profesionáli, ktorí to myslia vážne a nejde im len o ego a o to byť slávni a medzi „smotánkou“. To je ten najnesprávnejší dôvod, v takom prípade odporúčam prehodnotiť výber kariéry. Nikdy to nedopadne dobre,“ tvrdí zakladateľka platformy Virvar Eva Sýkorová Čomborová.

Študovala aplikované umenia v Toronte, pokračovala na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a najnovšie si svoj rozhľad obohacuje psychológiou na PANeu. Svetová móda je v súčasnosti podľa nej unavená a strieda ju lokálny charakter. Svoju koncentráciu preniesla do platformy VIRVAR, ktorú založili a spoločne vedú s Milanom Štefanom, a ktorá na jednom mieste sústredila tvrdé úsilie česko-slovenských módnych návrhárov s charakteristickým rukopisom, ktorí sú zárukou tej najvyššej kvality. 
Ako ona sama hovorí, v prvom rade musíme chcieť uspieť doma, byť dobrí v tom, čo robíme. Veriť tomu a čerpať z toho, čo tu máme a naozaj toho nie je málo. Od Keltov, rakúsko-uhorskej monarchie, tureckých výbojov, folklóru po komunizmus, ktorý tiež priniesol svoju jedinečnú „estetiku“, napokon tá dnes začína byť veľmi často citovaná. Nemôžeme byť svetoví, kým nebudeme najskôr „svoji“, to sa nedá preskočiť.

Čítajte tiež: Rozhovor s módnou návrhárkou Petrou Kubíkovou: Vlastná kolekcia šiat z vás nespraví umelca

Virvar v tomto období oslavuje svoje 1. narodeniny a úspech domácej česko-slovenskej tvorby.

Máte vyštudované dve vysoké školy, aktuálne študujete tretiu. Prezradíte, aké a ako veľmi je pre vás dôležité vzdelanie v súčasnosti? Súvisí vaša túžba po vedomostiach s tým, čo robíte?

Na úvod treba povedať, že aj vzdelanie, ako napokon všetko, je dnes zdevalvované a poznačené rôznymi kauzami. Dnes si aj vysokoškolský titul kúpite za peniaze, avšak potom s tým musíte aj žiť. Nič totiž nenahradí ozajstné štúdium, hodiny na prednáškach a ďalšie nad skriptami, štátnice. A pocit, že ste sa naozaj niečo naučil a dokázal to sám. Ľudí, ktorí nemajú potrebu študovať, netreba v žiadnom prípade odsudzovať, každá duša potrebuje niečo iné. Moja potrebuje neustále dopovanie vedomosťami. Vzdelanie je dôležité v každej dobe, najmä v tej našej. Čím nevzdelanejší ľudia, tým povrchnejší a duchovne chudobnejší, o to viac spoločnosť upadá a upadá aj jej zdravý vývoj. Navyše si myslím, že pokiaľ máte viac informácií zo širokého spektra, vždy viete robiť to, čo robíte lepšie. 

Žili ste dlhý čas v zahraničí, ale vrátili ste sa na Slovensko a rozhodli ste sa budovať hlbšie povedomie o umení a o móde.  Čo vás k tomu viedlo?

Vrátiť som sa chcela vždy, lebo srdcom som Európan, potrebujem k životu históriu, staršie kultúry a hlbšie súvislosti. Naspäť na Slovensku som už dlhšie, ja som za oceánom žila na prelome nového milénia, keď to nebolo také populárne, v tom čase žil „vonku“ málokto. Nevrátila som sa, aby som budovala povedomie o móde, ale preto, že ma to sem ťahalo, intuitívne som cítila, že práve tu mám nejakú úlohu, ktorá prináleží práve mne. Vtedy som ju ešte nevedela konkrétne pomenovať.

Vstúpili ste na slovenský trh s konceptom VIRVAR, ale nedá mi nespomenúť aj sesterský projekt Fashion LIVE! Kam by ste tieto dva projekty rada posunuli?

Fashion LIVE! je počin, ktorý je hodný obdivu a úcty, lebo v dobe, keď vznikal, bol revolučný a odvážny. Ja som pri jeho zrode priamo účastná nebola, nemôžem však opomenúť jednu z jeho zakladateľov, Zoru Husarčíkovú, a dizajnérov, ako sú Marcel Holubec, Lenka Sršňová či Boris Hanečka, ktorí dali v začiatkoch do projektu všetko. Bez neho by sa slovenská a do istej miery ani česká módna scéna nevyvíjala tak, ako sa vyvíjala, pretože Fashion LIVE! ju staval do úplne inej roviny. Bez tohoto progresívneho projektu by sa fanúšik lokálnej tvorby dodnes chodil na ňu pozerať do neestetických kongresových sál rôznych hotelov a bola by mu prezentovaná veľmi chabá selekcia z toho naozaj dobrého, čo tu máme. Keď som pred viac ako dvoma rokmi Fashion LIVE! začala podporovať, naša tímová vízia bola jasná – posunúť status quo ďalej. Otvoriť ho ešte širšiemu publiku, dať mu väčšie presahy. Koncept svetových fashion weekov, ako ich poznáme, začína byť navyše už opotrebovaný, do karát nám teda hrá zeitgeist, svojská štruktúra a špecifická dramaturgia. 

Ako vyzerá vaša náplň práce pre VIRVAR a ako tento projekt bude súvisieť práve s Fashion LIVE!? 

Virvar je najkomplexnejšou platformou svojho druhu u nás, pretože problematiku lokálneho dizajnu rieši z viacerých aspektov: informačného, prezentačného, komunikačného a predajného. Naše digitálne médium v poslednej dobe zaznamenáva obrovský nárast návštevnosti vďaka témam, ktoré nenájdete inde. Jeho primárnou úlohou je informovať o tom, čo sa u nás na poli dizajnu deje, selektovať ozajstnú kvalitu, ponúkať čitateľom a odbornej verejnosti užitočné fakty o návrhároch a ich tvorbe. Preto na www.virvar.online nájdete ich kompletné lookbooky, rozhovory s nimi, produktové dáta. V showroome zas dávame predajný priestor dizajnérom, ktorí sa roky sťažovali, že ich produkty si ľudia nemajú kde kúpiť. Áno, väčšina z nich dnes už má svoj ateliér, ktorý sa však nedá porovnať s ‚prehľadnosťou‛ a atmosférou showroomu, nehovoriac o servise, ktorý tam klient dostane.

Dizajnéri u nás mávajú aj tzv. „sólovky“– t. j. komorné prehliadky za ich osobnej účasti, kde sa zákazníčka/zákazník priamo od nich na mieste dozvie viac o kolekcii, materiáloch, vypracovaní. V neposlednom rade musím spomenúť, že Virvar si produkuje vlastné autorské módne editoriály, kde je lokálna produkcia prezentovaná opäť v úplne inom kontexte. Spolupracujeme so špičkami ako Martin Tomečko, Jakub Gulyás, Tomáš Thurzo, Peter Spurný či Ľuboš Kotlár, momentálne je vonku už produkcia č. 15, kde sme sa venovali domácej couture tvorbe. Naše editoriály boli ocenené nielen v zahraničí (PH Museum of Contemporary Photography), ale aj doma, napríklad mesačníkom Dolce Vita.

Sledujte viac: VIDEO: Michaela Kocianová predstavila vlastnú módnu značku: Akú najlepšiu radu dostala v rámci podnikania?

Portfólio zahŕňa talentovaných slovenských módnych tvorcov, ako sú Zoltán Tóth, Miro Sabo, Boris Hanečka, Marcel Holubec W, Petra Kubíková, Zuzana Kubíčková a ďalší. To je slušná konštelácia hviezd...

Jednoduché heslo na priečelí showroomu charakterizuje našu selekciu asi najvýstižnejšie: #curated. Za každým dizajnérom, ktorého kolekcie predávame, si stojíme, každý kus sme osobne podrobne skúmali a cielene vyberali priamo v štúdiách. Je to to najlepšie, čo náš dizajn momentálne ponúka. Nehovoríme, že selekcia iných predajných konceptov lokálneho dizajnu je horšia, to vôbec nie. Je len iná, pretože aj kritériá, celkový spôsob predaja, modus operandi, cieľový zákazník a napokon aj samotný cieľ je iný. A to je úplne v poriadku.

Akým kritériám podlieha výber na spoluprácu s lokálnymi dizajnérmi? Atribúty, ktoré musia mať?

Originalitu. Vedome na prvé miesto nedávam kvalitu, pretože tá je, samozrejme, základnou podmienkou. Autenticita, jasná vízia a aj konkrétna osobnosť dizajnéra ako komplexnej bytosti, to je asi náš hlavný benchmark. Na Slovensku (ale aj v Česku a vo svete) je mnoho návrhárov, ktorých tvorba je na prvý pohľad „wow!“, pri podrobnejšom preskúmaní však zistíte, že 80 % z toho „wow!“ je len hype, ktorý si dizajnér okolo seba vytvára. Práve táto kategória je vždy „najpodozrivejšia“ –  kvalita sa totiž promuje „sama“. Naozajstné talenty okolo seba nemuseli nikdy nasilu víriť vody, to sa vždy deje akosi prirodzene. Navyše (požičiam si legendárnu vetu z Pelíškov) sa nám tu rozmohol taký „nešvar“, niektorí naši dizajnéri, ktorí sú dnes relatívne populárni, sa až príliš inšpirujú nielen svojimi svetovými kolegami, ale aj tými domácimi. Navyše to robia veľmi okato a zbytočne si tým škodia, lebo ľudia dnes už sledujú, pozorne vnímajú, porovnávajú a vidia. Autenticita a jedinečnosť je vo Virvare absolútna priorita, musí ísť ruka v ruke s kvalitou.

Koho považujete vy osobne za najväčší talent súčasnosti na lokálnej česko-slovenskej profesionálnej úrovni s možnosťou zahraničného expandovania?

Je ich veľmi veľa a nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že väčšina našich dizajnérov je dnes oveľa kreatívnejšia ako tí zahraniční. Ešte stále sú svojím spôsobom „nedotknutí“ veľkým svetom, čerpajú z vlastných lyrík a veľmi osobných fascinácií a tiež z našich koreňov a nemyslím len folklór, ale aj omnoho staršie slovanské súvislosti – u nás je móda v úplne inom štádiu, hoci má svoje úskalia a problémy, najmä tie spojené s financiami. 
Jeden z najprogresívnejších konceptov má určite Terézia Feňovčíková (freier), ktorá keby žila v Londýne alebo New Yorku, má dávno otvorených minimálne päť kamenných pobočiek a obliekala by svetové hviezdy streetu, hiphopu a iných „cool“ komunít. Na Slovensku je ešte stále docenená len osvietenejším a náročnejším publikom, čo sa však pravdepodobne v blízkej budúcnosti zmení, žiada si to len čas. Zoltán Tóth je tiež „inde“, tam jasne cítiť vzdelanie v oblasti architektúry, nesmierny zmysel pre siluetu a detail. Z tých mladých musím určite spomenúť aj Borisa Kráľa, ktorý teraz končí v Zlíne, o ktorom bude ešte veľa počuť a v zahraničí by dobre predával aj Miro Sabo, ktorého historizujúca poloha je niečo, čo naši klienti veľmi obľubujú. Aj vďaka Virvaru sa dnes Mirove šaty „prechádzajú“ po Sydney či Paríži –  je to presne to, čo sofistikovaný klient dneška potrebuje a ocení. 

Istý čas bolo našim dizajnérom vytýkané, že si nerobia marketing, PR, neobchádzajúc cenovú politiku. Dá sa povedať, že VIRVAR je akýmsi epicentrom na zmenu tohto vnímania?

Určite a je to aj jedna z našich hlavných úloh a cieľov. Naši dizajnéri nemajú okolo seba tímy ľudí, nemajú na to prostriedky. Nemajú ani čas robiť si PR na nejakej vyššej úrovni, majú čo robiť, aby ‚naháňali‛ zákazky a poriadne ich ‚obšili‛, keďže dodnes si väčšinu svojich vecí šijú sami alebo s extrémne obmedzeným počtom pomocných rúk. Niet sa im teda čo čudovať, že pri existenčných problémoch nemajú energiu venovať sa celému tomu cirkusu „okolo“. Na to sme tu čiastočne my, Virvar má vo svojej náplni aj komplexné marketingové a poradenské služby. Na takejto detailnej báze pracujeme napríklad s českým niche parfumérskym domom Pigmentarium alebo s novou a veľmi ambicióznou značkou Farah x Michaela K a v blízkej budúcnosti nám pribudnú ďalší, oveľa väčší klienti. Už teraz sa na túto výzvu tešíme.

Keď s odstupom času porovnáte módnu scénu na Slovensku v súčasnosti s dobou predtým, než ste odcestovali žiť do zahraničia, v čom sa to tu podľa vás najviac zmenilo? Tým, že ste žili v zahraničí, máte totiž istý odstup, zaujíma ma preto váš triezvy pohľad.

Je evidentné, že naša scéna sa posunula, ale netreba to brať nijak inak ako prirodzený vývoj. Vychádza z našej histórie, demografie, kultúry a špecifických charakteristík. Má to svoje negatíva a takisto pozitíva, ako som už povedala, kým svetová móda je unavená, my sa teraz „prebúdzame“.
Avšak, treba povedať aj to, že asi najväčšia naša stigma je, že chceme byť stále svetoví. Chceme byť ako ten a onen, akoby sme sa chceli zbaviť všetkých tých nánosov, ktoré sú na nás prirodzene generačne nalepené. V prvom rade ale musíme chcieť uspieť doma, byť dobrí v tom, čo robíme. Veriť tomu a čerpať z toho, čo tu máme. Naozaj toho nie je málo. Od Keltov, rakúsko-uhorskú monarchiu, turecké výboje, folklór po komunizmus, ktorý tiež priniesol svoju jedinečnú „estetiku“, napokon tá  dnes začína byť veľmi často citovaná...  Naozaj je z čoho čerpať. Nemôžeme byť svetoví, kým nebudeme najprv „svoji“, to sa nedá preskočiť.

Všimla som si tiež spoluprácu značky Dezert s raperom Strapom, ktorú predávate vo vašom showroome. Kvalitná móda, vo svete a tzv. „vysoká móda“ a komunita raperov ponúkajú nový priestor na diverzitu. Uvažujete nadviazať spoluprácu aj s ďalšími streetovými umelcami?

Virvar je predovšetkým o diverzite. Každý, kto nás sleduje, vie, že dávame priestor menšinám, lebo sú 'my', sú Virvar. Menšiny sú nám veľmi blízke, lebo ešte stále potrebujú podporu a nástroj, cez ktorý môžu hovoriť viac „nahlas“, navyše sa medzi nimi nachádza mnoho extrémne múdrych a talentovaných ľudí. Nebránime sa teda žiadnym zmysluplným spoluprácam, práve naopak. Na jar plánujeme ďalšiu várku merchu, bude to však opäť náš autorský, keďže prvá „rada“ (Súrodenci Hečkovci, Lepší Holubec v Hrsti ako Hanečka na Streche, Jedna Pani Povedala) mal veľký úspech a celý sa vypredal. Takže ideme do ďalšej série, námetov máme na malý notes (smiech).

Vaša kariéra je úzko spätá s vaším životným štýlom. Ako bývalá spolumajiteľka a generálna riaditeľka SOGA Art Auction House a zároveň zakladateľka platformy VIRVAR máte silné puto k móde a umeniu. Aký vzťah k nim máte? 

Neviem, či by som to nazvala vzťahom, je to skôr neoddeliteľná súčasť toho, kto som, čo ma v živote baví a inšpiruje. Keď som bola malá, neznášala som ťahať za mosadzné rúčky ťažkých šuplíkov starožitnej komody, kde som mala uložené podkolienky a tielka. Chcela som mať sektorovú skriňu z Domu Nábytku ako všetci moji spolužiaci. Keď som dospievala, začala som chápať hodnotu a krásu starých vecí, pozerala som sa na obrazy, čo viseli doma na stenách inými očami. Sama som sa o to začala zaujímať, nebrala som to už ako niečo, čo mi dedične „prischlo“ a s čím „musím žiť“, ale ako dar a výhodu. Keď sa generácie vašich predkov venujú kade-čomu zaujímavému, je to aj vo vás, len to musíte nájsť, prijať a rozvíjať. Dnes som za to veľmi vďačná.

Mohlo by vás zaujímať: VIDEO: Ateliér Verbua musíte spoznať: Pri výrobe kabelky pre prezidentku Čaputovú sa inšpirovali kráľovnou Alžbetou

Hovorí sa, že múdry cestovateľ nikdy neopovrhuje svojou vlastnou krajinou a práve cestovaním človek zistí, ako sa každý mýli v názore na iné krajiny. Je však niečo, čo v zahraničí v tejto oblasti funguje a rada by ste to aplikovali aj u nás?

Ja som zástancom názoru, že domov je len jeden a človek to neomylne cíti. Mnoho ľudí, aj z môjho okolia, sa po rokoch vrátilo alebo práve vracia domov, lebo zahraničie im už nemá čo ponúknuť, tá pridaná hodnota z dôb ešte nedávno minulých je preč. Dnes máte už aj u nás dobrú infraštruktúru, veľa sa stavia, rozvíja. Viedeň je na skok, Praha na dva. Cestovať treba, ale mám pocit, že pri dnešnej prepojenosti sveta je všetko už akési bežné, opozerané, zažité. Ja osobne som v živote cestovala asi až príliš a stále do istej miery musím, pre mňa je vzácny opak – keď celý jeden mesiac nemusím zbaliť kufor ani raz. 
Čo však ešte stále považujem za negatívum Slovákov, je závisť a neprajnosť. Vo svete ešte stále viac počuť komplimenty, pochvaly a uznanie, také tie spontánne, úprimné, ľudské ako: „I love your jacket! Who is it from?“ U nás je to naopak. Ľudia sú schopní závidieť doslova všetko, sami však neurobia nič preto, aby boli aj oni úspešní a rešpektovaní. U nás sa ešte stále stavia na deštruktívnej, nie konštruktívnej energii. Skrátka – ohováranie, intrigy, kopírovanie, a miešanie „zlej“ vody namiesto driny, uznania, kráčaní po vlastnej ceste a zdravého nadhľadu. To je náš najväčší problém a z toho plynú mnohé ďalšie. Vždy ma napríklad prekvapia reakcie na to, keď v Londýne, Paríži alebo Moskve príde na tému VOGUE CS. Veľkí a uznávaní odborníci z fachu, často naozaj známe a rešpektované osobnosti o ňom vedia, obdivujú ho a uznávajú. Vždy som veľmi pyšná, keď počujem slová chvály a určite nie preto, že som spolupracovník. Oni vedia oceniť tú inakosť, umelecké smerovanie, vizuálnu a obsahovú náročnosť. Vnímajú VOGUE CS ako niečo prelomové a vizionárske. Je to taký zvláštny fenomén, my doma často sami oceníme to naše, až keď to ocení niekto v ‚cudzine‛. Mali by sme si viac vážiť to, čo máme, čo je naše. Venovať tomu väčšiu pozornosť, viac si to „ofukovať“.

V čase informačného chaosu je VIRVAR miestom, kde istotou sú kurátorované obsahy a diverzná komunita. Akým smerom sa bude uberať po vstupe do novej dekády (2020), ktorú otvárame? Ovplyvňuje svetové dianie jeho vývoj? 

Naše motto je „Mysli lokálne, konaj globálne“ a vice versa. V tom je asi zhrnuté všetko. Virvar je otvorený svetu, avšak je silne zameraný na rozvoj a podporu domáceho produktu. Samozrejme, pozorne sledujeme všetko, čo sa deje za hranicami, nedávame tomu ale prílišnú váhu, a de facto ani tomu, čo sa deje tu „doma“, lebo to vie človeka zbytočne odviesť od podstaty. Ak to môžem povedať trochu pejoratívne – my si ideme to svoje. Sú určité veci, ktorým veríme, zásady, ktorými sa riadime a predstavy, ktoré máme. Nič iné pre nás nie je relevantné. Nová dekáda prinesie mnohé zmeny, ktoré, zdá sa, budú v náš prospech.

Nová vlna generácie si ctí udržateľnosť viac a snaží sa svoje práva vydobyť aj cez zmenu myslenia v móde. Čo sa musí podľa vás zmeniť?

Práve to myslenie. Problém je nadkonzum. Sama si často preto sypem popol na hlavu. Na čo mi je 10 párov tých istých topánok, len v inej farbe, keď aj tak stále nosím len čierne? Ľudia proste musia prehodnotiť svoje návyky a potreby, na čele s nami, čo sa snažíme o pozitívnu zmenu. To, čo bolo také charakteristické pre uplynulú dekádu, bola v prvom rade dekadencia a nezdravý vzťah k materiálnym veciam. Ľudia musia začať kupovať menej, to, čo majú, používať viac a rozhodne sa musia začať pýtať, odkiaľ veci, ktoré kupujú, pochádzajú, aké vlastne sú, či ich naozaj potrebujú a či majú nadčasový potenciál. 

Dá sa podľa vás zmeniť vnímanie staršej generácie (generácia našich mám), ktorá po skončení socialistického režimu získala možnosť nakupovať všetko a veľa? Predsa len, dovtedy bola táto generácia zvyknutá nosiť oblečenie po súrodencoch alebo si ho šiť. Nemôžeme im to istým spôsobom zazlievať, ale faktom tiež je, že sa im pojem „menej je viac“ niekedy ťažko vysvetľuje (akoby chceli dohnať to, čo im bolo v socialistickom režime upierané).

Áno, je to určite čiastočne aj tým, ale nesmieme opomínať fakt, že internet a sociálne médiá tento fenomén výdatne živia a to nielen u nás. Myslím si, že svet začínajú trápiť rôzne vážne problémy, je čas navrátiť sa nohami trochu viac na zem, späť do reality. Móda vždy bola a asi aj bude, ja predpovedám návrat ku kvalite a odklon od nezmyselnej kvantity. A tá nie je len problémom strednej a staršej generácie, ale aj všetkých tých instagramových obetí, ktoré často nedovŕšili ani 25 rokov. Čudovali by ste sa, keby ste videli, koľko značkových tenisiek, Dior saddle bags a Louis Vuitton ruksakov denne zazriete na bratislavských súkromných základných a stredných školách... Je to zrkadlo doby, prekvitajúceho narcizmu a absencie ozajstných hodnôt.

Instagram zo začiatku prepojil práve lokálnych dizajnérov a značky so svetom, dnes je to, naopak, diskutabilné – kvalitu pohltila masa a je to akoby hľadať ihlu v kôpke sena. 
Budeme schopní udržať si tento status alebo sa môže stať, že o chvíľu nás opäť prevalcuje nevkus, nekvalita a gýč?

Instagram je dobrý sluha a zlý pán nielen v oblasti módy, dnes sú o tom už rozsiahle klinické štúdie. Je to ako s peniazmi – odhalia charakter toho, kto k nim ľahko príde, tam sa prejaví, aký je človek naozaj. Tak je to aj s Instagramom – je to len nástroj, ktorý sa dá používať rozumne a rovnako sa dá zneužívať na klamstvá, prekrútenú realitu, rôzne pózy a neraz aj na protiprávnu činnosť. Sú to ľudia, ktorí s ním narábajú, ako narábajú, aj na 11896 Fendi kabelku a 3542 Loubotiny sa môže pozerať len niekto, kto je, povedzme, „menej náročný“ a baví ho to. Ľuďom, ktorí potrebujú viac, to skôr či neskôr začne prekážať, prestáva ich to stimulovať a zaujímať, lebo dnes je to prejav akejsi slaboduchosti riešiť stále akože luxus, ktorý v súčasnosti už ani neexistuje. Každá doba má svoju masu a svojich vizionárov, má svoje vzory a nevkusné postavy, má svojich wannabies a ozajstných movers & shakers, tak to chodí. Dôležité je len to, kde sa práve vy nachádzate. 

Bude to veľká výzva a zodpovednosť. Na čo sa budú musieť dizajnéri zamerať nasledovnú dekádu? 

Práve na tú pokoru a odhodlanie naozaj tvrdo pracovať. Na sebe aj na svojej tvorbe. Teraz bude kľúčové ustáť to, neuveriť kadejakým falošným chiméram. Mnohí žijú v mylnej predstave, že keď sa im predá pár kabátov a šiat, majú „celebritných“ zákazníkov a všade ich pretláča nejaký/á XYZ, to je ten úspech. Nemôžu byť ďalej od pravdy, lebo to je tá najhoršia cesta. Vždy treba začínať odspodu, prejsť všetky stupne procesu, snažiť sa šiť veľa najmä pre „obyčajných“ zákazníkov tak, aby sa vaša móda dostala do ulíc, aby žila. Najviac aj tak uspejú ozajstní profesionáli, ktorí to myslia vážne a nejde im len o ego a o to byť slávni a medzi „smotánkou“. To je ten najnesprávnejší dôvod, v takom prípade odporúčam prehodnotiť výber kariéry. Nikdy to nedopadne dobre.

Ak by ste mali definovať klientku VIRVAR iba vlastnosťami, aké by to boli?

Žena s vkusom a vlastným názorom. Sebavedomá, nie však nasilu povýšenecká. To je ďalší neduh našej spoločnosti. Byť arogantný a namyslený je dnes out a zabudnúť by na to mal ozaj každý a najmä ľudia, ktorí v živote nič užitočné nedokázali a všetko stavajú len na druhých alebo na lžiach. Máme aj klientky (a nie je ich málo), ktoré k nám chodia s tými najdrahšími kabelkami, na veľmi drahých autách a žijú veľmi „dobré“ životy. Sú aj veľmi slušné a normálne, je v nich akási ľahkosť, nie kŕčovitá póza. Nepotrebujú nikomu nič deklarovať ani sa pred nikým predvádzať, chcú si len v pokoji a dobrej atmosfére poskúšať, nakúpiť, vypiť si kávu, porozprávať sa. Málokedy prídu s čerstvo vyfúkanými vlasmi, na opätkoch a s 5-centimetrovou vrstvou púdru na tvári. To je úplne iná kategória. Často k nám chodia aj celkom bežní klienti, ktorí radi podporujú lokál a majú o ňom prehľad, tým sa tešíme rovnako. Virvar je otvorený pre každého slušného človeka, ktorý má rád kvalitu.

Neprehliadnite: Slovenka, ktorej tvorbu obdivuje celý svet: Mária Švarbová prezradila, ako sa jej podarilo dostať medzi špičku

A čo váš osobný šatník a evolúcia štýlu, ktorou ste museli prejsť? Môžeme v ňom nájsť istý racionálny vzorec? 

Skôr áno ako nie. Asi si tak skoro neoblečiem vzory od Pucciho alebo príliš veľa farieb. Keď sa však pozerám na svoje staré fotografie, v podstate roky nosím to isté. Vždy som bola srdcom klasik, nie provokatér, tá poloha nie je moja. Keď som žila v zahraničí, nosila som aj značky, ktoré dnes vedome obchádzam – napr. Gucci a Saint Laurent, ale vtedy pre obe navrhoval Tom Ford a to bola úplne iná galaxia. Hanečku som nosila, ešte keď študoval, a nosím ho dodnes, takisto ako roky nosím čiernu, môj šatník je ako tmavé more. Aj Chanel nosím už dvadsať rokov, kupujem len viac Lesage tvídu a stále mám rada Ghesquiéra, aj teraz, keď robí pre LVMH. Keď človek v určitom bode pochopí, čo mu svedčí a čo je to „jeho“, život je omnoho jednoduchší. Už neexperimentuje a málokedy šliapne vedľa.

Keby ste mohli zmeniť od večera do rána v myslení ľudí jednu vec, aká by to bola?

Priala by som všetkým nešťastným, zakomplexovaným a závistlivým, aby tieto svoje slabosti premenili na niečo dobré. Sú aj prípady, keď je človek naozaj zlý od podstaty, väčšinou však ide o hlboko zranených, nemilovaných a neistých ľudí, ktorí majú boľavé a prázdne duše. Zo srdca by som všetkým dopriala, aby aspoň na moment pocítili, aké je to naozaj mať rád sám seba, prijať sa so všetkými nedostatkami. Lebo to je ozajstné šťastie a z toho pramení aj ozajstné sebavedomie. Dávať môžete len vtedy, keď máte z čoho a keď ste sám spokojný. Inak to nie je možné.

Viac zaujímavých rozhovorov a článkov sa dočítate v tlačenom magazíne FEMINITY, ktorý je práve v predaji v stánkoch. Ukážku si môžete pozrieť TU.