Nina je profesionálnou baletkou: Zatiaľ čo iní osem hodín denne pracujú, ja osem hodín denne trénujem
Má 34 rokov a živí sa tým, o čom sníva väčšina dievčat - baletom. Nina Poláková momentálne pôsobí vo Viedenskej štátnej opere, kde hrdo, krásne a najmä ladne prezentuje našu krajinu. Aká je však cesta za tým stať sa profesionálnou baletkou?
Nina sa k baletu dostala, keď mala sedem rokov
Baletka. To je vysnívané detské povolanie, ktorým dnes vy žijete. Pamätáte si na moment, kedy ste s baletom začali? Tušili ste ako dieťa, že sa tancu budete venovať raz aj profesionálne?
Spomínam si, ako ma moja staršia sestra v siedmych rokoch náhodou priviedla do baletného štúdia, ktoré sama navštevovala. Tanec mi učaroval okamžite.
Ako dieťa som netušila, že sa dá baletom živiť aj profesionálne- i keď ma to "hopsanie" veľmi bavilo. Nepoznala som žiadnu baletku a dokonca som nevidela ani žiadne baletné predstavenie. Zlom nastal až keď som zo zvedavosti vybrala na prijímacie skúšky na Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej do Bratislavy. V desiatich rokoch som sa tak vydala na profesionálne štúdium baletu z môjho rodného mesta, Trnavy.
V desiatich rokoch? To ste boli v podstate ešte malé dievčatko...
Určite to bola veľká škola do života - a jednoduchá veru nebola. Dokonca sme si denno-denne aj ručne prali naše tréningové dresy. No keď si dieťa niečo zaumieni, ide za svojím cieťom uprenejšie, než mnohí dospelí. Moji rodičia sa ma síce snažili presvedčiť, nech ostanem s nimi v rodnom meste, vždy však stáli za mnou a podporovali ma v mojom rozhodnutí.
Ku krásnemu tancu sa Nina dostala ako 10-ročná
Prečítajte si: O jej prácu sa uchádza väčšina žien: Slovenka Mirka sa stala letuškou pre Emirates, čo všetko sa skrýva za pozlátkom?
Pri slove balet sa stretávame s rôznymi stereotypmi - asi najčajstejším je, že baletky musia neustále chudnúť a dávať si pozor na váhu. Skúsme na to ísť ale reálne, vaším pohľadom - čo by mala mať žena, ktorá sa chce stať profesionálnou baletkou?
Ak sa chce stať profesionálnou baletkou žena, tak je už neskoro. Štúdium profesionálneho baletu sa totiž začína už v desiatich rokoch - či už pre chlapov alebo pre dievčatá. Prebiehajú prijímacie skúšky, na ktorých sa pozoruje talent, muzikalita, koordinácia, ale aj fyzické predpoklady, akými sú pekné dlhé nohy či proporcie. Počas štúdia sa k tomu musí pridať ešte veľká disciplína, pracovitosť a vytrvalosť.
To, že by som sa počas mojej práca mala obmedzovať v strave, si neviem a ani nechcem predstaviť. Denne zo seba vydám obrovské množstvo energie a kalórií, takže si skôr musím dávať pozor na to, aby som ich mala dostatok.
Vedeli by ste nám teda opísať, ako vyzerá taký ten typický pracovný deň baletky?
Náš pracovný deň trvá približne osem hodín, ako u každého bežného pracujúceho človeka s tým rozdielo, že ho trávime v cvičnom úbore na baletnej sále, kde trénujeme a pripravujeme sa na naše predstavenia.
Ako som spomínala, denne trénujeme približne tých osem hodín. Začíname 75 minútovým tréningom, kde sa zdokonaľujeme v technickom prevedení jednotlivých pohybov. Ten začíname cvičením pri tyči ''a la barre'', potom nasleduje voľnosť, skoky a tanec na špičkách. Ako ďalšie trénujeme kondíciu a pripravujeme svoje telá na skúšky, ktoré nasledujú po tréningu. Na tých už skúšame jednotlivé roly na nasledujúce predstavenia.
Tréning baletiek sa skladá hneď z niekoľkých častí
Keď sme pri tých predstaveniach - máte predstavu, koľko ste ich už odhrali, vo vašom prípade teda aj odtancovali? Ktoré z vystúpení vám najviac utkvelo v pamäti?
Vôbec netuším, koľko predstavení už mám za sebou. Bezpochyby ich však bolo už veľké množstvo. Výnimočné je pre mňa každé jedno, no milujem tancovať hlavne veľké dramatické postavy - to je ten moment, kedy cítia moje zimomriavky aj diváci. Patria medzi ne predstavenia ako Rómeo a Júlia, Mayerling, Onegin, Marguerite a Armand či Manon. Úryvok z posledného predstavenia som mala možnosť tancovať aj so svojím bývalým šéfom, veľkou hviezdou svetového baletu, Manuelom Legrisom.
To zvláštne spojenie medzi vami a divákmi je zakaždým krásny pocit. Pre mňa je balet predovšetkým umením, v ktorom môžem vyjadriť obrovskú paletu emócií vlastným telom a predať ich divákovi.
Ak sa nemýlim, kedysi ste pôsobili tu na Slovensku, teraz však tancujete niekde inde...
Po začiatkoch kariéry sólistky Slovenského národného divadla tancujem už 16-tú sezónu vo Viedenskom štátnom balete. Som na poste prvej sólistky a mám to šťastie stvárňpvať hlavné roly v klasických, ale aj moderných baletoch svetového repertoáru a samozrejme spolupracovať s najznámejšími svetovými choreografmi a pedagógmi.
Neprehliadnite: Slovenka Katarína navrhuje tapety v luxusných priestoroch: Čo všetko táto práca obnáša?
Vedeli by ste teda porovnať situáciu v tomto odbore umenia na Slovensku a v zahraničí?
Myslím, že balet na Slovensku, podmienky a jeho vnímanie v spoločnosti má ešte potenciál rásť. V zahraničí je ľuďom cťou a spoločenským zážitkom navštíviť predstavenie baletu. Často na nás po ňom diváci dlhé hodiny čakajú, aby si s nami urobili fotografiu a dostali autogram. Sú to veľmi milé momenty, ktoré zahrejú našu dušu.
Pre Ninu je každé vystúpenie na javisku dychberúce - medzi jej najobľúbenejšie predstavenia patrí Rómeo a Júlia či Onegin
To nepochybne. Ako dlho si však ešte viete predstaviť byť baletkou? Je na to vôbec nejaký vek, ktorý hovorí - stop, už stačilo, už to nemôžeš robiť?
Keďže každé telo je iné, nedá sa časovo zovšeobecniť dokedy sa toto povolanie dá vykonávať. Pokiaľ moje telo bude naďalej poslúchať ako doteraz, budem tancovať dovtedy, pokiaľ ma to bude naďalej napĺňať a robiť šťastnou.
