Slovenka Mária pracuje v Saudskej Arábii: Médiá o živote tu zavádzajú, dohadovanie manželstiev tu však stále funguje

Momentálne pracujete v Saudskej Arábii. Poďme pekne po poriadku - ako ste sa tam ako Slovenka vlastne dostali?

Do Saudi som sa dostala po tom, ako som bola prijatá do leteckej spoločnosti ako letuška. Musím sa priznať, že rozhodnutie prísť sem bolo ťažké, bola to veľká výzva. Po pracovnom pohove sme museli čakať na víza. Tento proces trval asi tri mesiace a keďže zlyhala organizácia procesu, začali sa vo mne prebúdzať pocity neistoty - kam to ideme, či nás nepredajú kdesi na ďalekom východe.

Väčšinou je to tak, že prvý dojem klame. Klamal aj ten váš?

V tom máte pravdu, prvý dojem klame. Skôr som však bola taká zvedavá, kam idem a čo na mňa čaká, že som si nestihla vytvoriť žiaden úsudok predtým. Klamala by som, ak by som tvrdila, že som nezisťovala na youtube ako to tm vyzerá. Na tie videá si pamätám - všade boli len ženy zahalzené v čierných abayách od hlavy až po päty.. a ťavy. Po príchode tam som zažila obrovský kultúrny šok.

Prečítajte si: Z administratívy do luxusných destinácií po celom svete. Slovenka Katarína má prácu snov

V čom konkrétne spočíval ten šok?

Na letisku v hlavnom meste Ryiadh nás pristálo 13 Sloveniek. Podľa ich pomerov sme samozrejme neboli zahalené, takže celý pozornosť na letisku bola len naša. Prvý týždeň bol tak ťažký, minimálne pre mňa. Všetko bolo iné v porovnaní so Slovenskom - strava, nákupné centrá, v ktorých sme museli byť zahalené, čierna abaya a vlasy zahalené šatkami...muži taktiež určite neuhýbali pohľadom a snažili sa získať naše telefónne čísla. Na druhej strane strane, mesto je samé o sebe vybudované na púšti, no architektúra vysokých budov, dekorácií zo zlata a luxus hovorí o tom, že je to kráľovstvo a ľuďom určite nič nechýba. 

Napriek tomu, že vravíte, že ľuďom nič nechýba, pre tamojšie ženy to až taký raj nie je a ešte donedávna tam nemali napríklad právo šoférovať.

Je pravdou, že ženy v minulosti trpeli nedostatkom práv, čo je pre nás ako nezávislé Európanky takmer nepredstaviteľná predstava. Áno, kedysi nemohli šoférovať auto a dokonca ani len bicykel, ale aj iné veci, akými sú napríklad cestovanie bez povolenia otca alebo manžela, pracovanie na miestach, kde sa stretávate s mužmi...ženy nemali plnohodnotný rešpekt, boli viacmenej podľa nich stvorené na vynosenie potomka pre manžela, pričom taký manžel môže mať až štyri právoplatné manželky.

Keď sú tak ženy ich spoločnosťou vnímané, predpokladám, že stále fungujú dohodnuté manželstvá, v ktorých veľmi veľké slovo nemajú...

Saudská Arábia je pre svoje aranžované manželstvá veľmi známa. Keďže moji mužskí kolegovia sú len domáci saudskí muži, mám veľkú šancu dozvedieť sa aj o tých najpikantnejších príbehoch. Kde napríklad mama hľadá synovi manželku, za ktorú si mimochodom musí zaplatiť neskutočne veľké peniaze.

Kde hľadá mama synovi manželku?

Napríklad cez aplikáciu Snapchat. Nanešťastie tu stále tiež platí, že je lepšie sa oženiť s vlastnou sesternicou, než cudzinkou. Poznám tiež ľudí, ktorí nikdy nevideli manželku svojho brata - lebo sa to nepatrí. Bohužiaľ takýchto príbehov je viac než tých krajších, ale samozrejme, aj keď zriedkavo, aj tu sa berú ľudia z lásky. Keď mám byť úprimná, zopár požiadaviek o ruku som v lete dostala aj ja. Najmilšia bola od libanonskej maminky, ktorá sedela v biznis triede. Obzerala si ma celý let a nakoniec sa ma opýtala, či mám manžela, vraj má totiž veľmi pekného syna.

Takže v tom máme my Slováci pravdu, manželstvá tam nie sú primárne rozhodnutím z lásky. Čo však ďalšie informácie? Saudská Arábia je obklopená krajinami ako Irak, Izrael, Irán, Sýria, ktoré sú prezentované nebezpečné...

Nám Slovákom sa určite nedostáva čistá, objektívna pravda o tom, aký tu je život. Médiá vypúšťajú von správy, ktoré stresujú napríklad aj mojich rodičov, ktorí sa o mňa boja - pričom sa tu nič nedeje a som v bezpečí. Samozrejme, je tu kriminalita tak, ako všade na svete. Môžem však povedať, že je určite nižšia. Nikdy sa mi nestalo, žeby som zaspávala so strachom. Tým, že tu vladne kráľ, je tu väčší pokoj a ľudia ho uctievajú. Len pred pár dňami tu boli veľké ohňostroje na oslavu Nation Saudi Day.

Saudi je krajina mnoha možností aj zázrakov, presne ako z rozprávky Tisíc a jedna noc. Môžete tu nájsť neskutočne krásne pláže, ale aj tiché čarovné púšte. Ústretových ľudí, ktorí vám nalejú arabskú kávu s miestnymi ďatlami na ulici, ale zasa aj ľudí, ktorí na vás budú hanobne kričať a odsudzovať vás za to, kto ste. Mám tu veľa priateľov rôznych národností a nikdy som ani len nesnívala o tom, aké zaujímavé životy môžu žiť iní ľudia.

Spomínate pozitíva aj negatíva tejto krajiny. Všimli ste si za ten čas, ktorý ste už v tejto krajine, aj zmeny?

Už prešlo takmer sedem rokov od momentu, kedy som sem pricestovala. Krajina si naozaj prešla obrovskými zmenami, ktoré som pocítila aj na vlastnej koži. Ženy pracujú takmer na každej pozícii, môžu vycestovať či šoférovať. Už vás polícia nemá právo zastaviť v aute a riešiť v akom ste príbuzenskom stave s mužom (keďže kedysi nebolo dovolené okupovať auto s nikým iným iba s otcom, vlastným bratom, manželom či vlastným šoférom). Ja osobne už nenosím abayu, ale len nejaké oblečenie, ktoré nie je vyzývavé a neodhaľuje telo. Konajú sa tu rôzne festivaly počas ktorých Saudi navštívili umelci ako Maluma, Mariah Carey či Pitbull. Už taktiež málokedy nájdem rozdielenie reštaurácii na mužskú a rodinnú časť. Od minulého roka dokonca otvorili aj kiná, ktoré sú taktiež zmiešané.

Neprehliadnite: O jej prácu sa uchádza väčšina žien: Slovenka Mirka sa stala letuškou pre Emirates, čo všetko sa skrýva za pozlátkom?

Ako by ste porovnali spomínanú kultúru s tou našou?

Sú úplne odlišné. Neodsudzujem však niekoho za to, aký život vedie. Čo si cením na arabskej kultúre najviac je, že sú veľmi štedrí, starostliví voči rodine a ochotní pomôcť - ak samozrejme môžu. Veľmi často sa stretávam na letes tým, že jeden pasažier chce zaplatiť kávu inému a to bez toho, aby sa poznali. Ďalej sú pre nich deti veľkým požehnaním - niekedy z môjho pohľadu až rozmaznaným požehnaním, nakoľko ich nevychovávajú v rámci disciplíny. Nech sa deje čokoľvek, otec vždy zabezpečí deti.

Na druhej strane - čo mi prekáža najviac, je určite ich nedočasnosť, takmer nulová disciplína a veľké nedostatky v tom, ako sa správať na verejných miestach. Tým, že ľudia tu nie sú vedení nasledovať pravidlá a veria, že môžu presvedčiť predavača v obchode alebo zamestnanca v banke, aby otvoril, aj keď je zavreté, že zatvorenie dvier lietadla môže počkať, lebo sa ešte nachádzajú v nákupnej zóne na letisku - aj keď je už čas odletu. Nie sú naučení zdraviť pri vstupe kdekoľvek a používať čarovné slová ako prosím či ďakujem. Samozrejme, nehovorím o celom národne, sú aj svetlé výnimky, ktoré si možno prešli striktnou výchovou alebo žili v zahraničí.

Viete si predstaviť, že by ste v Saudskej Arábii ostali žiť natrvalo?

Život tu si určite vyžaduje veľkú obetu a určite si to treba dobre premyslieť. Mne veľmi vyhovuje letné počasie po celý rok. Milujem slnko a vodu, to mi naozaj dodáva energiu. Prežila som tu ťažké, ale aj krásne nezabudnuteľné momenty. Nemyslím si však, že toto je miesto, kde by mal človek - Európan, prežiť celý svoj život.

Nepochybne vám tých sedem rokov však dalo veľa. 

Dotyk kultúry vo mne určite zanechal hlbokú stopu. Stala som sa súčasťou tohto sveta, kde už pre mňa majú čaro aj oslavy ramadánu. Myslím si, že tu prišiel aj najväčší zlom - kedy som si uvedomila, že som naozaj vďačná za to, odkiaľ som prišla a ako som bola vychovávaná svojimi rodičmi. Denne sa stretávam s ľuďmi z ulice alebo aj s kolegyňami, ktoré pochádzajú z chudobnejších krajín akými sä Filipíny, India, Pakistan či Egypt. Tie posielajú peniaze domov, aby podporili najmä svoju rodinu, zatiaľ čo my, Európanky, sme sem prišli cestovať, objavovať nový svet, nájsť samé seba. Som naozaj vďačná za to, že som dostala takúto skúsenosť a otvorili sa mi oči. Nikto by nemal nikoho súdiť za to, odkiaľ pochádza a vašim čitateľom odporúčam minimálne raz za život prísť sem a objaviť tento svet.