Adriana mala už dosť rušného života a odišla na vidiek. Vybudovala vlastnú značku, ktorá spája ručnú prácu so štýlom
Predstavte si, že sa rozhodnete začať od začiatku - a to aj napriek tomu, že máte dobre rozbehnutú kariéru. Presne tak sa rozhodla sympatická Adriana Gregor, ktorá vo svojej práci našla vášeň a zároveň aj radosť. Rozhodla sa totiž venovať tomu, čo ju pri prerábke domu zaujalo.
Slovenka Adriana opustila svoje pracovné miesto aby vytvorila biznis, ktorý ju napĺňa
Príbeh ako z filmu. Presne to mi napadlo, keď som počula ako ste začali vlastne podnikať... priblížili by ste nám, kedy vznikol nápad a túžba založiť si vlastnú firmu? Predtým ste, ak sa nemýlim, pracovali vo viacerých korporátnych firmách.
Roky som žila v hlavnom meste. Cez týždeň som väčšinu času trávila prácou v kancelárii do neskorých večerov. Víkendy s priateľmi sa míňali v meste alebo cestovaním. Realita, ktorú som prijala za svoju, trvala priveľmi dlho. Našťastie som sa jedného dňa spamätala a vrátila sa na stredné Slovensko, odkiaľ pochádzam. Po čase hľadania som kúpila starý opustený dom, pár kilometrov od rodného mesta, v Sliači.
Vzhľadom na to, že dom bol v relatívne zlom stave, sme sa s manželom rozhodli pre renováciu. Pôvodný úmysel bol opraviť len nevyhnutné. Vymeniť strešnú krytinu, okná, prerobiť centrálne vykurovanie, zatepliť a urobiť fasádu. Renovácia sa pretiahla na necelý rok a keďže som práve čerpala svoju materskú dovolenku, mala som neobmedzené možnosti sledovať zručnosti majstrov. Počas rekonštrukcie nášho storočného domu som objavila vášeň pre ručnú výrobu a dizajn. Prehĺbila sa pri hľadaní inšpirácií na zahraničných stránkach na zariadenie kuchyne, kedy som zaregistrovala často sa opakujúce ľanové zástery, utierky a drevené dosky na krájanie. V tom čase sa podobné výrobky u nás kúpiť nedali, a tak som dospela k rozhodnutiu, že ich budem vyrábať.
Nebáli ste sa vyskočiť z akéhosi zabehnutého kolotoča?
Všetko, čo sa v tom čase okolo mňa dialo, bolo úplne nové. Zmena prostredia, dom, manžel, dieťa... Bol to začiatok nového života do ktorého strach nepatrí. Veľmi som sa tešila.
Prečítajte si: Mária opustila manažérsku pozíciu, aby si splnila svoj sen. Jej nádherné kvetové dekorácie vás prenesú do rozprávky
Predsa ale, všetky začiatky sú ťažké. Teda, ak to ten strach nebol, čo dalo najviac zabrať vám?
V začiatkoch to bola nedôvera rodiny a okolia, ktorá ma mierne brzdila. Neverili mojej vízií ani tomu, že môžem byť úspešná v predaji „takých“ výrobkov, ktoré sa páčia mne. Moje nadšenie bolo silnejšie a ja som s nimi prestala na chvíľu zdieľať nové plány. Vrátila som sa k tomu, až keď firma fungovala.
Aká bola teda je tá vaša vízia?
Od začiatku som verila, že dokážem ovplyvniť vkus ľudí. Ich pohľad na to, čo naozaj potrebujú a využijú. Priala som si naučiť ľudí kupovať domáce dekorácie menej často a kvalitnejšie. Inšpirovať ich, aby sa zamysleli či naozaj musia byť obklopený toľkými lacnými zbytočnosťami na pôvode ktorých im nezáleží a v podstate ich nepotrebujú. Fotkami, ktoré pravidelne umiestňujem na Instagrame 50 ARCHES, sa snažím ísť príkladom. Ukazujem, že domácnosť nemusí byť preplnená drobnými dekoráciami nato, aby bola útulná.
Zaujímavé je to, že okrem minimalizmu sa váš obchod radí do kategórie slowdesign. Vedeli by ste čitateľom ozrejmiť, aký je rozdiel, ak je niečo kúpené od veľkej firmy a od vás?
Ako odpoveď na stánky rýchleho občerstvenia vzniklo slow food a od neho sa to odvíja ďalej slow fashion, slow beauty...slow design je protiklad pre rýchly životný štýl – rýchle nákupy, na páse na kvantá vyrobených dekorácií. Pri „pomalom dizajne“ kladieme dôraz na kvalitu. Klient má záruku, že výroba je poctivá a lokálna. Že výrobok vyrobil remeselník, ktorý svoju prácu robí rád, v podmienkach, aké mu vyhovujú, v čase, ktorý si vyberie a za plácu, akú si vypýta. Je to presný protiklad toho, ako to funguje v krajinách treiteho sveta, kde sa na produkcii v neľudských podmienkach podieľajú novodobí otroci a aj deti. V 50 ARCHES má klient možnosť poznať celý proces, ktorým drevo prešlo až kým sa stalo finálnym výrobkom.
Neprehliadnite: Slovenka Petra vyrába korunky ako pre princezné: Jednou z nich bola aj Jasmina Alagič, ktorá ju mala na svadbe
Poďme teda k tomu procesu - čo u vás remeselníci musia spĺňať? Podľa čoho si ich vyberáte a ako to vlastne všetko vyzerá?
Roky spolupracujem so slovenským výrobcom lepeného dreva, z ktorého vyrábame lopáre. Toto drevo nakupujem ako polotovar, takže je vhodné k okamžitému spracovaniu. Z nového dreva s FCS certifikáciou (drevo vyťažené a spracované environmentálne) vyrábame lopáre, misy a drobné sochy. Staré drevo si hľadám lokálne alebo na inzeráty. Následne je potrebné drevo doviezť, očistiť, ošetriť prípadne presušiť a až tak začať s výrobou. Zo starého dreva vznikajú rebríky, stolčeky, lavice a kruhy.
Základné kritérium remeselníkov je, že musia mať DIČ. To však samozrejme nestačí. Dôležité pre mňa je, aby drevu rozumeli, vážili si ho a robili s ním radi. Tí moji sú chápaví, zodpovední, flexibilní a super nám to spolu klape. Sme na jednej vlne a som za nich veľmi vďačná. Síce mi pár rokov trvalo nájsť ich, no všetko má svoj čas. Drevo im privážam hneď po kúpe do dielní. Následne po jeho spracovaní, si idem hotový výrobok prevziať. Hotový a pripravený na predaj je skladovaný v štúdiu ,kde si ho môžu nerozhodní klienti osobne pozrieť, vyskúšať a opýtať sa na jeho príbeh.
Vy však jedinečné kúsky navrhujete. Odkiaľ na to vôbec beriete inšpiráciu?
Moje návrhy sú inšpirované dobou dávno minulou a prírodou. Drevené dosky so spojmi, ktoré vyrábame, sa v Európe vyrábali už pred 200 rokmi. Pri zhmotnení nápadov mi pomáha otec, svokor a najnovšie aj syn. Spoločne vytvoríme oku lahodivý, technicky správny a realizovateľný prototyp, ktorý spolu so špecifikáciou slúži ako podklad na výrobu zazmluvneným remeselníkom.
Na začiatku mojej novej, pomalšej cesty som mala snahu o vlastnoručnú výrobu. Veľmi skoro som však zistila, že vyrábať nestačí. Prenechala som preto produkciu šikovným remeselníkom a ja som investovala všetku svoju energiu do budovania značky a e-shopov.
Teraz ste to tak trochu načrtli - je niečo, čo by ste možno urobili inak?
Ak by som mohla vrátiť čas, skôr by som spustila svoj vlastný e-shop v slovenskom a anglickom jazyku. Vytvorila z neho miesto, kde by sa ľudia radi vracali kvôli nákupom i inšpiráciám. Vyhla by som sa tak vysokým sprostredkovateľským poplatkom za predaj cez tretie strany a na základe pravidelnosti príspevkov vytvorila návyk u potenciálnych zákazníkov.
Ako sme už spomínali, ste slow design. Znamená to, že sa nechystáte expandovať?
Rada by som zostala v pozícií, v akej som - pri kvalite, nešla do kvantity. Viem, že 50 ARCHES má vyšší potenciál, pretože dopyt je väčší ako ponuka. Dostávam pravidelné dotazy na veľkoobchod. Ponuky na spolupráce od veľkých predajcov. Ak by ale prišiel niekto, kto by chcel posunúť 50 ARCHES na iný level, rada mu poskytnem svoje know-how.
