Tričká so silným odkazom. Slovenka Romy svojou tvorbou reaguje na znásilnené, ale aj znevýhodnené ženy
Každý z nás mal už na sebe tričko s nápisom, s ktorým sa stotožňoval. Aké to však je, keď nosíte tvorbu autora, ktorý sa snaží zanechať odkaz ostatným okolo vás? Slovenská značka Vulvora tento nezabudnuteľný pocit ponúka.
Hlas pre každého - Vulvora má blízko k ženám, no chápu ju aj muži
Vaša značka Vulvora nie je na prvý pohľad typickou. Ako vlastne vznikla a čo bolo jej prvotnou myšlienkou?
Značka a vôbec nápad vznikol veľmi organicky ešte pred niekoľkými rokmi. Bola to v prvom rade moja túžba po vyjadrení, ktorá sa postupne vyformovala až do dnešnej podoby.
Pamätáte si na svoje začiatky? Čo všetko predchádza vytvoreniu značky?
Na začiatky si veľmi dobre pamätám a úprimne som veľmi rada, že som ich prekonala. Nachádzalo sa tam totiž veľa momentov a príležitosti to všetko ''zabaliť''. Študovala som umenie a vždy som mala aj nejakú tú vlastnú tvorbu. Sieťotlač tak pre mňa nebola žiadným skokom do neznáma. Táto technika tlače ma nadchla a síce som mala na začiatku veľa pokusov a omylov, nevnímala som to negatívne. Veľmi ma to bavilo.
Horšie to však bolo so šitím. K tomu som síce mala možnosť v detstve pričuchnúť, no trpezlivosť som na to nemala. Napokon to bola až túžba po vlastnej značke, ktorá ma donútila naučiť sa šiť. Pamätám si, ako som hovorila, že bude trvať minimálne rok, než sa to ako-tak naučím. Na moje prekvapenie som už po štyroch mesiacoch intenzívneho venovania vedela ušiť tričko podľa vlastných predstáv a potom to už fičalo. Nasledovalo fotenie a e-shop. Prvé trhy boli náročné. O tom, že som prijatá vôbec na svoj prvý trh, som sa dozvedela necelé dva týždne predtým. V tom čase som bola zároveň seknutá v krížoch, čiže to bolo o čosi náročnejšie. Nakúpila som látku, ušila tričká, potlačila ich. Štyri až päť dní pred premiérou som non-stop pracovala. Okrem výroby tričiek totiž musíte riešiť aj veci, akými sú visačky, balenia či virtuálne pokladne. Počas trhu som v podstate len vyčerpane sedela a pri každom zákazníkovi sa mi triasol hlas aj ruky únavou a trémou. Ohlas ľudí bol však pozitívny a dalo mi to nádej, že chápu, čo sa snažím povedať.
Prečítajte si: Rodina z Oravy vyrába krásne veci z prírodných materiálov: Ich tvorbu si hneď na prvý pohľad zamilujete
Ako vlastne vyzerá výroba takéhoto trička?
Látka na výrobu je tkaná v Českej republike z certifikovaných vlákien. Každé tričko prejde mojimi rukami a na začiatku je iba surovou látkou. Tričká sú ušité z organickej bavlny a potlačené farbou na báze eco pigmentu. Tričká vyrábam podľa objemu dopytu, preto žiadne nekončia v koši. Na samotnom začiatku som ušila tričko iba na objednávku. Dnes ich je našitých viac, no tým, že potlač robím ja, potlačím iba množstvá, ktoré sa predajú. Zo zbytkov látky vyrábam veľkostné etikety a znižujem tak odpad na minimum. V čase koronakrízy som zo zbytkov vyrábala aj rúška, ktoré som pribalovala k objednávkam.
Spomínali ste, že ľudia chápu, čo chcete povedať. Z vašej tvorby je cítiť výrazný feminizmus a ženský hlas. Prečo ste sa rozhodli reflektovať toto?
Keď dostname túto otázku, zakaždým ťažko hľadám odpoveď. Je to moja vnútorná potreba graficky reflektovať túto spoločenskú tému. Všetko to započalo v období, keď som intenzívne riešila partnerské spolužitie a sexuálny život a prirodzene to vygradovalo do témy feminizmu. Zistila som totiž, že ženy sa často ostýchajú hovoriť o týchto intímnych veciach, či už s kamarátkou, alebo s partnerom a pociťujú hanbu, keď o nich musia hovoriť. Nie všetky, no je ich mnoho. Sú to však dôležité témy, nakoľko nás naučia veľa o našom vlastnom tele a identite a preto by sme ich mali zdieľať.
Táto téma veľmi úzko súvisí aj s témou feminizmu, ktorá ženské odlišnosti stavia na piedestál a zároveň žiada rovnosť s mužmi. Ja sama som vždy bola navonok skôr chlapčenský typ dievčaťa, žiaden makeup, veľa nohavíc, pritom mám však veľa vlastností, ktoré by dnes verejnosť označila za typicky ženské. Taktiež nemám rada stereotypyzáciu a porovnávanie rodov. Snažím sa ľudí vnímať takých, akí sú, nie premýšlať nad tým, akí by mali byť, no nie sú. Všetci sme ľudia a kultúrou umelo nastavené rodové zaradenia by mali ostať iba v knihách dejepisu. V prvom rade sa preto snažím od-tabuizovať ženské témy v očiach širokej verejnosti a chcem dať ženám hlas, ktorým môžu vyjadriť svoju odvahu sa prejaviť. A mužom dať zase možnosť ich v tom otvorene podporiť.
Inšpirovali ste sa aj nejakými konkrétnymi príbehmi, alebo skôr reflektujete aktuálne dianie okolo seba?
Aj aj. Deje sa to skôr neriadene a väčšinou si neviem sadnúť za stôl a nakresliť dizajn na počkanie. Prichádza to samo a postupne. Dostanem nápad, ktorý si chvíľu nosím v hlave, cítim, že je nedokonalý. O pár týždňov sa zrazu niečo v mojom okolí udeje a ja si ho zrazu v hlave dotvorím ako alegóriu na tú udalosť. Napríklad jeden z posledných dizajnov “Do not touch” je pre mňa osobne poznačený úmrtím mladej ženy, ktorú našli v dezolátnom stave v bratislavskom prístave. V tom čase som sa pohrávala s myšlienkou sochy Dávida v podobe ženy. Mala som ju rozkreslenú v období, keď sa medializoval tento prípad a zrazu bolo pre mňa veľmi nepríjemné kresliť nahé telo ženy, prišlo mi to neetické vzhľadom na udalosti a uvažovala som, že to nedokončím, keď som si uvedomila, že ja to dievča môžem symbolicky ochrániť a vytvoriť memento proti fyzickému násiliu. A dodala som nápis Do not touch (nedotýkať sa), ktorý je napokon príznačný aj pre inštalácie sôch v galériach.
Mohlo by vás zaujímať: Doplnky, ktoré vás zaujmú. Šikovné Slovenky vyrábajú krásne čelenky a kabelky, ktoré rozhodne chcete mať doma
Toto sú nepochybne veľmi silné témy, najmä pre nás ženy. Ako to však vnímajú muži?
V začiatkoch som mala veľkú obavu z reakcie ľudí, no rýchlo som si uvedomila, že jednotlivci na Slovensku nie sú až takí konzervatívni napriek tomu, že sa tak ako skupina javia. Ženy reagujú na značku a dizajny veľmi pozitívne a sú rady, že takáto značka u nás vznikla. Stotožňuje sa s ňou široká škála ročníkov. Od mladých tínedžeriek po mladšie a staršie matky. Mňa to nesmierne teší, pretože mi to potvrdzuje tézu, že otázka emancipácie a potreby posilnenia ženského hlasu je stále problém plošný naprieč generáciami. Muži reagujú opatrne, no keď už reagujú, tak často s pochopením a prejavujú záujem mať dizajny aj na pánskych tričkách, preto nedávano vznikla celá kolekcia v unisex strihu.
Keďže má vaša tvorba aj hlbší zmysel, zrejme vám nejde len o expandovanie. Aký je váš cieľ?
Mojím cieľom je pripomínať ľuďom dlhodobú destabilitu v rodových, no aj rasových otázkach. Do budúcnosti však nevylučujem, že sa budem vyjadrovať aj k iným spoločenským témam. Chcem dávať ľuďom možnosť obliekať si svoje myšlienky a postoje. Nechcem nasilu provokovať, no chcem sa pýtať a pripomínať. Kým táto destabilita nevymizne, nemám veľmi, kam odísť. Tento rok je to ešte len 100 rokov od nadobudnutia ženského volebného práva v ČSR, čo ja považujem za nesmierne smutné, a preto sa bojím, že budem mať ešte dlho dôvody tvoriť na túto tému. Okrem odkazu, by som chcela značku rozšíriť o ponuku produktov. Chcela by som vedieť človeka obliecť od hlavy až po členky. Ja osobne stále vnímam, že som na začiatku a učím sa. Treba riešiť financie aj nápady a často som na pokraji síl, no sú to práve zákazníci a ich pozitívne milé slová, ktoré ma nakopnú vydržať. Verím, že pomaly ďalej zájdem. Som vďačná za každé jedno zakúpené tričko a aj touto cestou by som sa chcela poďakovať za podporu od ľudí. Ste super!
