Danka založila biznis v Číne: Mäso som tu radšej prestala jesť, Číňania však na svoju kuchyňu nedajú dopustiť ani teraz

Na začiatok asi taká tá základná otázka, ktorú sa opýta každý. Ako sa dievča z Banskej Bystrice dostalo do Číny?

Je to celkom zaujímavý príbeh. Mojou smolou, teda vlastne šťastím, bolo, že som štátnice mala práve v období, keď vrcholila ekonomická kríza. Nájsť si prácu ako absolvent bolo takmer nemožné. Vyštudovala som prekladateľstvo a tlmočníctvo - konkrétne španielsky a ruský jazyk. Počas štúdia som nepochybovala o tom, že sa po štátniciach dobre uplatním, realita však bola iná. Začala som si tak prácu hľadať v zahraničí, nakoľko som pár semestrov strávila aj v Moskve a bola som si istá, že sa dokážem rýchlo adaptovať v akomkoľvek prostredí. 

Zaujala ma ponuka nemeckej agentúry sprostredkúvajúce vymenné pobyty do Číny, ktorá hľadala Multilinguistu na pozíciu marketingového manažéra. Ozvali sa mi v rovnaký deň, ako som im poslala životopis. Online pohovor netrval dlho. Pýtali sa oni, pýtala som sa aj ja - no akosi ani raz sme nespomenuli, kde konkrétne je táto pozícia vyžadovaná. Nemecky som nevedela, a tak som to brala ako výzvu. Pritom som ešte nevedela, aká je tá skutočná výzva, ktorá ma čakala. Po pár dňoch sa mi ozvali s tým, že ma prijali. Rozhovor vyzeral takto:

„Pošleme vám podklady k vízam a kúpime vám letenku.''

„Slovensko je v Európskej únii, čiže víza nepotrebujem, s letenkou si tiež nemusíte robiť starosti, pôjdem autom. ''

Po dlhom tichu, počas ktorého pán nepochybne zvažoval, či jeho výber kandidáta na túto pozíciu je naozaj správny, mi začal vysvetľovať, že víza naozaj potrebujem a cesta autom je nereálna. Zamyslela som sa a opýtala som sa presne tú otázku, ktorú som sa mala opýtať už počas pohovoru - kde konkrétne budem pracovať? Odpoveď bola strohá - Peking. Tak som mu aspoň zo slušnosti dala za pravdu, že autom to naozaj nejde.

Prečítajte si aj: Slovenka Mária pracuje v Saudskej Arábii: Médiá o živote tu zavádzajú, dohadovanie manželstiev tu však stále funguje

Ak sa nemýlim, zo začiatku si sa nevedela ani pozdraviť. Ako si to zvládla?

Hovorí sa, že s angličtinou sa dorozumiete hocikde. Číňanom však o tom zabudli povedať. S angličtinou sa tu nepohnete. Posledné roky sa roky sa to zlepšuje, pretože sa zvyšuje počet turistov a takisto aj cudzincov, ktorí tu pracujú. V roku, keď som sem prišla ja, to bolo ešte aj v takom veľkom meste ako je Peking raritou. Po anglicky dokonca nevedeli ani moji kolegovia, nakoľko som bola prvou a vtedy jedinou cudzinkou, ktorá pre firmu pracovala. Verila som si, že sa jazyk zvládnem naučiť za pár mesiacov. Učila som sa frázy a sebavedomo ich používala, no aj tak mi nikto nerozumel. Zlý prízvuk, zlý tón, zlá výslovnosť... zúfalstvo. Dokonca ani dnes, po ôsmich rokoch, nemôžem tvrdiť, že viem čínsky plynule, no stále na sebe pracujem. A ešte tak na okraj - prestala som tu úplne jesť mäso. S jazykovou barirérou nikdy neviete, čo dostanete na tanier. A niekedy si s tým nevedeli poradiť dokonca ani prekladateľské aplikácie.

Napriek tomu ťa táto krajina niečím uchvátila, nakoľko si v nej už tých osem rokov. 

Čína je zázračná krajina. Dovolím si povedať, že sú len dve možnosti - buď si ju zamilujete, aleno sa z nej rýchlo ponáhľate preč. Ja som z plánovaného pol roka ostala tu a už je to spomínaných osem rokov. Ale ak mám byť úprimná, prvé mesiace dali zabrať aj takej akčnej žene, akou som ja. Trvá to, kým Čínu pochopíte a začnete sa tu cítiť dobre. Zmenia sa vám priority, uponáhľaný život je ešte uponáhľanejší, v jedálničku vám chýba milovaný syr. Pozitívna motivácia tu taktiež napríklad neexistuje. Všetci a všetko je tu hlučné, cestná premávka nemá pravidlá a rúška sú tu bežnou súčasťou či je alebo nie je vírus. 

Ľudia si tu však navzájom prejavujú veľký rešpekt. Práve ten, spolu s pokorou, disciplínou a rodinou je pre Číňanov najviac. Neviem čo konkrétne oslovilo mňa natoľko, že som tu ostala žiť. Čína ma pohltila a stala sa mojím druhým domovom. Nikdy som sa tu necítila nechcená, utláčaná alebo nebodaj nenávidíená. Naopak - dostalo sa mi veľkej úcty a obdivu.

Z tejto prvej práce si však odišla.. prečo?

Ako som už spomínala, v Číne neexistuje pozitívna motivácia. Dosť ma to zo začiatku ubíjalo. Nech som robila čokoľvek a dosahovala najlepšie výsledky - nikto ma nikdy nepochválil. Čím viac som robila, tým viac sa odo mňa vyžadovalo. Neskôr som pochopila, že takto to skrátka v Číne chodí všade. Pracovala som s ľuďmi, ktorí mi vôbec nerozumeli. Či už jazykovo alebo kultúrne. Nebolo to jednoduché, ale zvládla som to. Firme sa začalo dariť, marketing zabral. Jedného dňa ma však oslovila moja šéfka spolu s jedným z majiteľov firmy, pre ktorú som pracovala, s návrhom, aby sme sa odčlenili a založili vlastnú firmu. Verili mi natoľko, že boli pripravení odísť z rozbehnutej firmy a začať od nuly. Keďže milujem výzvy, neváhala som ani sekundu. Dostalo sa mi aj tej cti vymyslieť našej firme nové meno. V Číne ide všetko rýchlo, na nejakú prehnanú byrokraciu tam nikto nemá čas. Ani nie po týždni už na mojej novej vizitke stalo Dragon Education.

Nebolo ťažké založiť nový biznis v krajine, v ktorej ste cudzinkou?

Firmu sme otvárali traja, dvaja Číňania a ja. Ako som vravela, tu to ide rýchlo. Nie sú tam žiadne čakacie lehoty, žiadne zbytočné papierovanie. Všetko sa dá vybaviť cez internet. Jediné, čo som musela urobiť ja, bolo prehodiť si pracovné vízum zo starej firmy na novú. S vízami je to tu totiž veľmi prísne. Netreba radšej nič riskovať, každá chyba sa trestá dosť prísne. 

Neprehliadnite: O jej prácu sa uchádza väčšina žien: Slovenka Mirka sa stala letuškou pre Emirates, čo všetko sa skrýva za pozlátkom?

Na čo sa vaša agentúra zameriava? Postrehla som, že sprostredkovávate kultúry, čo je však vašim cieľom?

Študovať v zahraničí nie je lacná záležitosť. To, čo ponúkame my, je ideálne riešenie. Nemusíte byť ani študent, stačí len chcieť spoznávať kultúru aj jazyk. Umiestnime vás do bohatej čínskej rodiny,  kde sa budete venovať výučbe anglického jazyka. S klasickým au pair to nemá nič spoločné, nevyžadujú sa žiadne iné povinnosti. Na upratovanie, varenie, šoférovanie tam majú svojich zamestnancov. Rodičia majú predovšetkým záujem, aby sa ich deti naučili čo najlepšie anglický, nemecký alebo iný svetový jazyk - a takisto spoznali západnú kultúru. Takže bývate v rodine, ktorá vás príjme medzi seba ako svojho člena - a popritom študujete čínsky jazyk na jednej z miestnych univerzít. Pri polročnom programe preplatíme jednu, pri ročnom obdive letenky.

Čo na našej kultúre najviac obidvujú a čo im naopak nie je po chuti?

Číňania obidvujú nás - veľmi sa im páčime, často sa nám dokonca chcú podobať alebo nás napodobňujú. No nie vo všetkom. Na svoje jedlo jednoducho nedajú dopustiť. Čínske jedlo je pre nich najlepšie na svete a tým sa veru radi pýšia. Do zahraničných reštaurácií chodia skôr z prestíže, prípadne sa len ukazovať. Po takej večeri v talianskej reštaurácií sa ponáhľajú domov, aby si rýchlo navarili niečo svoje. Pretvarovať sa je také čínske...

Dvoch kamarátov z Číny som pozvala na slovenskú svadbu. Boli nadšení. Ich svadba totiž trvá len päť hodín - od ôsmej rána do jednej hodiny obeda. Nič nudnejšie ako čínsku svadbu som asi nezažila. Preto som bola rada, že som mala tú možnosť ukázať svojím priateľom, ako vyzerá svadba v strednej Európe.