Dva dni pred svadbou som sa rozhodla, že sa nevydám: Nakoniec to skončilo tak, ako som sama neverila, že to môže dopadnúť

Jeden z najkrajších dní, sa stal vlastne jedným z tých, ktoré síce neustále riešila v hlave, no prívlastok najromantickejší mu rozhodne nepatril

Laura a Juraj randili spolu dva roky. A naozaj nečakane sa ju Juraj, rozhodol  po tých dvoch rokoch požiadať o ruku. Laura súhlasila, no azda len preto, že mu vlastne nedokázala povedať nie. Na jednej strane sa bála toho, ako by zareagoval, zároveň mala v sebe odrazu pochybnosti, prečo z toho nie je nadšená. Napokon to uzavrela tak, že ju zrejme len prekvapil a prišlo to celé vo chvíli, kedy to naozaj nečakala. 

"Hovorila som si, že to bol len moment prekvapenia, nikdy sme sa totiž o svadbe ani budúcnosti, z dlhodobého hľadiska spolu nebavili, o to viac, to bolo pre mňa možno náročné prijať. Áno viem, že to znie zvláštne. Všetky moje kamošky vždy snívali o zásnubách pri západe slnka v exotike a ja som ho mala. No cítila som sa pri tom ako vo všedný deň. Žiaden wau efekt, či motýliky v bruchu sa nekonali. Dokonca som si to aj vyčítala, ale Juraja som úprimne ľúbila, preto som si celú túto situáciu nevedela vysvetliť." 

Pre Lauru sa tak jeden z najkrajších dní, stal vlastne jedným z tých, ktoré síce neustále riešila v hlave, no prívlastok najromantickejší, mu rozhodne nepatril. Napriek tomu dni plynuli a deň "D" sa blížili. Všetci sa na svadbu neuveriteľne tešili, prípravy vrcholili, len Laura mala v sebe stále akýsi zvláštny pocit, ktorý nedokázala potlačiť. A potom to prišlo. Vytriezvenie, jazvy na duši, ktoré ju poznačili, na celý život. Situácia, s ktorou nerátate ani v tom najhoršom scenári. Skutočne je pravda, že život občas píše príbeh, kde sme síce hlavnou postavou, no dej samotný nepoznáme. 

Cítila som sa ako v zlom sne. Ako súčasť niečoho, kam vlastne nepatrím

"Dva dni pred svadbou som prišla na to, že Juraj takmer rok, spáva aj s mojou dobrou kamarátkou. O nič veľké neišlo. Bol to len sex a uspokojovanie mužského ega. Aspoň z jeho strany. Ona za tým videla viac. Žena to vždy vníma inak, to je prirodzené. Zistila som to úplnou náhodou. Večer predtým ako som to odhalila, sa cez môj mobil prihlásil na svoj facebook. No len odhlásiť sa zabudol. Keď som si išla pozrieť svoj profil ako prvé som videla komunikáciu ich dvoch. Doteraz keď si na to spomeniem, je mi ťažko."

Prečítajte si: Podviedla som svojho partnera. O to horšie bolo jeho zistenie s kým

"Cítila som sa ako v zlom sne. Ako súčasť niečoho, kam vlastne nepatrím. Slzy a bolesť odrazu vystriedala zlosť, nenávisť, túžba po odplate. Nevedela som, čo by mojej zlomenej duši a srdcu pomohlo. No odrazu mi všetko do seba zapadalo ako puzzle. Juraj s ňou spával totiž už tesne pred našimi zásnubami. Preto ten môj zvláštny pocit. Dnes viem, že intuícia je niečo, čo naozaj funguje. U mňa to vtedy platilo 100%."

Keď Laura svojho snúbenca so situáciou konfrontovala, nevedel reagovať. Potom sa začal ospravedlňovať, prosiť o odpustenie, skrátka klasický scenár. 

"Mali sme 48 hodín pred svadbou. Viete si predstaviť, čo som riešila v hlave? Premietala som si celú našu minulosť spätne, deň za dňom, analyzovala, prosila niekoho tam hore o znamenie. Napokon som sa s Jurajom dohodla, že ak nechce on, svadbu nezrušíme. No to, či tam prídem aj ja, zistí až pred oltárom. On súhlasil."

Neprehliadnite: Z ničoho nič sa môj muž dostal k peniazom a potom sa náhle zmenil: Takto to poznačilo dodnes naše manželstvo

"Sama som nevedela, čo robiť. Nechcela som to nikomu povedať, zároveň som potrebovala pohľad druhej strany. Sľuby, že to bola chyba a on ma miluje sa mi zdali nedostatočné. No napriek tomu som urobila krok do neznáma. Na tú svadbu som prišla. No nie v bielych šatách, ale teplákoch. Vrátila som mu kľúče od bytu, všetkým som sa ospravedlnila, že to musíme odložiť. Povedala som, že ak chce, môžeme to ešte raz spolu skúsiť, ale teraz si ho nevezmem. To čo sa stalo, sme vedeli len mi dvaja. Prešli tri roky a my dnes konečne plánujem, náš OZAJSTNÝ veľký deň. Veľa vecí sa zmenilo, ja, on, my. A možno to práve tak malo byť. Uvidíme..."