Producent Milosh Harajda: Spolupráce s medzinárodnými umelcami zviditeľňujú Slovensko a edukujú domáce publikum

Je to už 10 rokov, odkedy si sa dostal do povedomia, a to rovno výstavou amerického fotografa a umelca Davida LaChapelle, predstaviteľa surrealizmu. Začal si v Bratislave a pokračoval ďalších sedem rokov po celom svete. Ako veľmi ti to otvorilo dvere do sveta?

S Davidom sme spolupracovali 7 rokov potom, čo sme výstavu v Rudolfine „zabalili“. Prvé dva roky mi opakovane ponúkali pozíciu PR manažéra v Los Angeles, ale ja som preferoval spoluprácu na projektovej báze, ktorá mi umožňovala ostať v Prahe a budovať paralelne portfólio vlastných projektov, výstav a filmových premiér. David LaChapelle mi ale otvoril dvere k mnohým inštitúciám a osobnostiam. Naša spolupráca bola ako expresná vysoká škola v galerijnom svete. 

Prečítajte si: Milovníčka haute couture Daphne Guinness: Slávnostne otvorila výstavu a do zbierky dostala tradičný slovenský kroj

Za uplynulú dekádu si sa podieľal ako producent na mnohých umeleckých exhibíciách a filmových projektoch. Daphne Guinness, Sergei Polunin, House of Z, McQueen, The Aspern Papers či filmovom festivale ASVOFF. 

Čo považuješ v rámci svojich skills za najväčší úspech, aký sa ti podaril?

Úžasné bolo sprevádzať tesne pred pandémiou víťaza Fashion Film Festival Bratislava – Jakuba Gullyasa do Paríža, kde bol ako laureát ASVOFF (A Shaded View On Fashion Film Festival) pozvaný na poslednú show Jean Paul Gaultiera. 
Za najväčší úspech vždy považujem to, keď sa vďaka našim projektom dostane Slovensko, alebo Česko do svetového kontextu. O uvedení knihy BACKSTAGE písal magazín Andyho Warhola The Interview, výstava MEMEORY, kde sme prezentovali archív Alexandra McQueena vo Westfield Chodov sa dostala na frontpage londýnskej platformy SHOWstudio, David LaChapelle zas pomohol prezentovať Bratislavu v britskom magazíne POP, alebo Videoportréty Roberta Wilsona v Slovenskej Národnej Galérii boli prezentované v ART americkom magazíne FLAUNT a mohol by som dlho pokračovať. Z osobnej skúsenosti môžem povedať, že spolupráce s medzinárodnými umelcami zviditeľňujú Slovensko v zahraničí a zároveň edukujú naše domáce publikum a to je filozofa, ktorou moje kreatívne štúdio funguje.

Viem o tebe, že si odkladáš aj niektoré výtlačky novín The New York Times. Čo zaujímavé z ciest si si ešte odložil, alebo patrí medzi tvoje zberateľské kúsky?

Okrem T magazine, mám doma slušný „vintage“ archív vydaní magazínu W z éry, kedy ho ešte viedol Dennis Freedman. 
Doma mi robí spoločnosť „suvenír“ z Berlína - print od Slima Aaronsa, ktorého dokumentárne snímky z 70tych rokov v Palm Springs zbožňujem. Posledné obdobie ale rád objavujem antiques napríklad vo Wimbledon Village, alebo Pimlico Road v Londýne. Do mojej knižnice plánujem doplniť monografiu TOM FORD 002 a novinku od Rose Uniacke: AT HOME, ktorú nafotil Francois Hallard. 

Pandémia spočiatku veľmi ovplyvnila práve kultúru a umenie. Zmenila aj smer cesty, akou sme sa v našej kariére uberali. Kam „zaviala“ teba?

My sme od počiatku pandémie reagovali na situáciu deň po dni a keď sa obzriem, spätne, tak sme za rok pol v tomto komplikovanom režime dokázali postaviť dve výstavy Jana Saudka v Prešove a Košiciach, vyfotiť maliara Juliana Schnabla na cover českého ESQUIRE a obzvlášť krásnym zážitkom bolo privátne fotenie s Brucom Weberom na Miami.  

Aký bol rok 2021?

Pre magazín FEMINITY som pripravil reportáž v spolupráci s Fondation Cartier, ktorá v lete uvádzala veľkolepú výstavu Damiena Hirsta. Moje štúdio tiež nadviazalo kontakt s gréckou DESTE Foundation a jej zakladateľom Dakisom Joannou, ktorý má vo svojej zbierke aj umelcov z bývalého Československa. V svetoznámej kolekcii je zastúpený aj bratislavčan Ján Mančuška, ktorého typografické dielo reprezentuje našu krajinu popri velikánoch ako Urs Ficher, Jeff Koons, Kara Walker, či Maurizio Cattelan. Obzvlášť veľkú radosť mi urobila spolupráca s Julianom Schnablom, ale aj ZOOM interview s legendárnou Marinou Abramović, ktorú som spovedal deň potom, čo Royal Academy oznámila odklad jej veľkolepej retrospektívy. 

Objavil si v poslednom čase nejaké nové výzvy?

Veľkou osobnou výzvou bola príprava a spustenie nášho online portfólia www.milosh-studio.com, na ktorom som pracoval takmer dva roky. Bol to veľmi komplexný proces, kde som ukladal 11 rokov práce do nových kategórií a editoval výber referenčných videí a statických snímok. Výsledok pôsobí ako prechádza virtuálnou galériou a hlavným cieľom nášho online portfólia je poskytnúť zahraničným partnerom silný vizuálny zážitok a garanciu kvality. V dobe Instragramu je prezentácia kvalitného obsahu nesmierne dôležitá a galerijnom a filmovom businesse vám pekný insta account nezaručuje žiadnu serióznosť. 

Celý svet sa preniesol na Instagram. Miesto, odkiaľ v posledných mesiacoch talentovaní a šikovní ľudia odchádzajú. Späť do reality a do práce. Kde je tvoja hranica medzi fikciou a realitou?

Instagram je skvelý sluha, ale zlý pán. Moje hranice sú jasne definované. Na sieťach zdieľam výlučne obsah, ktorý súvisí s mojou pracovnou agendou. Je mi veľmi sympatický profil módneho brandu THE ROW, ktorý funguje ako digitálny kabinet kuriozít a inteligentnému publiku naznačuje hodnoty, estetiku a víziu značky. Núti vás hľadať medzi riadkami a fakt, že aj fashion label dokáže klásť na diváka/followera nejaké nároky, je nesmierne osviežujúci. 

Osoba, ktorú si nedávno stretol a svojím vzdelaním alebo charizmou ťa v niečom inšpirovala?

Veľkou osobnou i profesnou inšpiráciou je pre mňa producentka Eva Lindemann Sanchez, ktorá stála za dokumentom „The Treasure of His Youth“ uvedenom na Filmovom festivale v Ríme. Režisér Bruce Weber v ňom vzdal poctu fotografovi menom Paolo di Paolo a intímny dokument je rodinným dielom Weberovho blízkeho tímu a Eve som nesmierne vďačný, že mi dovolila do procesu výroby nahliadnuť. 

Neprehliadnite: Krehká záhrada Damiena Hirsta: Venujte pozornosť umelcovi, ktorý nanovo definoval rajskú záhradu

Akú knihu si naposledy čítal, ktorá ťa v niečom ovplyvnila?

Veľmi ma pobavil umelecký kritik Jerry Saltz knihou „How To Be An Artist“ a objavom tohto roka je pre mňa „insta-komik“ Raven Smith  a jeho brilantná prvotina „Trivial Pursuits“. Raven aktuálne pracuje na druhej knihe zvanej MEN, ktorá vychádza na jar 2022. Knihy oboch spomínanych gentlemanov ma inšpirujú svojou ľahkosťou a pripomínajú ako dôležité je zachovať si  spoločenským nadhľad.  

Tento rok si strávil veľa času v Chille. Česko-Slovensku vzdialenej krajine. Kultúrou i architektúrou, prírodou. Nepremýšľal si prepojiť tieto dva svety do nejakého ďalšieho umeleckého projektu?

Nad spojením Chile a nášho územia som prvý krát začal seriózne uvažovať od chvíle, kedy mi Jirko Mádl odporučil jeho film HRA, ktorý natočil v Kladne s čílskym režisérom. Aktuálne ale vedieme dialóg s dizajnérkou Kayn Coo, ktorá vyhrala latinsko-americkú edíciu project runway a nášmu publiku by som ju chcel priblížiť prostredníctvom platformy SYMBOLS (smbls.cz). Pri najbližšej ceste do Chile tiež plánujem audienciu u pani Blanky Kovácsovej, ktorá je konzulom Českej republiky a do jej kompetencií spadá aj kultúrna agenda. Verím, že spolu otvoríme zaujímavý dialóg. 

Ak by si mohol prostredníctvom umenia ľuďom niečo odkázať, čo by to bolo?

V tejto súvislosti rád citujem Dostojevskeho odkaz “Beauty will save the world“.