Krehká záhrada Damiena Hirsta: Venujte pozornosť umelcovi, ktorý nanovo definoval rajskú záhradu

Vyrazte za ním pešo. „Umeleckú púť“ môžete začať pred bránou katedrály Notre Dame, ktorá bola na titulkách novín a časopisov po celom svete, keď ju požiar devastoval v priamom prenose pred očami Parížanov. Prejdete most smerom na „rive gauche“ a pol hodiny budete stúpať cestou Saint-Jacques alebo legendárnym bulvárom Saint-Michel až dorazíte k sklenenej oáze, ktorú pre Fondation Cartier navrhol Jean Nouvel.

Keď prejdete záhradou až k portálu galérie, pochopíte, ako nesmierne relevantný a nadčasový bol Dostojevského výrok o tom, že „krása zachráni svet“. V dobe, ktorú definuje neistota, chaos a informačný teror, prináša rebelant Hirst vstup do zenovej záhrady a okrem povesti marketingového mága teraz odhaľuje tvár i ruky ošpliechané farbou. 

Čítajte viac: Perníková madona: Andrea Smolinská v Galérii Ľudovíta Fullu žiari na titulke magazínu FEMINITY

„Keď som bol malý, moja mama zvykla maľovať čerešňové kvety a ja som ju fascinovane pozoroval. Nikdy mi nedovolila ich maľovať, pretože olej robil nesmierny neporiadok a nebolo ho možné vyčistiť. Tá idea ma prenasledovala, no ako dospelý som uvažoval v abstraktnej a figurálnej rovine súčasne. Keď namaľujem stromy, bude to vyzerať otrasne, ak im však ponechám abstraktný rozmer, a ich kontúry vložím pod modrú oblohu, to stojí za pokus. Spomenul som si na mamu a pustil sa do práce,“ priznal Damien prapôvod svojej inšpirácie. 

Príbeh čerešňovej záhrady sa smerom k publiku otvoril v Londýne v roku 2019, keď  Hervé Chandès, prezident Fondation Cartier, navštívil Damiena Hirsta, aby mu ponúkol priestor na jeho prvú muzeálnu výstavu vo Francúzsku. Hirstova cesta za krásou však bola kľukatá.  Rodák z Bristolu vyrastal v Leeds a v roku 1984 odišiel do Londýna, kde absolvoval Goldsmiths College. Počas štúdia zorganizoval výstavu Freeze, ktorá bola skupinovou prácou Hirstovej tvorby a prierezom diel jeho súputníkmi. Krátko nato sa stal tvárou provokatívneho hnutia Young British Artists, ktoré ovládlo britskú umeleckú scénu 90. rokov a v roku 1995 mu bola udelená Turner Prize. Svojou tvorbou skúmal a posúval hranice maľby, kresby, inštalácie a sochárstva, pričom jeho tematike dominovala smrť, exces a zraniteľnosť. Mŕtve zvieratá konzervované vo formaldehyde sa stali jeho emblematickým dielom, ktorým patrila centrálna sála v TATE Modern počas jeho retrospektívy v roku 2012. 

Inšpirujte sa: Nové trailery k filmu House of Gucci: Odhaľujú veľa o skrytom hereckom talente Lady Gaga

Napriek tomu, že 80. roky nepriali súčasnej maľbe a publikum tlieskalo experimentom, Damien tvrdí, že k plátnu mal vždy romantický vzťah. Jeho prvé počiny smerovali k abstraktnému expresionizmu, kde sa riadil princípom „maľuj, ako to cítiš“.  Začal pracovať na sérii tzv. „spot paintings“, ktoré na prvý pohľad vyzerajú, akoby ich tvoril stroj a zdanlivo tak umelec eliminoval ľudskú interakciu. K dnešnému dňu je na trhu viac ako tisíc plátien v rôznych veľkostiach. Jeho vývoj pokračoval sériou Visual Candy paintings, ktorou Hirst reagoval na svojich kritikov a neskôr pokračoval Veil Paintings, ktoré hustou farbou pokrývali celú plochu plátna. Nová séria čerešňových malieb sa považuje za vrchol Hirstovej experimentálnej cesty. 

„Čerešňové kvety nám dávajú lekciu o kráse, živote a smrti. Ako Jackson Pollock sužovaný láskou. Sú dekoratívne, ale pochádzajú z prírody. Hovoria nám o túžbe a spôsoboch, ako ju spracovávame. Bolo pre mňa nádherné sa do nich v mojom štúdiu kompletne ponoriť a stratiť sa v ich farbe. Sú krikľavé, chaotické a krehké  a symbolizujú môj odchod od minimalizmu, od imaginárneho mechanického maliara a to je pre mňa nesmierne vzrušujúce,“ vyjadril sa sám umelec počas vernisáže. Aby sa divák mohol stať kompletnou súčasťou tejto kreatívnej cesty, Damien a Fondation Cartier vytvorili krátky dokumentárny film v súkromí umelcovho londýnskeho ateliéru, kde opisuje proces vzniku Cherry Blossoms. Snímka je dostupná na YouTube počas trvania expozície a  Hirst v nej odpovedá na otázky Tima Marlowa, rešpektovaného kunsthistorika. 

Mohlo by vás zaujímať: VIDEO: Film Cenzorka od Petra Kerekesa: Filmári prešli za 6 rokov 12 ženských väzníc na Ukrajine

Sám Damien označil lockdown ako pozitívnu skúsenosť z pohľadu umelca. „Dokázal som sa koncentrovať a v mojich maľbách sa úplne stratiť a to som dokázal vďaka veľkoformátovým plátnam. Investoval som do toho procesu nesmierne množstvo fyzickej sily a prostredníctvom nej sa divák dokáže hlboko ponoriť do korún mojich čerešní. Vďaka tomu pôsobia presvedčivo. Je to séria, ktorú som chcel vytvoriť už odmalička, ale nikdy som na ňu nenabral dosť odvahy... lockdown ma k tomu procesu bezbolestne prinútil.“

Tlačený magazín Feminity si môžete objednať ONLINE s doručením priamo domov alebo v digitálnej podobe.