Svojím výskumom sa snaží podchytiť liečbu zhubných nádorov. Vedkyňa Silvia Schmidtová dosahuje už prvé úspechy

Už počas štúdia vás zaujala onkologická téma. Prečo? Malo to nejaký špeciálny impulz?

Ak myslíte nejaký špeciálny impulz vo forme onkologického ochorenia v rodine alebo blízkom okolí, tak to nie. Ja som sa rozhodovala medzi niekoľkými témami (dokonca jedna zameraná aj na enviromentalistiku), ale nakoniec vyhrala práve tá onkologická. Prečo? To ani sama neviem. Vždy som chcela robiť niečo, kde by som sa mohla dozvedieť viac o ľudskom tele, o tom ako funguje, resp. v prípade onkológie prečo nefunguje.

Akým prínosom je žena-vedkyňa pre pracovisko? Spomínali ste, že môže mať iný pohľad na vec a mňa by zaujímalo, ako konkrétne? Nám „nevedcom“ sa môže zdať, že predsa ide o fakty, ktoré sú nemenné, jednostranné.

Čo sa týka faktov, tak tie sú naozaj nemenné a jednoznačné. Skôr som myslela na to, ako žena na pracovisku dokáže fungovať, napr. to, že vie robiť viac vecí naraz. Pri experimente dokáže premýšľať nad tým, čo aktuálne robí, čo by mohli výsledky znamenať, ako by ich mohla interpretovať a zároveň aj nad tým, čo musí doma navariť a z čoho majú deti písomku. Samozrejme, že toto môže zvládnuť aj muž, ale myslím si, že žena má v tomto trošku navrch. No a potom je tu stránka empatie a emócii, kedy sa žena jednoduchšie vcíti do problémov iných.

Aký je taký typický, časový harmonogram vedca? V televíziách vidíme, že sú to ľudia, ktorí sú často zavretí v laboratóriách do neskorých nočných hodín a celý svoj život v podstate obetujú výskumu.

Musím sa priznať, že nejaký typický harmonogram nemám. Jediné, čo je viac-menej také nemenné, je ranný príchod do práce, lebo ten je v 99,9% prípadoch medzi 7 a 8 ráno. Potom celý deň závisí od toho, čo mám naplánované – či ide o nejaký dlhší experiment, alebo sú to experimenty kratšie a stíham sa venovať aj práci za počítačom. No a sú aj také dni, kedy som za počítačom viac ako v tom laboratóriu, hlavne keď pripravujeme publikácie. Ten „bežný“ deň nám vedia spestriť aj pacientske vzorky, s ktorými taktiež pracujeme a ich samotné spracovanie trvá približne 3 hodinky. Takže, keď si človek naplánuje nejaký dlhší experiment a do toho príde takéto „pacientske prekvapenie“, tak je to celkom náročné zmenežovať.

Našťastie sa náš tím už trošku rozrástol a vieme si tieto úlohy podeliť. Určite by som ale nepovedala, že celý život som obetovala výskumu. Stíham si užiť aj voľný čas, večer pozrieť film, či prečítať knihu, ráno zacvičiť a víkendy mám takmer vždy úplne voľné. Samozrejme, že sa občas stane, že je toho v práci viac, ale to súvisí najmä s tými publikáciami, prípadne písaním/ukončovaním grantov. Takéto obdobia sú skôr také nárazové a netrvajú veľmi dlho.

Ako sa dá k profesii vedkyne dostať? Začnime napríklad vzdelaním.

Asi budem hovoriť len za seba, neviem, či existuje nejaká všeobecná cesta za kariérou vedkyne. Ja som začala nad takým medicínsko-vedeckým svetom uvažovať už počas štúdia na Gymnáziu v Detve, kde ma veľmi bavila chémia, biológia, ale aj matematika. Preto moje kroky smerovali na Fakultu chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave, kde som vyštudovala odbor biotechnológie - medicínske inžinierstvo. Tam som sa teda dostala k výskumu rakoviny a v rámci povinnej stáže som zavítala na Ústav experimentálnej onkológie SAV (v tom čase ešte nebol súčasťou Biomedicínskeho centra), kde som následne nastúpila aj na doktorandské štúdium. V podstate asi práve počas tohto obdobia sa začala moja kariéra vedkyne.

Keď sa povie objavovanie lieku, každému automaticky napadne hneď na liečbu rakoviny. To však nie je také ľahké a už len za malou „drobnosťou“, ktorá dokáže zlepšiť stav človeka, sa skrýva mravenčia práca. 

Tá mravenčia práca hlavne často trvá aj niekoľko rokov.

Ako to vnímate teraz? Žijeme v hektickej dobe, kedy je práca vedcov potrebná, no bohužiaľ často spochybňovaná konšpirátormi. Ako sa na túto vec pozeráte vy nielen z odborného, ale aj ľudského hľadiska?

Práve z toho ľudské hľadiska je to pre mňa takým sklamaním. Na jednej strane chápem, že bežný človek si nedokáže naštudovať relevantné zdroje a je možno stratený vo všetkých tých informáciách. Keď mu tie informácie ale podá odborník, ktorý sa danej problematike venuje možno aj celý život a nie je to preňho dostatočne presvedčujúce, tak je to smutné.

Dnešná doba je ale bohužiaľ taká a najhoršie je, že často aj vysoko vzdelaní ľudia spochybňujú vedecky podložené informácie. Ako má potom ten bežný človek vedieť, čo je naozaj pravda?

Mnoho mladých ľudí sa bojí, že toto povolanie je u nás nedocenené. Majú vedci na Slovensku uplatnenie? Kde všade?

Určite majú, no závisí to od toho, čo od daného uplatnenia očakávajú. Ak je ich predstavou nadpriemerný plat, tak takú pozíciu je na Slovensku pomerne náročné nájsť. Preto nám veľká časť mladých vedcov utečie do zahraničia a dokonca nemusia ísť ani veľmi ďaleko, stačí napríklad Viedeň. Každopádne, vedci sa vedia uplatniť v rôznych oblastiach, či už je to akademická sféra alebo súkromné firmy. Výnimkou už nie sú ani vlastné projekty a startupy.

Pre koho je táto práca určená a pre koho skôr nie? Myslím to skôr na základe charakterových čŕt a záľub.

Tak tu určite nemám jednoznačnú odpoveď. Kto chce robiť vedu, tak nech si to skúsi, možno sa v tom nájde a možno nie. Tam je možno aj tá odpoveď – proste musí chcieť robiť vedu. Aj my v kolektíve sme úplne rôzne povahy. Niekto je väčší extrovert, ďalší radšej robí sám, iný má zas talent na písanie, niekto je možno viac kreatívny. Určite tam nie je jednoznačná odpoveď a práve aj tá rôznorodosť robí ten tím funkčným a kvalitným – každý tam dá kúsok seba.

Svet potrebuje vedu, veda potrebuje ženy

Program L’Oréal-UNESCO Pre ženy vo vede, Slovensko – talentový program podporil dve nadané vedkyne. Tento rok sa porota zložená z expertov Slovenskej akadémie vied rozhodla podporiť dvojicu vedkýň z oblasti experimentálnej onkológie a neuroimunológie. Nadané vedkyne si rozdelia sumu 10 000 Eur. Do aktuálneho ročníka slovenskej verzie medzinárodného programu sa napriek pandémii prihlásilo 23 vedkýň. Porota vybrala dve z nich a každú ocenila čiastkou 5 000 Eur. Peniaze môžu víťazky ľubovoľne použiť k naplneniu svojich cieľov.