PRÁVNA PORADŇA: Ako neprerobiť pri dedení dlhov

Nechápem vete, keď je dedičstvo predĺžene, čo to vlastne znamená?

- K predĺženiu dedičstva dôjde v tom prípade, ak poručiteľ zanechal dlhy, ktoré presahujú jeho majetok.

Je možné odmietnuť tú časť dedičstva ktorá je zaťažená dlhmi ?
- Dedič môže dedičstvo odmietnuť len ako celok, nikdy nie len jeho časť. Taktiež nie je možné pripájať k odmietnutiu dedičstva výhrady alebo podmienky. V prípade vyhlásenia o odmietnutí časti dedičstva alebo odmietnutia dedičstva s výhradami, by nenastali očakávané účinky odmietnutia dedičstva.

Je nejaký spôsob ako by sa dalo zdedenému dlhu vyhnúť?
- V prvom rade si treba uvedomiť, že zákon musí dbať aj na právnu istotu účastníkov záväzkových vzťahov. Žiadneho veriteľa by nepotešilo, ak by spolu s dlžníkom „zomreli“ – zanikli aj dlhy. Dedič ako právny nástupca poručiteľa – dlžníka má výhodu oproti pôvodnému dlžníkovi v tom, že dlhy (poručiteľa) sa nedotknú majetku dediča. Zákon sa snaží pamätať na to, aby dedenie bolo  na prospech dediča, nie na jeho ťarchu, a tak treba aj pristupovať k dlhom.
- Ako som sa už zmienila dediča sa dlhy vôbec nedotknú, ak dedičstvo odmietne alebo ho prenechá veriteľom na výplatu dlhov. Pohľadávky veriteľov proti dedičstvu, ktoré nebudú pri jeho  likvidácii uspokojené, zaniknú.
- Ak dedičia dedičstvo prímu, môžu namietať oprávnenosť jednotlivých prihlásených pohľadávok. Sporné – neuznané pohľadávky sa v dedičskom konaní nevysporiadajú, ale môžu byť uplatnené žalobou mimo dedičského konania v trojročnej premlčacej dobe od smrti poručiteľa.
 

Čo všetko možno považovať za dlh ktorí sa dá zdediť ?
- Smrťou dlžníka - poručiteľa povinnosť plniť dlh nezanikne, prechádza na dedičov, okrem prípadu, ak by obsahom dlhu bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník - poručiteľ.
- Medzi zdedené dlhy patrí napr. aj daňová povinnosť poručiteľa, ktorá vznikla pred jeho smrťou.

Ktoré dlhy môže odmietnuť dedič?
- Dedič má právo neuznať pohľadávku, ktorá je premlčaná, alebo ktorej existencia je sporná, prípadne nie je dostatočne preukázaná oprávnenosť veriteľa a pod.
- Nemožno uznať takú pohľadávku veriteľa voči dedičom, ktorej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník – poručiteľ, takýto druh dlhu smrťou dlžníka zaniká.
- Napokon proti uzneseniu o určení všeobecnej ceny majetku, výšky dlhov, čistej hodnoty dedičstva, prípadne výšky jeho predlženia možno podať odvolanie.

Ako prebieha proces pri dedení dlhu?
- Po tom, ako súd zistí hodnotu poručiteľovho majetku a jeho dlhy, vykoná súpis aktív a pasív.
- Na návrh dedičov vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, a poučí ich o tom, že dedičia nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky včas neoznámili, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov vyčerpaná cena dedičstva, ktoré dedičia nadobudli. Uznesenie súd uverejní vyvesením na úradnej tabuli súdu.
- Veriteľ však musí svoje práva uplatniť v dedičskom konaní alebo osobitnou žalobou podanou najneskôr do troch rokov od smrti poručiteľa. Právo veriteľa sa premlčuje. Ak však bolo právo veriteľa uplatnené v dedičskom konaní a jeho pohľadávka nebola uznaná, resp. zostala sporná, a preto sa v rámci dedičského konania nevysporiadala, premlčacia doba neplynie. Rovnaké zásady platia aj pokiaľ ide o zodpovednosť dedičov za náklady poručiteľovho pohrebu.
- Ak je dedičstvo predlžené a ak nedôjde k dohode s veriteľmi, môže súd uznesením nariadiť likvidáciu dedičstva. O nariadení likvidácie vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, a upozorní ich, že pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú. Toto uznesenie vyvesí na úradnej tabuli súdu.
- Právoplatným skončením likvidácie zaniknú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov. Ak však vyjde najavo ďalší poručiteľov majetok, rozdelí ho súd veriteľom do výšky ich neuspokojených pohľadávok bez zreteľa na tento zánik. Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho súd ako dedičstvo.
 
Sú rozdielne poplatky pri dedičstve zaťaženom dlhmi ?
- Bližšie sme sa poplatkovej povinnosti v súvislosti s dedičským konaním – t.j. súdny poplatok a odmena notára ako súdneho komisára, venovali v poradni pred dvoma týždňami. Ich  výška je stanovená  percentuálne v závislosti od výšky všeobecnej hodnoty majetku poručiteľa, ktorý je predmetom konania o dedičstve. Táto hodnota sa vo všeobecnosti určuje v zmysle vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a predstavuje cenu, za ktorú bolo možné v čase smrti poručiteľa tento majetok predať pri dodržaní cenových predpisov platných v čase jeho smrti. Ak sa účastníci zhodnú na výške všeobecnej ceny majetku, dokazovanie nie je potrebné a súd môže určiť sumu zhodne tvrdenú účastníkmi za hodnotu dedičstva. Nedoporučujem však dohodnúť sa na určení zjavne podhodnotenej všeobecnej ceny dedičstva, ktorá by viedla k citeľnému  zníženiu odmeny notára ako súdneho komisára a k zníženiu výšky súdneho poplatku, súd, resp. notár by bol nútený určiť hodnotu majetku dokazovaním.
- Ak otázka smerovala k tomu, či od všeobecnej hodnoty majetku poručiteľa, ktorá je základom pre určenie trov dedičského konania, sa odpočítava hodnota dlhov, tak nie. Výška dlhov sa pri trovách nezohľadňuje.
- Odmenu notára a jeho hotové výdavky platia dedičia, ktorí nadobudli dedičstvo, ktoré nie je predlžené, podľa vzájomného pomeru čistej hodnoty ich dedičských podielov.
- V ostatných prípadoch, napr. v prípade predĺženého dedičstva, alebo ak dedičstvo nenadobudne žiadny dedič, platí tieto trovy štát.
- Zmyslom právnej úpravy síce je, aby sa dedič dedením nedostal do horšej majetkovej situácie, než akú mal pred dedením, preto je aj chránený tým, že jeho zodpovednosť za dlhy poručiteľa je ohraničená výškou hodnoty nadobudnutého dedičstva. To však neplatí pre trovy konania. Preto môže dôjsť aj k situácii, keď v prípade vysokej hodnoty dedičstva, ale aj vysokých dlhov viazaných k dedičstvu (ale nepresahujúcich aktíva), môže byť výška majetku, ktorý dedič nadobudne po vysporiadaní dlhov síce kladná, ale trovy konania môžu tento zdedený majetok svojou výškou presiahnuť.

Čo všetko je povinný notár zohľadniť ako výdavky pri dedičskom konaní. Notárka nám nechcela zobrať účet za pohrebné náklady ani iné výdavky spojené s pohrebom. Kde je táto skutočnosť uvedená, čo všetko sa zahŕňa do výdavkov k dedičskému konaniu.
- V zmysle Občianskeho zákonníka zodpovedá dedič nielen za dlhy, ale aj za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa, a to do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Keďže neupresňujete aké pohrebné náklady a iné výdavky s pohrebom Vám notárka nezahrnula do súpisu pasív, môžem sa vyjadriť len všeobecne.
- Za primerané náklady spojené s pohrebom sa považuje napr. úhrada smútočného obradu, rakvy, kvetov, siene, kopanie hrobu, kar, pomník...(nie ošatenie poručiteľa, náklady na pohonné hmoty...), avšak zdôrazňujem primeranosť týchto nákladov. Primeranosť sa posudzuje úmerne k výške majetku poručiteľa.

Jana Martinková a jej kancelária Advocatus Martinková s.r.o. poskytuje komplexné právne služby takmer vo všetkých oblastiach práva, spolupracuje s najvýznamnejšími svetovými advokátskymi spoločnosťami, najmä so Skadden, Arps, Slate, Meagher & Flom (Europe) LLP. Jej odborné články a stanoviská preberajú aj zahraničné inštitúcie, ako anglický inštitút PSIRU- University of Greenwich, London, ktorý prevzal článok o zisku pre zdravotné poisťovne a jeho dosahu na medzinárodné arbitráže.