Presunúť na hlavný obsah

Muzikál Ôsmy svetadiel: Elán konečne stiahol nohavice

Zábava

Od prvej myšlienky stvoriť muzikál založený na nesmrteľných piesňach skupiny Elán až po posledné skúšky na javisku prešlo niekoľko rokov. Po náročných konkurzoch, poslovenčovaní českých bratov a nekonečných skúškach tanca, spevu a hrania je Ôsmy svetadiel konečne pripravený na svoju premiéru. Tá sa uskutoční 8. septembra v pražskom divadle Kalich, na Slovensku si na ňu počkáme až do novembra.

S odvážnym nápadom zatiahnuť skupinu Elán do muzikálu prišiel režisér Ján Ďurovčík. Nebol zďaleka prvým, kto sa o to pokúsil, preto ódy na prevratnú myšlienku nepejeme, ale za to, s akou chuťou a energiou sa do celého projektu vložil, za to by si už pochvalu zaslúžil. Samotný Boris Filan, ktorý sa ako autor elánovských pesničiek podieľal aj na scenári muzikálu, si ho za to cení.

Jano dal do toho energiu, ktorá mne chýbala. Páči sa mi, ako veľmi to chcel. On je človek, ktorý zhmotňuje myšlienky a sny. Vážim si ho, nemá len slová a predsavzatia, ale robí aj činy. Bolo mi potešením s ním pracovať.“
Práve Filan bol prvou osobou, za ktorou Ďurovčík s nápadom prišiel. Od prvej chvíle, kedy sa s pojmom hit muzikál, teda muzikál postavený na už hotových hitoch, zoznámil, vedel, že práve skupina Elán je tá pravá.

Tie piesne sú viac ako piesne, je to odkaz generácie, je v nich veľmi veľa ľudských citov a emócií. Sú hlboké, nie je to len rockové búchanie do gitár a do bicích.“
Podľa vlastných slov sa síce bál, že ho Filan „skope zo schodov“, ale nestalo sa tak. Nasledovali rozhovory s členmi kapely, ktorí nakoniec súhlasili. Ako spomenul spevák Jožo Ráž, roky sa ich všelikto snažil zaviesť do muzikálu a on sám bol vždy proti.
Som rocker. Muzikál nie je moje médium, moja branža. Ale presvedčili ma. Celý kolektív bol za a Jano je veľmi presvedčivý a dobrý umelec, to bolo dôležité, že prišiel on. Takisto Michal Kocourek. (producent muzikálu, pozn. red.) Povedal som si: dobre, dáme tomu jednu šancu a uvidíme.“
Stručne konštatuje, že zatiaľ neoľutoval. „Nehanbíme sa za to, čo urobili, zatiaľ je to dobré.“

Dôležité podľa členov kapely aj podľa Jána Ďurovčíka bolo, aby celý projekt nedopadol ako muzikál Mamma Mia!, ktorý je postavený na piesňach švédskej skupiny ABBA. Nikto nechcel, aby z pripravovaného diela vznikol „pesničkál“, teda lacný príbeh pospájaný svetoznámymi songami za účelom obyčajného zbohatnutia. Poučka hodná do učebnice Ako vytvoriť poctivý muzikál. Práve priviesť na scénu „poctivý muzikál“ bola jednou z najvyšších ambícii Ďurovčíka a ostatných.

„Chceli sme vytvoriť plnohodnotný muzikál, teda nie muzikál, v ktorom sa len spieva a pesnička strieda pesničku, ale muzikál, kde má veľké zastúpenie text, divadlo ako také, činohra.“
Muzikál teda nepozostáva len z reťaze silných hitov, ale aj zo silného príbehu.
„Mám pocit, že súčasnému svetu chýbajú veľké témy a ak sa urobia, tak na základe historických udalostí. Myslím si, že aj tento svet, napriek tomu, že vyzerá trošku povrchne, v sebe skrýva veľké posolstvá, ktoré Boris a chalani do svojich textov dali“, hovorí Ďurovčík a sčasti tak poukazuje na dôvod nesmrteľnosti elánovských piesní.
Muzikál prináša obete pre lásku, pre život, a tie texty a hudba nám boli krásnym vodítkom. Chceli sme dodať na scénu veľké emócie, ale pravdivé.“ Ďalšou z veľkých ambícií, o ktorú usilovali, bolo priniesť na muzikálové dosky civilné herectvo, bez pátosu, prehrávaní, nadnesených až operetných póz. To bol kameň úrazu, s ktorým sa podľa Ďurovčíka stále bojuje, a predstavovalo to najväčšiu drinu.
Hneď za tým ale dodáva, že toľko talentu sústredeného na jednej scéne nevidel niekoľko rokov. Predstavitelia jednotlivých rolí, ktorý sa niekoľkými kolami prebojovali až do finále, v sebe museli bravúrne spájať tanečné, spevácke i herecké schopnosti. Zo štyristo uchádzačov na doskách uvidíme nakoniec 35 talentov. V role Jany sa striedajú Nela Pocisková, Kateřina Steinerová a Michaela Doubravová, ako Tomáša uvidíme Romana Tomeša, Tomáša Löbela a Tomáša Savku, v úlohe otca vystúpi Jan Révai a Michal Pleskot a matku si zahrajú Zuzana Krištofová-Kolářová, Alžbeta Stanková a Marie Štechová.

Kapitola sama o sebe bolo naučiť českých protagonistov peknú slovenčinu, aspoň do pesničiek. Dialógy už budú v Čechách po česky, na Slovensku, samozrejme, po slovensky. Všetci zúčastnení sa na divadelných doskách môžu vyblázniť dosýta. Z „postrihanej“ ukážky, ktorú poskytli tvorcovia novinárom, vidno, že v muzikále sa bude tancovať, hrať na kuchynské nástroje i rapovať. Niektoré piesne sa posunuli do novej roviny, stále to je však Elán so svojimi najsilnejšími tromfmi.

Ako už bolo spomenuté, tvorcom šlo aj o poriadny príbeh. Ten rozpráva o mladom dievčati, ktoré sa zriekne rodičmi podporovaného vzťahu s mužom z lepších kruhov. S novým priateľom sa oddáva úprimnému vzťahu bez ohľadu na spoločenské predsudky, no ukáže sa, že šťastie môže byť pominuteľné. Dej muzikálu je voľne inšpirovaný románom francúzskeho dramatika Alexandra Dumasa mladšieho Dáma s kaméliami. Nela Pocisková, jedna z predstaviteliek Jany, pripúšťa, že najviac sa „natrápila“ asi práve s hraním.
Najťažšie je asi vždy to herectvo, je tam veľmi veľa farbičiek, veľa sa tam dá prechádzať cez určité pocity a emócie, ale ja mám rada, keď je čo hrať. Máme tam čo hrať, tancovať a spievať, je to nádherne napísané. Ja osobne mám z toho celkom dobrý pocit a čo Jano (Ďurovčík, pozn. red.) hovoril, ohlasy boli tiež príjemné, takže nám padol kameň, padli nám Tatry zo srdca“, smeje sa Pocisková.

Boris Filan na margo Ôsmeho svetadielu povedal: „Muzikál je trošku ako nudistická pláž. To je ten dôvod, prečo som sa ostýchal ísť do toho muzikálového libreta. Lebo tam musí človek stiahnuť nohavice a ukázať, aký veľký má hit. A môže sa to obliecť do čohokoľvek, na javisku je nahý.“
Nohavice sú do radu stiahnuté, uvidíme, či je za čo sa hanbiť.