Manžel ma opustil, keď som bola v štvrtom mesiaci tehotenstva: Kvôli žene, ktorú v skutočnosti nechcel

S Marekom sme boli spolu už dobrých pár rokov. Na začiatku nášho vzťahu sme otázky budúcnosti, prípadne detí nejako zvlášť neriešili. Postupne som sa však dostala do bodu, keď som o dieťati začala premýšľať. Samozrejme, že so svojimi pocitmi som sa zdôverila svojmu partnerovi. Jeho pohľad na celú vec ma však nemilo prekvapil. „Ja som o deťoch vlastne nikdy neuvažoval, ani si to stále neviem predstaviť...“, znela jeho odpoveď. Hoci som bola trocha zarazená, nechala som si to prejsť hlavou a napokon samu seba utešila myšlienkami typu to hovorí len teraz, pretože má možno strach, ale keby to prišlo určite by sa napokon tešil. Tak som sa rozhodla, že sa mu nebudem na silu s témou detí pripomínať. Nakoniec to prehrmí a on si to časom rozmyslí. 

Mohlo by vás zaujímať: Erotické poviedky: Žena nechtiac prezradila svoju neveru: Takéto následky by ste nečakali

Hoci som bola rozhodnutá počkať, osud to zariadil inak. Keď som o pár mesiacov zistila, že som v druhom mesiaci tehotenstva, ostala som v šoku. Bála som sa Marekovej reakcie, pretože som mu chcela dať ešte čas a ono to tu zrazu bolo ako blesk z čistého neba. Hoci som sa mu to snažila podať čo najmilším spôsobom a dúfala som, že sa napokon bude tešiť so mnou, on zareagoval celkom inak. V ten večer mi povedal v návale hnevu veľa škaredých slov, ale najviac ma zabolela táto veta: „Jasné... Keď som nesúhlasil, rozhodla si sa, že môj súhlas vlastne nepotrebuješ a urobila si si decko so mnou, ale bezo mňa, čo?“ Bola som taká šokovaná, že som nevedela, čo na to povedať. To dieťa som naozaj neplánovala, márne som sa mu snažila vysvetliť, že by som o takej dôležitej veci nerozhodovala za neho, ale nech sa nehrá na obeť, pretože na splodenie dieťaťa sú vždy dvaja, nie jeden. 

Čítajte tiež: Prečo majú muži strach zo záväzkov? Toto priznanie vám otvorí oči

Od toho večera sa Marek úplne zmenil. Ledva so mnou komunikoval, odmietal so mnou spávať, na dieťa sa ma ani raz neopýtal. Dokonca keď som prišla z prvého ultrazvuku a doniesla mu fotku nášho bábätka, ani sa na ňu nepozrel. Veľmi ma to zabolelo. Nechápala som prečo sa hrá na obeť a postupne som začala mať pocit, že niekoho má. Keď som sa ho na rovinu opýtala, či je to pravda, ten chrapúň (pretože iných slov na neho už nemám), mi bez hanby priznal, že áno. Aby toho na mňa nebolo náhodou málo, dodal bez akejkoľvek ľútosti v hlase: „Sťahujem sa k nej. S tebou, ani týmto (ukázal na moje už vyčnievajúce brucho) nechcem mať nič spoločné. Sama si môžeš za to, že to takto dopadlo.“ Bola to taká rana, že som sa nezmohla ani na to, aby som mu dala facku. 

Mesiace, ktoré mali byť pre mňa najkrajšie v živote, boli tie najsmutnejšie v celom mojom živote. Nebyť rodiny, nezvládla  by som to. Keď sa napokon malý Dominik narodil, pochopila som, že odteraz je smútku, depresii a sebaľutovania koniec. Mala som pre koho žiť a snažiť sa. Ubehol ešte nejaký čas, už som bola zmierená s celou situáciou, keď sa v tom zrazu Marek objavil na prahu mojich dverí. Nepovedala som nič a on sa zmohol len na toto: „Prepáč mi to všetko. Bol som hlupák. Cítil som sa podvedený a chcel som ti to vrátiť. Preto som ťa podviedol s druhou. Tej afére je dávno koniec. Chýbaš mi.“ vypočula som si to a zabuchla mu dvere rovno pred nosom. Nemohla som uveriť... Podviedol ma, lebo sa chudák cítil podvedený, opustil ma na dlhé mesiace kvôli žene, ktorú vlastne ani nemiloval, ani nechcel, potreboval sa na nej len odbaviť, a teraz ľutuje? 

Neprehliadnite: V mobile som si našla niečo, čo by som nikdy nečakala: Odpustili by ste partnerovi takýto podraz?

Odvtedy chodil za mnou a malým každý deň. Odpustiť a zabudnúť mi hrdosť ani zlomené srdce nedovolili, ale napokon som uznala jedno. Či chcem, či nie, je to Dominikov otec. Hoci ho nechcel, teraz je tu a chcel si s ním vybudovať vzťah. Nemala som právo uprieť svojmu dieťaťu, aby vyrastal aj po boku svojho otca. Ja som sa však potom všetkom k nemu už vrátiť nemohla.