Presunúť na hlavný obsah

4 roky som udržiavala vzťah so ženatým mužom: Posledné Vianoce všetko zmenili. Mohla za to táto drobnosť

Partnerské vzťahy

Od začiatku som vedela, do čoho idem. Ale aj tak som sa nevyhla emocionálnej "guľke".

Tá druhá

Každá žena si myslí, že keď si začne vzťah so ženatým mužom, ktorý má navyše rodinu, vyjde z toho všetkého ako víťaz. To je príbeh Lucie, ktorá dokázala 4 roky bojovať sama so sebou a byť len tou druhou. Vďaka jednej maličkosti však zistila, ako sa veci v skutočnosti majú. 

Prečítajte si: V čase pred Vianocami som zistila niečo vážne z mojej minulosti: Napadlo by vám, že sa vám môže niečo takéto stať?

"Martin a ja, tak to bola skutočne láska na prvý pohľad. Teda samozrejme pre mňa, i keď v tom momente som si myslela, že sme na tom rovnako. Vedela som, že jej ženatý, že má dve deti, no nedokázala som sa ovládnuť. Náš romaník však nezačal hneď. Skutočne sme obaja s tou chémiou bojovali a chceli sme sa zachovať voči okoliu čestne. Lenže, nepodarilo sa to. Po roku "neškodných" kávičiek a večier, naše stretávanie prerástlo do niečoho vážnejšieho. Nebol to však len sex. Myslím, že sme mali bežný regulérny vzťah. Chodili sme na dovolenky, na výlety, na večere... Neskrývali sme sa. Nie preto, že by mu bolo absolútne jedno, či nás niekto vidí. Bol to "prisťahovalec", býval hodinku od mesta, takže nikde nikoho nepoznal a mali sme pokoj... 

Naša idylka trvala takmer tri roky. Nikdy sme sa nebavili o jeho rodine. Vedela som, že tam sú iní ľudia, ale akosi som to potlačila. Nikdy mi nedal pocítiť, že by som bola pre neho tou druhou, no na druhej strane, nikdy mi nedal nejako najavo, že by sa to mohlo zmeniť. To len my ženy sme také naivné a mylíme si vždy, že kvôi nám sa muži zmenia. Ale nezmenia.

Neprehliadnite: Vzala som si dvakrát toho istého muža: Vďaka tomuto sme si s manželom našli k sebe opäť cestu aj po rokoch

Posledné Vianoce

Kríza prišla po troch rokoch, kedy som začínala mať potrebu sa baviť "o nás". O budúcnosti. Lenže Martin ma vždy nejako odbil, nakoniec to vygradovalo do niekoľkých hádok, dvoch rozchodoch, ktoré však trvali len týždeň. Vedel, ako na mňa a ja som ho jednoduho milovala. Darmo mi kamarátky, rodina dohovárali, myslela som si, že len ja sama viem, čo je pre mňa najlepšie. Pár dní pred Vianocami sme si vyšli na chatu. Myslela som si, že kríza je zažehnaná a naozaj som sa cítila šťastná a spokojná. Až do momentu, ktorý má zasiahol ako guľka a všetko zmenil v priebehu minúty. Každý večer Martin telefonoval so svojou rodinou. Raz som si však tento jeho rozhovor nechtiac vypočula. Bol to dialóg s jeho najmladšou, päťročnou dcérkou. Slová, ktoré jej hovoril, spôsob ich komunikácie bol pre mňa ako facka. V tom momente som si uvedomila, prečo som zatiaľ len tou druhou. Práve kvôli deťom sa nikdy nič nezmení. Cítila som, ako miluje svoju dcérku, zároveň som cítla hanbu voči sebe samej. Ako by som mohla zobrať otca niekomu tak nevinnému? V ten deň sme sa prvýkrát úprimne porozprávali. Do očí mi povedal, že pokiaľ má malé deti, nedovolí, aby im bolo ublížené. Od nikoho. Ani odo mňa nie. Bolo to hneď jasné. Láska k deťom je jednoucho niečo, nad čím nikdy nevyhráte. A vlastne ani vyhrať nechcete. 

Mohlo by vás zaujímať: Čoho je žena kvôli mužovi schopná? Takto som sa presvedčila, že do cudzích vzťahov sa neoplatí miešať