Jazdiť na doske naučil 65-ročného dedka či mamičku s deťmi. Rozhovor s učiteľom wakeboardingu Tomášom Jadrným
O wakeboardingu zrejme počul už každý z nás. Málokto však vie, že na to, aby ste si tento šport vyskúšali, nepotrebujete žiaden špeciálny tréning. Viac o tom vám povie tvorca metodickej učebnice pre kurzy wakeboardingu, Tomáš Jadrný. Jadro, ako ho prezývajú všetci známi, totiž pôsobí ako tréner momentálne na Zlatých pieskoch.
Vodný šport je v poslednej dobe mimoriadne obľúbeným
Začala by som takou tou bežnou otázkou - kedy ste sa dostali k wakeboardingu a ako? Predsa, je to trochu netradičný šport...
Nevybral som si ho cielene. Po tom, ako som navštívil kamaráta na brigáde, na ktorej pracoval ako vlekár, mi odporučil, aby som si to vyskúšal. Pozdávalo sa mi to, a tak som sa na to dal - samozrejme, že som sa pri prvom štarte vytrel do vody. Na druhýkrát som však už prešiel rovinku a tento šport mi učaroval natoľko, že som od doby, kedy som sa na dosku postavil prvýkrát, neprestal. Okamžite som si kúpil permanentku a odvtedy je to už 11 rokov.
Napadlo vám vôbec vtedy, že sa tým budete jedného dňa živiť?
Nie, to určite nie. Nenapadlo mi ani len to, že ma to tak chytí. Pri tomto športe človek myslí len na to, čo sa deje na vode - a to mi vyhovuje. Som totiž človek, ktorý žije tak, ako to v danej chvíli cíti a ako sa mu páči. Nemal som žiaden vytýčený cieľ. Zakaždým som videl ďalší trik a vec, ktorú chcem dosiahnuť a v konečnom dôsledku som si užíval to, že som na vode. Bolo mi teplo a bolo mi dobre.
Wakeboarding je čoraz populárnejším športom
Prečítajte si: Travel agentka Katka vybavuje dovolenky v luxusných rezortoch: Tieto destinácie sú pre cestovanie v lete najbezpečnejšie
Napriek tomu ste museli mať aj vy nejaké tie negatívne momenty. Uvažovali ste nad iným športom alebo tým, že s wakeboardom skončíte?
Nikdy som nechcel skončiť. Mal som pár slabších chvíľ, tak, ako každý v živote. Spomínam si na jednu z nich - už dlho som sa snažil o jeden trik, ktorý mi nešiel. V ten rok som zlomil už asi jedenáste viazanie na wakeboardingu, rozplakal som sa a išiel domov. Tam som bol dva dni v záhrade, s rodinou a so psami, kde som načerpával energiu. Potom som sa vrátil na rodný vlek do Brna a tam sa mi to podarilo.
Keď sme pri tých vlekoch - koľko ste ich navštívili? Zrejme ste kvôli tomuto športu obehali aj dosť krajín...
Medzi Českom a Slovenskom som precestoval všetky vleky. Bol som taktiež na dvoch vlekoch v Poľsku, potom v Nemecku a prakticky takmer v každej krajine v Európe, až na Francúzsko a Španielsko. Zo svetových krajín sú to napríklad Filipíny, Thajsko či Egypt. V Egypte bola síce príliš slaná voda, no za to perfektná atmosféra a príjemné teplo.
Tieto cesty však zrejme niečo stoja... hradia vám to sponzori?
Aj keď som sponzorovaný, tieto cesty mi nehradila žiadna športová značka. Dostal som sa na ne väčšinou pracovne, ako inštruktor. Na Filipínach som napríklad všetky zarobené peniaze minul na jazdenie a po návrate domov mi ostalo 100 eur. Za ne som si kúpil stan, v ktorom som býval následujúcu letnú sezónu.
Momentálne pôsobíte na Zlatých pieskoch a dokonca bývate aj v byte. :) Čo hovoríte na toto miesto?
Vždy ma lákala neskutočne dobrá atmosféra tohto areálu, bol som tu totiž často. Počas jazdení som sa bavil o možnosti mať zadné vrátka a pôsobiť tu ako inštruktor - nakoľko som dovtedy pôsobil v Česku. Je tu príjemná, priateľská atmosféra, ale aj potrebné podmienky a dostatočné zázemie na to, aby sa tu človek čo to naučil.
Podmienky areálu sú teda splnené, čo všetko však musí spĺňať človek, ktorý chce s wakeboardingom začať?
Najlepšie mať iné plavky, než len tie na šnúročky, nakoľko ich ľahko stiahne voda. :) Inak sem stačí prísť a zajednať si hodinu. Všetko potrebné sa požičiava tu - vesta, helma, wakeboard, neoprén, keď je zima. Na to, aby sa človek na tento šport dal, nemusí byť extrémne zdatný. Môže mať sedavú prácu a keď je k tomu priemerne športujúci človek, ktorý si raz za čas pôjde zabehať alebo sa prejde do práce, je šanca niečo viditeľné docieliť.
Môj najstarší študent bol 65-ročný dedko, ktorý pochopiteľne nebol v udržiavanej športovej kondícii a väčšinou ma poučoval. Chytilo ho to natoľko, že jazdí do dnešného dňa. Trénoval som však aj päťročné deti či ich mamičky.
Neprehliadnite: Rozhovor: Markéta miluje podmorský život a perly: Nápad spojiť perly s punkom prerástol do úspešného projektu
Ako vyzerá taká hodina wakeboardingu?
V prvom rade, v priemere trvá individuálna hodina viac, než tú hodinu - nakoľko je pre mňa mimoriadne dôležité, aby bola kvalitná a aby som sa študentovi venoval čo najlepšie. Ešte predtým, než pôjdeme na vodu, si prezrieme inštruktážne video, nakreslíme si mapku vleku - aby žiaci vedeli, kam plávať, ak spadnú. Na suchu precvičujeme štartovacie pozície a techniku a až po tomto sa ide na štart. Mojím cieľom je, aby si študent obišiel kolo, prešiel dve prekážky a naučil sa jazdiť na obidve nohy. Wakeboarding je totiž šport, ktorý zaťažuje telesne človeka jednostranne. Po absolvovaní dostanú žiaci na výber - či chcú pokračovať, alebo sa chcú vydať vlastnou cestou.
Asi každý si všimol, že tento šport zažíva boom. Čím je taký výnimočný a prečo by si ho mali ľudia vyskúšať?
Wakeboarding vyzerá naozaj dobre. V skutočnosti to však nie je o tom, aké je to krásne alebo zložité. Je to o tom, kam ťa tento šport psychicky posunie. Pre všetkých vystrašených ľudí alebo tých, ktorí nezvládajú jednať pod tlakom, vypestuje wake odolnosť voči stresu. Je to skrátka totálne vypnutie - pri jazdení je totiž potreba byť neustále sústredený, nakoľko je pod nohami nový element, voda. Počas behu môžeš myslieť, na čo chceš, predtým sú však stanovené ciele. Šancu má každý, netreba byť extrémne talentovaný.
