Presunúť na hlavný obsah

Aj napriek varovaniu všetkých naokolo som si začala s kolegom: Na túto jednu vec som pritom však nemyslela

Partnerské vzťahy

Určite sa už aj vám stalo, že vám do cesty prišiel sexi kolega, ktorému bolo ťažké odolať. Naša čitateľka Lucia však takémuto chlapovi podľahla. A stálo ju to viac, než čakala.

Nepoučiteľná

Taká bola Lucia, ktorá už raz niečo podobné zazažila. Už raz mala milostný pomer s mužom, s ktorým zdieľala kanceláriu. Nedopadlo to dobre. Tak prečo sa do toho pustila znova? Ako sama hovorí, srdcu nerozkážeš.

Od momentu, kedy ku nám Ondrej nastúpil, som cítila neuveriteľnú chémiu medzi nami dvoma. A on tiež. Priznal sa mi k tomu po mesiace spolupráce. Nebránili sme sa tomu, i keď moje okolie ma varovalo, vedelo, čo sa môže stať. Vlastne obaja sme to vedeli, ale rozhodli sme sa to ignorovať. O našom romániku kolegovia nevedeli. Ani šéf. V práci sme sa tvárili profesionáne, odvádzali sme svoju robotu, takže nebol dôvod to niekomu vešať na nos. 

Prečítajte si: 4 dôležité vzťahové fázy: Tretia často rozhoduje o vašej budúcnosti

Prvý spoločný polrok - polrok, kedy sme boli kolegovia aj milenci, bol takmer bezproblémový. Nedovolili sme, aby nám práca ovplyvňovala súkromie. Zlomový okamih však nastal vtedy, keď Ondrej začal riešiť nejaké (vraj) osobné/rodinné problémy a išlo to na úkor práce. Samozrejme, som mu nechcela uškodiť, tak som veľa vecí brala na seba, robila som ich za neho. Lenže tak si na to zvykol, že už to začal brať ako samozrejmosť. Situácia trvala viac ako dva mesiace a mňa to začalo unavovať. Nevedela som, čo rieši, nechcel mi to povedať. No odmietala som ho už kryť. A on to začal brať ako zradu. 

Na veľkej porade, ktorá sa konala vždy začiatkom roka, si nás šéf osobne zavolal. Povedal, že firma má problémy a jeden z nás bude musieť opustiť kolektív. Nepovedal kto, ani kedy, lenže sa na to máme pripraviť. Stále nikto netušil, že sme spolu. 

Neprehliadnite: Muži prezradili hlavné dôvody nevery: Nedostatok sexu ani nuda to nie sú

Jeden musí z kola von

Od momentu, kedy nám šéf oznámil, že niekoho vyhodia, som nemyslela na nič iné. Milovala som svoju prácu. Firme som obetovala roky, Ondrej pár mesiacov. I keď bol skúsený na svoj post ho zlákali šéfovia osobne, bola som presvedčená o tom, že nakoniec si nechajú mňa. Lenže to som netušila, že môj priateľ bude poza môj chrbáť bojovať o svoj flek zubami nechtami. Zrazu zabudol na svoje údajné problémy, bol z neho najlepší zamestnanec a dokonca mi občas podkopával nohy. A keď som ho chcela konfrontovať, začal sa len smiať, že je to taká sranda... Po dvoch týždňoch nastal deň, kedy jeden z nás mal odísť. Vedenie sa rozhodlo nechať si v kolektíve Ondrej a ja som dostala okamžitú výpoveď. V momente, keď som videla na jeho tvári víťazný úsmev a škodoradosť, zabolelo ma to. Nie preto, že musím odísť. Ale preto, že som si chovala na prsiach hada. Nakoniec sa ukázalo, že mu nešlo ani tak o mňa, ako o to, dostať sa na čo najlepšie miesto. Od začiatku vedel, že ja som jeho konkurencia. Keď ma vyhodili, nešiel za mnou ma upokojiť. Povedal iba "lepší vyhráva" a odišiel. Potom sa mi dva dni neozval. Na tretí mi prišla len správa, že náš vzťah bola "chyba", a že sa chce sústrediť na prácu. Ja som tým pádom stratila všetko. Keby to nechám na začiatku tak, možno by som svoju pozíciu ešte mala. 

Mohlo by vás zaujímať: Za obyčajný letný flirt som takmer zaplatila najvyššiu daň: Muž, ktorý bol môj osudový, ma chcel opustiť