Najškaredšia panovníčka sveta. Kvôli odmietnutiu princeznej z Perzie muži páchali samovraždy

Taj Saltaneh, známa tiež ako princezná Qajar alebo princezná z Perzie, bola dcérou perzského kráľa. Už ako malá údajne ovplývala netradičnou krásou, pre ktorú by v tom čase zabíjal nejeden chlap. Jeden z najznámejších perzských básnikov Aref Qazvini o nej dokonca napísal ľúbostnú báseň. Napriek tomu sa však Qajar zaňho nevydala. Odmietla aj ďalších nápadníkov, ktorých to natoľko poznačilo, že údajne spáchali samovraždu. Ako uvádza hneď niekoľko historických zdrojov, vyše 13 mladíkov si zobralo život kvôli tomu, že nemohli zvyšok svojho života stráviť pri princeznej, ktorú si predstavovali po svojom boku. 

Chlap, ktorý konečne získal srdce žiadanej princeznej, bol syn vtedajšieho ministra. Ťažko však povedať, či ho princezná skutočne milovala alebo išlo o dohodnuté manželstvo. Faktom je, že do manželského zväzku vstúpila už ako 13-ročné dievča. Spoločný život im však dlho nevydržal. Aj keď bolo mimoriadne plodné a pre samotného kráľa úspešné - Qajar totiž už za pár rokov stihla porodiť štyri deti, samotná princezná sa vo zväzku necítila dobre. Urobila tak to, na čo nemá do dnešného dňa väčšina tamojších žien, rozviedla sa. Spôsobila tým obrovský škandál - nielenže rozvod v Perzii nebol zvykom, v kráľovskej rodine bol doslova neakceptovateľný. Práve to bol však moment, kedy si Qajar uvedomila, že to je cesta, ktorou chce kráčať. Rozhodla sa tak stať feministkou, ktorá sa snažila zmeniť tamojší systém. 

Neprehliadnite: Život najkrajšej členky kráľovskej rodiny je odlišný od života známych vojvodkýň: Prečo ju kopírujú ženy po celom svete?

Odvážna hrdinka 

Pre mnohé ženy bola Qajar v skutočnosti hrdinkou - napriek tomu, že rešpektovala pravidlá kráľovskej rodiny a svojej rodine sa nikdy otvorene nevzoprela, tajne organizovala spolky pre ženy moslimského vyznania. Oficiálne sa stretávali raz do týždňa pod zámienkou náboženského študovania. Faktom však bolo, že ich práve dcéra kráľa snažila dopomôcť k väčším právam. Nielenže napísala niekoľko významných textov, ktoré sú do dnes predlohou feministických manifestov, ale zároveň bola prvou ženou, ktorá si dala dole svoj hidžáb (pokrývku hlavy) a nosila šaty z Európy. Tie sa snažila importovať aj do svojej krajiny.

Vo svojich memoároch otvorene opisuje svoju výchovu v kráľovskom haréme. Nielenže kritizuje qajarskú spoločnosť a spôsoby výchovy, ale zároveň aj nezmyselné obmedzenia a zákazy, ktorým čelili perzské ženy.

Princezná zomrela na začiatku 20.storočia na dlhoročnú chorobu, ktorá nie je do dnešného dňa presne známa. Faktom však je, že ju historické pramene, minimálne tie v Perzii, označujú za najkrajšiu ženu 19.storočia.

Neprehliadnite: Zabudnutá princezná Anne. Dcéra kráľovnej Alžbety bola hviezdou až do momentu, kým neprišla Diana