Presunúť na hlavný obsah

Ako sa z čašníčky stala profi fotografka. Katka Šlesárová sa sama vypracovala na fotografickú špičku

Kariéra

Má 23 rokov a napriek tomu, že umeleckú školu a ani žiaden iný podobný kurz nikdy nenavštevovala, podarilo sa jej zaradiť medzi najznámejšie slovenské fotografky. Reč je o Katke Šlesárovej, rodáčke z Považskej Bystrice, ktorej fotky vyhľadáva čoraz viac známych tvári.

Na začiatok asi taká základná otázka - ako si sa dostala k foteniu? Prečo práve tento typ umenia ako spôsob, forma vyjadrovania? 

Na birmovku som dostala foťák od svojho ocina, dlhšie som mu s tým totiž pílila uši. Mala som obdobie, kedy som dlhšie sledovala zahraničné stránky, ktoré zhromažďovali fotky. Tie som si následne sťahovala, pozerala aj rôzne magazíny... a stále som chodila za otcom, že práve fotenie je možno to, čo by ma bavilo. On bol jediný, ktorý ma podporil, mamina príliš rada nebola - stálo to totiž dosť peňazí vzhľadom na to, že som nikdy nefotila. Po tom, ako som fotoaparát dostala, som začala fotiť spolužiačky, kamarátky, zvieratá a vlastne všetko, čo som videla - to preto, aby som sa čo najviac rozvíjala a vedela s foťákom pracovať. V tom čase som mala 15 rokov a umenie, ani nič podobné, som nikdy neštudovala. Na rôzne objektívy či iné doplnky som si zarábala vďaka brigádam v zahraničí a práve v tom sa preukázala jedna z mojich charakteristických vlastností - keď si niečo zaumienim, vytrvalo si idem za tým.

Pri fotení sa konkrétne zameriavaš na ľudí. Prečo vlastne ten portrét? 

Za mňa bola fotografia vždy (a aj bude) o vyjadrení emócie. Má to byť presne o tom, že keď sa pozrieť na tú fotku, na chvíľu ťa zastaví a povieš si, že ťa to zaujalo. Nechcem robiť žiadne umelé fotky. Počas fotenia sa snažím robiť veci jednoducho a hlavne komunikovať, o tom to totiž je. Snažím sa, aby bolo samotné fotenie taktiež zážitkom, nielen výslednou fotografiou.

Portrétovou fotografkou som sa rozhodla byť nakoľko ma nikdy nebavilo fotiť krajiny, prírodu či zvieratá. Stále vravím, že je super, že je nás tak veľa fotografov - nakoľko každý z nás má iný pohľad na svet a každého baví niečo iné. Mňa by napríklad nebavilo chodiť snímať východy Slnka a celkovo čakať, aby som takýto moment zachytila. Mám rada akčné fotky a ako som spomínala, snažím sa zachytiť emóciu. Myslím si, že pri tomto štýle aj ostanem.

Prečítajte si: Šikovná Janka má prácu snov. Ako sa Slovenka dostala do hollywoodskej produkcie filmov?

Dnes sa ti podarilo vybudovať meno. Mnoho ľudí si myslí, že to je len cvak cvak, no v skutočnosti je za tým veľa párce. Vedela by si nám popísať tú cestu, ako sa zrodila Katka Šlesárová, známa fotografka?

Tak, ako som spomínala - stále som si išla za svojím.Keď som videla niekoho, kto ma zaujal, nebála som sa ho osloviť a snažila sa čo najviac dostať do povedomia. Za mňa je to hlavne o tom, byť ľudom na očiach. A samozrejme vytvárať niečo nové!

Zo začiatku som sa snažila oslovovať známejšie osobnosti a istý čas mi dokonca pripadalo, že ich otravujem. No písanie správ na sociálnych sieťach bolo vtedy mojou jedinou cestou k nim. Bola som možno trochu dotierná, no keď som viackrát oslovila tých ľudí, prehovorila som ich.

Inak mi však pomohla korona. Pracovala som totiž aj ako čašníčka, no dostala som výpoveď kvôli koronakríze. Bolo na čase postaviť sa na vlastné nohy, a tak som si povedala - kedy, keď nie teraz? Mám 23 rokov, musím to vyskúšať. Založila som si teda živnosť a od mája mám fulltime prácu fotografky. Musím poklapať, no zatiaľ sa to slušne rozbieha. Ľudia si ma všímajú, tri mesiace dopredu mám vybookované termíny. Nemusím chodiť za ľuďmi - už chodia oni za mnou.

To je nepochybne znakom talentu, ale aj tvrdej práce. Predsa, fotografov je veľa - vedela by si možno povedať, čím sa odlišuješ od ostatných fotografov? Čo sa snažíš vo svojom rukopise, štýle ukázať?

Snažím sa tu prirodzenosť zachovať, neretušujem, naozaj konám len malé, jemné úpravy. Žiaden retuš ani nemám v pláne. Takže to je možno takým tým mojim poznávacím znamením. A ešte nepochybne aj to, že fotím čiernobielo a snažím sa presadzovať emóciu. Tá by nemala na fotke chýbať.

Ľudia, ktorí takýmto, alebo teda podobným povolaním nežijú, si zrejme nevedia predstaviť život fotografa. Vedela by si nám preto opísať, ako vyzerá tvoj deň?

Snažím sa nespať veľmi dlho a vsátvam približne o ôsmej ráno, kedy idem so psom von. Potom si nachystám veci na fotenie, nakoľko mám väčšinou termíny fotení doobeda - približne okolo tej 11-tej, 12-tej. Tie síce nikdy netrvajú dlho, no dajú zabrať aj potom. Mojou (ne)výhodou je, že sa snažím poslať niekoľko fotiek na ukážku už pár hodín po fotení. Keď ešte neúradoval koronavírus, zvykli sme si sadnúť niekam do kaviarne, kedy si mohol klient vybrať fotky podľa seba, no teraz je to o čosi ťažšie. Niektorí však finálny výber fotiek nechávajú aj tak na mňa.

Keď si pri tých klientoch - vedela by si nám vymenovať zopár osobností, ktoré si stihla fotiť a naopak tie, ktoré by si ešte len chcela fotiť? 

Napríklad fotograf Lukáš Kimlička, raperi Separ a Kali, Soňa Skoncová, Emma Drobná, Fero Joke... je ich mnoho, toto je zopár z nich. Tohto rok som si dala záväzok nafotiť Táňu Pauhofovú, Kristínu Svarinskú, Riša Mullera a Mariána Čekovského. Dúfam, že sa mi to podarí.

Neprehliadnite: Zo slovenskej babky sa stala influencerka. Blue Grandma má na sociálnych sieťach tisíce fanúšikov

Ako vnímaš slovenskú fotografickú scénu na Slovensku? Predsa ešte nemá v zastúpení toľko žien...

Podľa mňa je fotografická scéna v našej krajine na skvelej úrovni. Aj keď prevládajú mužskí fotografi, ideme správnym smerom. Skvelé je, že každý má svoj rukopis a pohľad na vlastnú vec a podľa môjho názoru je super sledovať to, aké je nás už množstvo. Žiadneho fotografa neberiem ako konkurenciu.

Vieš si predstaviť, že sa budeš fotografiou živiť a tvoriť ju aj tak o 10-20 rokov?

Aj o 30! Teda ak to bude možné a bude sa mi dariť. Na tom musím samozrejme pracovať, rozvíjať fotografiu ďalej a makať na tom, aby to bolo - Katarína Šlesárová? Tú poznám, videla som jej fotky!

- Najčítanejšie -