Presunúť na hlavný obsah

Na slovenskú módnu scénu priniesla nový kúsok. Nina začala vyrábať nadčasové kimoná ešte počas materskej dovolenky

Kariéra

Nina Retzer prišla na slovenský trh s módou, ktorú nenájdete v bežných obchodoch. Vyrába totiž unikátne kimoná na mieru, ktoré sú nielen pohodlným, ale aj štýlovým kúskom.

Ak sa nemýlim, vy ste módu študovali. Kedy však nastal ten prvý styk s módou?

Toto asi úplne presne pomenovať neviem. Vždy som mala módu rada a brala som ju ako prirodzenú súčasť života. Od malička som rada kreslila, neskôr som začala zbožňovať módne fotky, sledovala som návrhárov a kreslila som si vlastné návrhy. Zaujímala som sa aj o veľa iných vecí, ale o ničom som nemohla nikdy povedať, že to viem. Istotu som mala iba v tom, že mám vkus a to je dosť abstraktné. :)

Našťastie bola možnosť ísť študovať návrhárstvo odevov a bolo vybavené. Dlho som si myslela, že to tak majú všetci ľudia, že vidia, čo je pekné, že vedia, ako sa obliecť podľa svojej predstavy a tak, aby im to pristalo. Až neskôr som si uvedomila, že to tak asi nie je, že veľa ľudí v tom, ako sa obliekať tápe a nevidí rozdiel v dobrom či zlom kúsku oblečenia. Zistila som, že to nie je tým, že na to kašlú, ale tým, že to asi úplne nevedia. Myslela som si, že mať vkus je niečo špeciálne, lebo som krásu dosť vnímala už od destva. Stále som si hovorila - toto je krásne, toto je hrozné... 

Nie je to síce tá najpodstatnejšia vec na svete a kopa iných zručností je užitočnejšia, no ja mám módu rada.

Prečítajte si: Katarína navrhuje topánky, ktoré obúva aj naša prezidentka Zuzana Čaputová: Jej lodičky sa stali ikonickými

Nielen estetika, ale aj kreativita - vy momentálne navrhujete kimoná. Ako tento nápad prišiel? Prečo ste sa tak rozhodli?

Kimono ako kus odevu som obdivovala vždy. Spĺňa všetko, čo od oblečenia očakávam. V prvom rade, keď si predstavím kimono, vidím stále veľmi veľa variánt ako ho spracovať a variovať, čo je pre mňa dôležité. Je jednoduché, ale nadčasové - kimono nikdy nevýjde z módy, nepodlieha žiadnemu chvíľkovému trendu, kimono je jednoducho móda sama o sebe. Nič jednoduchšie ako kimonový strih neurobí tak veľa práce so siluetou a s tým, ako v ňom majiteľ pôsobí. Pri vhodne zvolenom materiáli to krásne vyzdvihne a zároveň potlačí nedostatky - nehovoriac o tom, že sa hodí takmer každému. A je nesmierne pohodlné. 

Keď sa zamyslím nad tým, prečo by mali ľudia chcieť niečo, čo im ponúknem, čo by som im ja odporučila, mohla odovzdať a dopomôcť im cítiť sa tak, ako si želajú - ponúknem im kimono.

Tento typ oblečenia je napriek tomuto dosť netradičný – respektíve nie je to niečo, čo by mal človek v každodennom outfite. Nebolo náročné prísť s niečím takýmto a nájsť si svojich potencionálnych zákazníkov?

Ja som sa práve snažila kimono priviesť vo forme, aby sa dalo zaradiť aj do bežného šatníka, aby to nebola neotrelá variácia už zabehnutých kúskov. Krátke zavinovacie kimono, ktoré šijem, si môže dať žena na ľubovoľnú príležitosť. Potom sú aj úplne dlhé, veľké kimona so širokými opaskami - tie vedia byť vhodné na špeciálne príležitosti. 

Snažím sa kimono zapojiť do bežného života zákazničiek tak, aby si každá našla to svoje. Z tohto pohľadu to ťažké nebolo. Kimonu verím a ak máte dobrý produkt, ľudia to ocenia. Zrejme to nie je mainstreamová vec pre každého, no práve zákazníčky, o ktoré stojím a pre ktoré som túžila šiť, si ku mne cestu našli.

A my veríme, že aj nájdu. Nepracujete len tak s kadejakými látkami, práve naopak, používate materiál blízky prírode. Úprimne, nie je takáto výroba o čosi náročnejšia a nákladnejšia? 

Aby bolo všetko v súlade - nepracujem s inými ako prírodnými látkami. Je to moja filozofia, určite to oceňujú aj zákazníčky. Spracovať napríklad muselin je dosť náročné, ale o to je radosť väčšia, keď sa to človek naučí. Tu nie je miesto na kompromis. Práca s ľanom a muselinom je oveľa príjemnejšia ako s polyesterom, no určite za to stojí. A tu je aj primeraná cena - podľa náročnosti a ceny materiálu, od toho sa odvíja všetko. Ale myslím, že to mám nastavené férovo.

Ak sa nemýlim, vy tie kimoná vyrábate na zákazku, respektíve podľa predstavy klienta. Ako tento proces funguje? 

Zväčša to funguje tak, že zákazník si vyskladá kimono podľa mojich už existujúcich prác. Je základný typ kimona. Potom mám navrhnuté rôzne typy rukáva, opasku, dĺžku samotného kimona, následuje farba podľa môjho vzorkovníka a materiál. To všetko sú veci, ktoré sa dajú konzultovať priamo so mnou a vytvoria kimono na mieru, keďže každé kimono je unikát priamo pre konkrétneho zákazníka. Občas sa stane, že je požiadavka na slávnostnejšie kimono, alebo zo vzácnejšieho materiálu. Ak sa do toho rozhodnem ísť, potom hľadám už pre konkrétneho zákazníka aj látky na mieru.

Dnes už máte celkom slušne rozbehnutý biznis, no na začiatkoch to zrejme bolo o čosi ťažšie a za svojou klientelou a zákazníkmi st musela čakať. Pamätáte si na to? Bolo ťažké rozbehnúť vlastný brand?

Jasné, pamätám si na to. :)

Začínala som ešte s kamarátkou ako dvojka, ale veľmi skoro sa naše cesty rozišli a zostala som robiť sama. Najskôr bola predstava venovať sa primárne detskému kimonu a setom. Dôležitým aspektom bolo mať nejaké reálne zákazníčky. Mala som šťastie - prišla mi totiž príležitosť vytvoriť kapsulový šatník pozostávajúcich z viacerých navzájom kombinovateľných kúskov pre maminu a jej dcérku. Za to som vďačné -. a asi toto to celé nakoplo.

Najúspešnejšie bolo kimono, ktoré som ušila - nie však pre deti, ale pre ženy. Ozvalo sa mi pár prvých zákazničiek. Vždy to bolo to, že to detské kimono je krásne, neurobíte ho aj pre dospelákov? Takže sa to vlastne samé vykryštalizovalo úplne prirodzene a už to išlo pomaly postupne. 

Zo začiatku nebolo všetko dokonalé, no nebála som sa a išla do toho, pracovala na sebe, šila a šila. Bola som práve na materskej - mladšia dcéra mala dva roky, bola už väčšia, takže som mohla popri nej občas aj niečo spraviť a zároveň som nemusela až tak riešiť, ako to dopadne, ak to nevýjde. Na začatie niečoho nového je materská v tomto smere ideálne obdobie.

Materská je v tomto smere (začať niečo nové) ideálne obdobie. Pamätám si tiež, že ma muž podporoval, no veľmi dlho moje šitie volal hobby a pýtal sa ma, čo chcem robiť po materskej. Ja som tajne dúfala, že budem môcť zostať pri šití. Celkom dlho mu trvalo, kým to nazval prácou. To som však už verila, že to bude asi okej. Niekedy je to náročné, tak, ako každá iná práca. Za ťažké v zmysle nemožné, neviem ako ďalej, som to nikdy nepovažovala - a ani som sa nikdy príliš netrápila. Ak by v tom nebola ľahkosť a prirodzenosť, asi by som robila niečo iné.

Plánujete v budúcnosti preraziť aj s niečím iným alebo sa chcete výhradne držať vo svojej zabehnutej kategórií?

Tak neviem či preraziť, takto úplne nerozmýšľam - robím iba to, čo by som sama chcela mať alebo nosiť. Mám veľa nápadov, viac, ako stíham zrealizovať. Už čoskoro predstavím posteľné obliečky z muselinu a budú reálne dostupné na objednávku, na to sa veľmi teším. Spať v najjemnejšej látke, akú poznám - och! Už je to na spadnutie. A pracujem ešt ena jednej novinke, ale to je ešte ďaleko.. :)

Aké máte sny, ciele na tento rok? Keď vám to situácia s koronavírusom samozrejme dovolí...

Moje sny sú úplne jednoduché. Robiť všetko tak, aby som si mohla povedať, že som to urobila najlepšie, ako som v daný moment dokázala. Želám si, aby sme zvládli (a mali) prácu aj rodinu a výchovu detí. Aby sme tiež zvládli koronavírus a nešiblo nám. 

Neprehliadnite: Dve kamarátky sa pustili do spoločného podnikania. Jarka a Kristína založili športovú značku Yoginess, aká tu ešte nebola

- Najčítanejšie -